Hodnotenie lokálnej svalovej záťaže u šičiek autopoťahov 2. časť: Využitie časovej snímky a meranie počtu pohybov pri hodnotení lokálnej svalovej záťaže

Overview

Úvod: Práca spojená s nadmernou fyzickou záťažou, vykonávaná dlhodobo a jednostranne môže predstavovať pre zamestnancov riziko poškodenia zdravia s postihnutím štruktúr pohybového systému končatín. V dôsledku vzniku profesionálneho ochorenia z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín dochádza každoročne k vyradeniu mnohých zamestnancov z pracovného procesu. Uplatnenie sa na iných pracoviskách/profesiách v dôsledku ochorenia je často problémom. Výber prác je významne obmedzený s ohľadom na zdravotný stav a kvalifikáciu pracovníka.

Súbor a metodika: Pre analýzu pracovnej expozície boli zo súboru 62 šičiek náhodne vybrané 2 šičky. Analýza bola vykonaná v podniku na šitie autopoťahov – u dvoch typov modelov (Toyota Avensis, Renault Clio). Z časových snímok a vykonaných analýz pracovných činností sú prezentované výsledky početnosti pohybov vykonávaných ľavou a pravou rukou pri jednotlivých pracovných činnostiach. Počty pohybov boli počítané pomocou programu Kinovea, analýzy v programe Microsoft Excel a EpiInfo. Výsledky boli porovnané s limitmi stanovenými legislatívou.

Výsledky: Pri analýze početnosti pohybov a ich porovnaní s odporúčanými limitmi počty vysoko prekračovali prípustné limity za minútu a za pracovnú zmenu. Zamestnanci spoločnosti vykonávali za pracovnú zmenu oboma rukami približne 53.300 pohybov v oblasti drobných svalov rúk a predlaktí. Pri 20 % a 30 % Fmax boli prekročené takmer všetky celozmenové limity. Kritérium dlhodobosti, nadmernosti a jednostrannosti u šičiek bolo jednoznačne splnené. Viac zaťažovaná sa javila ľavá ruka (najmä pri zložitejších operáciách), ktorá vykonávala pomerne väčšie spektrum a rozsah pohybov v porovnaní s pravou rukou.

Záver: Z výsledkov vyplýva, že u profesie šič/-ka autopoťahov bola autormi objektivizovaná výrazná expozícia rizikovému faktoru fyzického zaťaženia horných končatín, čo môže zapríčiniť vznik profesionálnej choroby z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín. Z tohto hľadiska je kritérium na preradenie z 2. do 3. kategórie prác v zmysle Vyhlášky MZ SR č. 542/2007 Z. z. u uvedenej profesie vo faktore fyzická záťaž adekvátne.

Klíčová slova:

automobilový priemysel – Kinovea – kategorizácia prác – riziková práca – dlhodobé nadmerné a jednostranné zaťaženie horných končatín – syndróm karpálneho tunela

ÚVOD

Do popredia pracovno-lekárskej problematiky sa v posledných rokoch dostávajú ochorenia podporno-pohybovej sústavy. Predstavujú problém nielen zdravotnícky, ale aj ekonomický. So stúpajúcim trendom výskytu ochorení z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín (DNJZk) sa zdravotnícky a spoločensko-ekonomický dopad stáva čoraz výraznejší. Zo súčasnej literatúry a štatistík je známa príčina ochorenia, sú známe počty jednotlivých chorôb z povolania (CHzP), avšak údaje o ekonomických nákladoch – odškodnenie, dĺžka PN, stratené dni života – nie sú dostupné pre všetky krajiny. Syndróm karpálneho tunela je vo svete považovaný za ekonomicky najnákladnejší zdravotný problém u pracujúcej populácie [5]. V štúdii American Journal of Industrial Medicine zamestnanci so syndrómom canalis carpi utrpeli počas šiestich rokov priemernú stratu príjmov medzi 45.000 a 89.000 $. Najviac postihnutí boli zamestnanci v zdravotníctve, priemysle a v reštauračnom odvetví [6].

Na vznik ochorení má vplyv aj celková zdatnosť pracovníka, konštitúcia a anatomicko-fyziologický stav. Nepriaznivo môže pôsobiť dvojzamestnanosť, dlhodobá mimo pracovná alebo športová aktivita a spolupôsobenie kofaktorov práce a pracovného prostredia [2].

V súčasnosti na Slovensku existuje platná legislatíva, ktorá určuje a definuje požiadavky na miesto výkonu práce, prípustné hodnoty celkovej a lokálnej svalovej záťaže, hodnotenie pracovných polôh. Dôležitým krokom je hodnotenie percenta vynakladanej svalovej sily z maximálnej sily danej konkrétnej exponovanej svalovej skupiny (% F_max). Významným ukazovateľom je čas, v ktorom sa sila vynakladá a početnosť pohybov [14]. Cieľom našej práce bolo zistiť pomocou videozáznamu počty pohybov a porovnať ich s limitnými hodnotami v zmysle platnej legislatívy na Slovensku.

SÚBOR A METODIKA

Zo súboru 62 pracovníkov (60 žien, 2 muži) v profesii šič/šička autopoťahov boli náhodne vybrané 2 pracovníčky (tab. 1). Zamestnanci strihali a šili textilné a kožené autopoťahy, ktoré následne inštalovali do nových automobilov. Práca šičiek/šičov bola v období pred našim posudzovaním lokálnej svalovej záťaže zaradená do 2. kategórie prác.

Priemerný vek zamestnancov v sledovanom súbore bol 39,40 ± 8,30 rokov (x ± SD) s priemernou dobou expozície 9,29 ± 4,73 (x ± SD) rokov. Najmladšia zamestnankyňa mala 22 rokov, najstaršia mala 57 rokov.

Posúdenie a hodnotenie pracovnej expozície DNJZk u šičiek v podniku na šitie autopoťahov bolo vykonané u dvoch typov modelov autopoťahov (Toyota Avensis a Renault Clio). Pre sledovanie, analýzu a hodnotenie vplyvov expozície DNJZk na zdravotný stav šičiek boli použité predpoklady vzťahu nadmerná záťaž-možné zdravotné následky.

Pri hodnotení boli použité metódy: pozorovanie a kontinuálna časová snímka s pevným začiatkom. Pozorovanie šičiek sa vykonávalo s použitím videozáznamu. Pomocou programu Kinovea sme následne spracovali a vyhodnotili dĺžku pracovnej expozície pri konkrétnych pracovných operáciách, počty jednotlivých vykonávaných pohybov s účasťou konkrétnych svalových skupín. PC program Kinovea umožňuje videozáznam spomaliť, hodnotiť uhly a vložiť do záznamu stopky na podrobné hodnotenia časových faktorov. Program dokáže pracovať aj s vysokorýchlostnými kamerami (vie prepočítať spomalený čas na reálny podľa počtu snímok za sekundu v danom zázname). Program vychádza v licencii Creative Commons Attribution 3.0, takže je bezplatný aj na komerčné použitie [7]. Takto získané výsledky sme následne analyzovali pre rôzne pracovné operácie pri predpokladanej svalovej sile 7 %, 10 %, 20 % a 30 % F_max pomocou programu Microsoft Excel a EpiInfo. Počty pohybov sa vzťahovali k predpokladanému % F_max.

Kontinuálna časová snímka s pevným začiatkom bola realizovaná u šičiek od začiatku pracovnej doby až do jej ukončenia. Začiatok pracovnej doby bol konštantný s pevnou pracovnou dobou 8,5 hod. Zamestnanci pracujú v stoji počas celej pracovnej zmeny (8 hod., trojzmenná prevádzka, vykonávanie nadčasov). Zamestnávateľ stanovil počas pracovnej zmeny tri prestávky. Prestávku na jedenie a oddych (20 min), prestávku na cvičenie (5 min) a zdravotnú prestávku (15 min). Čistý pracovný čas predstavuje 460 minút. Práca šičiek/šičov je normovaná. Prestávka na strečingové cvičenia trvá cca 5 minút a vykonáva sa denne v čase od 8:35 hod. len na dopoludňajšej zmene, cca 2 hod. po nástupe na pracovnú zmenu. Strečing má najmä kompenzačný a regeneračný charakter. Zamestnanci majú k dispozícii brožúru s ukážkami cvičenia. Precvičovanie prebieha prostredníctvom videozáznamu na TV, ktoré sú umiestnené vo výrobnej hale.

VÝSLEDKY

Opis pracovných činností na jednotlivých pracoviskách podľa typu autopoťahu

Pracovníčka, stojaca pri práci, zošíva na šijacích strojoch jednotlivé kusy látky, resp. prišíva ďalšie komponenty (časti), ktoré sú súčasťou hotového výrobku. Vykonávanú prácu hodnotíme ako staticko-dynamickú s prevahou dynamickej zložky. Práca je monotónna so zaťažovaním rovnakých svalových skupín horných končatín, predovšetkým spojená s početnými pohybmi malých svalových skupín rúk. Šička má pri nej natiahnuté prsty a vykonáva  flexčno-extenčné pohyby zápästí, kombinovane s jeho pronáciou a supináciou. Šička vykonáva uvedenú prácu oboma rukami.

Jednou nohou (praváci ľavou), spravidla trvale, ovláda pedál šijacieho stroja.

Zamestnanci pracujú s materiálom rôznej tvrdosti a elasticity (látka, koža, látka s plastom) pri šití setov (1 set = 1 auto) na jednotlivých biznisoch. Sety sa skladajú z komponentov. Po každom šití kus skontroluje a obstrihá prebytočné nitky. Šička pri šití používa na pravej ruke všetky prsty a dlaň a na ľavej ruke najmä palec, ukazovák a prostredník. Pripravený materiál na šitie si vždy berie pravou rukou, ktorou si tiež posúva a pridŕža látku. Ľavou rukou materiál uchopuje, pridŕža si ho a tlačí naň určitou silou. Nakoľko šitie pozostáva z viacerých druhov šitia, každý deň šička rotuje na jednotlivých strojoch, čím mení pracovné operácie. Spravidla sa šičky striedajú po cca 1,5–2 hodinách. Materiál na zošívanie a prešívanie komponentov si šičky odoberajú z pracovných poličiek umiestnených za a nad šijacím strojom. Na poličkách je materiál uložený v rôznych výškach.

Pracovisko Renault Clio

V jednej bunke sa pri šití nachádza priemerne 8–11 strojov, ktoré obsluhuje 4–6 šičiek. Za pracovnú zmenu vyrobili priemerne 120–130 setov (240–270 kusov). Prvým krokom je zošívanie bočného dielu zadnej opierky (väčší kus), ktorý pozostáva zo zošitia dvoch kusov látky. Celá operácia trvá 79 sekúnd (s). Následne prejde na zošívanie bočného dielu zadnej opierky (menší kus). Operácia trvá 61 s. Treťou pracovnou operáciou je našívanie vinylového lemu na „koberec“ v trvaní 5 s a prišitie dvoch zipsov na „koberec“, pričom jeden zips prešíva 8 s a druhý 15 s. Zošitie celého dielu trvá približne 165 s. Jedná sa o pomerne veľký kus, ktorý počas šitia otáča, dvíha a prevracia. Ako najviac náročné hodnotíme zošívanie – vkladanie zipsu, pracovníčka si kus musí pridržiavať dvomi prstami (palec a ukazovák) na obidvoch rukách, zips musí roztvárať a neustále pridržiavať. Olemovanie zadného dielu prednej ľavej opierky trvá 54 s. Lemuje jednu aj druhú stranu. Konečná operácia je pripravenie predného a zadného dielu. Celá operácia trvá 98 s. Šička taktiež vykonáva zošívanie menších dielikov – 4 kusov. Pracovný úkon trvá 43 s. Jedna strana je airbagová, druhá obyčajná. Jedná sa o rovné šitie, diely spolu zošíva. Celá pracovná operácia trvá 28 s (tab. 2).

Pracovisko Toyota Avensis

Pri šití zadného sedáku sa nachádza v jednej bunke 10 šijacích strojov, ktoré obsluhuje 6 šičiek. Pri šití prednej opierky je v bunke 11 strojov a 6 šičiek. Za pracovnú zmenu vyrobili priemerne 120 setov, čo prestavovalo 240 kusov. Na výrobu jedného setu bolo potrebných priemerne 86 minút.

Zadný sedák: prvým krokom je predšívanie tzv. srdiečok – malé kusy látky. Prstami ľavej ruky si látku pridržiava, posúva a pravou rukou – prstami si napomáha. Po ušití pravou rukou nožničkami obstriháva nitky. Výrobok skontroluje a položí na pracovný stôl. Celá operácia trvá 85 s. Druhým krokom je všitie srdiečok na „inzert“. Pri tejto pracovnej operácii šička pracuje oboma rukami, ale prevláda ľavá ruka. Pravou rukou podá srdiečko, s ľavou rukou pohybuje s látkou, otáča, posúva, pravou rukou si látku pridržiava a potom nožničkami začisťuje hotový kus. Pri práci používa najmä prsty, tlačí nimi na látku. Keď kusy všije, hotový výrobok uchopí oboma rukami a odloží ho. Operácia trvá 29 s. Tretím krokom je našívanie pások na obvod. Jedná sa o pomerne veľký kus látky, ktorý sa musí otáčať (obr. 1). Využívajú sa obe ruky, prevažne prsty. Pravou aj ľavou rukou si kus pridržiava, prikladá našívaný lem na obvod a tlačí na kus, aby ho našila presne. Našíva 4 kusy pások po obvode. Taktiež výsledný kus obstrihá nožničkami a skontroluje. Táto pracovná operácia trvá 146 s (obr. 1, tab. 3).

Predná opierka: Prvým krokom je zošívanie „inzertov“. Ľavou rukou šička vezme kus látky a pravou priloží ďalší kus, spolu ich zošije. Nitky obstrihá nožničkami, látku otočí a prišije ďalší kus. Operácia trvá 101 s (obr. 2). Nasleduje zošívanie „šálov“, pričom ľavou rukou zoberie jeden kus látky a priloží k nemu druhý kus a zošije ho. Pracovníčka následne vezme 3. kus, ktorý prešije na prvý kus látky a prešije ho páskou. Pracovná operácia trvá 60 s. Zošité šály šička našíva na „inzert“, pri tejto činnosti používa obe ruky. Našíva 2 kusy látky z dvoch strán. Trvanie operácie je 54 s. Zošívanie „inzertov“ so „šálmi“ je ďalšia pracovná operácia, ktorá trvá 46 s. Zošíva sa pomerne veľký kus, s ktorým sa manipuluje. Využívajú sa obe ruky, avšak ľavú ruku využíva celú, pričom na pravej ruke využíva len prsty. Na hotový kus obidvomi rukami nalepí pásku. Piatym krokom je zošitie vrecka v trvaní 52 s. Pracovníčka pracuje oboma rukami, najmä prstami. Nasleduje našitie plastu, ktoré trvá 15 s a všívanie vrecka na airbag v trvaní 38 s. Posledným krokom je prišívanie bočného plastu, ktorý trvá 25 s (obr. 2, tab. 4).

Získané údaje o počtoch pohybov pravej a ľavej ruky šičky autopoťahov boli porovnávané s vybranými priemernými svalovými silami malých svalových skupín predlaktia a ruky za pracovnú zmenu, uvedenými vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z.

Dĺžka kontrakcie svalového sťahu malých svalov rúk a predlaktia u šičiek autpoťahov bola kratšia ako 2 s. V tabuľke 5 sú uvedené priemerné svalové sily malých svalových skupín rúk a predlaktia za zmenu v rozmedzí 7–30 % F_max.

Zamestnanci spoločnosti vykonávali za pracovnú zmenu oboma rukami približne 53.300 pohybov v oblasti drobných svalov rúk a predlaktí. Pri 20 % a 30 % F_max boli prekročené takmer všetky celozmenové limity. Už pri 7 % F_max boli prekročené limity pri takmer všetkých pracovných operáciách u šičky č. 1 a šičky č. 2 pri šití zadného sedáku.

DISKUSIA

Problematika DNJZk ako CHzP je aktuálna nielen v rozvojových, ale aj vo vyspelých krajinách. Mimo Slovenskej a Českej republiky sa s označením DNJZk nestretneme. V zahraničnej literatúre sa toto ochorenie objavuje pod rôznymi synonymami – RSI (repetitive strain injury), choroba z preťaženia (overuse syndrome), CTD (cumulative trauma disorder), WRULD (work related upper limb disorder) a ďalšie. Ako uvádzajú štatistiky jednotlivých krajín, tieto ochorenia sa vo vyspelých krajinách podieľajú na incidencii a prevalencii profesionálnych ochorení na popredných miestach [5, 8, 12].

Akákoľvek práca spojená s nadmernou fyzickou záťažou vykonávaná dlhodobo a jednostranne, môže bez potrebného času na zotavenie spôsobiť profesionálne ochorenie. Predovšetkým hovoríme o ochoreniach z DNJZk, ktoré postihujú všetky štruktúry pohybového systému končatín – nervy, cievy, šľachy, svaly, kosti a kĺby. Na manifestáciu ochorení má vplyv aj spolupôsobenie faktorov práce (vibrácie, mikroklimatické podmienky, hluk).

V závode zaoberajúcom sa šitím autopoťahov, bola na pracoviskách strihania dielov a šitia autopoťahov funkčná klimatizácia. Teplota vnútorných priestorov bola v májovom období našej štúdie v rozsahu 21,6–24,5 °C, pri vonkajšej teplote 15,3–22,7 °C. Rýchlosť prúdenia vzduchu bola nameraná v rozsahu 0,04–0,32 m . s^-1. Relatívna vlhkosť bola v pracovnom prostredí v rozmedzí 41,6–50,5 %. Meranie sa vykonávalo v jarných mesiacoch. Mikroklimatické podmienky nemali negatívny vplyv na fyzickú záťaž horných končatín, avšak relatívna vlhkosť bola nižšia, ako je legislatívne stanovená/odporúčaná.

Pri meraní osobnej hlukovej záťaže boli namerané hodnoty ekvivalentnej hladiny zvuku A 81 decibelov (dB) pri šití materiálov koža – plast a 81,3 dB pri šití molitanovej látky. Bola prekročená dolná akčná hodnota. V tomto prípade sa nedá považovať tento vplyv za významný.

Vibrácie môžu mať preukázateľný podiel na zhoršovaní stavu zamestnancov, najmä ako spolupôsobiaci faktor pri expozícii DNJZk. Zamestnanci v profesii šička autopoťahov sú exponovaní vibrá­ciám prenášaným na ruky z profesionálnych šijacích strojov, na ktorých zošívajú, prešívajú materiály rôznej elasticity a tvrdosti (látka, koža, látka s plastom, koža s plastom). Podľa informácií z technického listu poskytnutého zamestnávateľom, vibrácie prenášané na horné končatiny neprekročili prípustné hodnoty (0,964 m/sek.² pri šití látky). Je potrebné objektivizovať a následne posúdiť vplyv vibrácií na zamestnancov, nakoľko pracovníci sú exponovaní vibráciám počas celej pracovnej zmeny a šijú materiály rôznej tvrdosti a elasticity, ktoré môžu zvýšiť expozíciu vibráciám prenášaným na horné končatiny (napr. koža, plast).

Jedným zo základných preventívnych opatrení na udržanie zdravia, dlhotrvajúcej pracovnej schopnosti a výkonnosti je správne stanovený režim práce a odpočinku. Význam účelného oddychu stúpa s narastajúcou namáhavosťou práce, s častou opakovateľnosťou a rýchlosťou pracovných úkonov, ako aj s monotónnosťou pohybov. Pri prácach prevažne dynamického charakteru je pomer trvania odpočinku a trvania činnosti zvyčajne 1 : 1. Pri prevažne statickej práci je potrebný 2 až 3-násobne dlhší čas na odpočinok. Dlhé prestávky nie sú vhodné, regenerácia nastáva už prvých 5 minút. Z tohto dôvodu sa odporúča častejšie zaradenie kratších prestávok [2]. Zavedenie aktívneho odpočinku dokáže znížiť záťaž až o 5,41 %, to znamená, že aplikácia aktívneho odpočinku u zamestnancov v rôznych sférach, ktorí vykonávajú normovanú prácu, dokáže zredukovať výskyt ochorení z DNJZk až o 51,79 % [13]. Jasný vzťah medzi dávkou a odpoveďou ukázal, že častejšie zavedenie prestávok bolo spojené s významným časovým posunom v objavení sa únavy, vrátane vzniku bolesti a manifestácie CHzP v porovnaní s pracovníkmi bez prestávok na odpočinok [1].

V podniku zaoberajúcom sa šitím autopoťahov bola zavedená prestávka na cvičenie, avšak len počas dopoludňajšej pracovnej zmeny. Ako jedno z možných opatrení, ktoré zamestnávateľ môže vykonať, je zavedenie prestávky na cvičenie aj na poobednej zmene. Dôležité je edukovať zamestnancov o význame a dôležitosti týchto navrhnutých cvičení. Pozitívny efekt správne zvolených cvikov dokladá aj posledná pilotná štúdia českých autorov [15].

Mojkin (1984) uvádza, že u osôb vykonávajúcich 120.000 a viac pohybov hornej končatiny za zmenu dochádza ku známkam únavy už za 1,5 hod. práce. Pri 40.000 až 80.000 pohybov za pracovnú zmenu sa únava dostavila za polovicu pracovnej zmeny, pri 500 pohyboch za pracovnú zmenu sa pocity únavy neobjavili vôbec [9]. Zamestnanci v nami sledovanej spoločnosti zaoberajúcej sa šitím autopoťahov maximálne vykonávali za pracovnú zmenu 53.300 pracovných pohybov drobných svalov rúk a predlaktia.

Podnik zaoberajúci sa šitím autopoťahov v Žilinskom kraji je v činnosti od roku 2000. Od tohto času eviduje každoročný počet prešetrovaných, ale aj hlásených CHzP. Za roky 2000–2017 počet hlásených CHzP u zamestnancov v analyzovanom podniku na šitie autopoťahov dosiahol 67, všetky CHzP boli hlásené cestou Kliniky CHzP UNM a JLF UK Martin u žien [11]. 

Na Slovensku v rokoch 2012–2017 bolo u žien hlásených 783 CHzP (38,8 % zo všetkých CHzP). U žien dominovali choroby DNJZk (531), najčastejšie u 45–59-ročných žien. V roku 2016 sa prvýkrát vyskytol údaj o vyššom počte ochorení z DNJZk u žien v porovnaní s mužmi (99 žien a 74 mužov), konkrétne syndróm karpálneho tunela [3, 4, 10]. Priemerný vek zamestnancov v nami sledovanom súbore bol 39,40 ± 8,30 rokov (x ± SD).

ZÁVER

Základom pre analýzu bola najmä časová snímka a videodokumentácia šičky autopoťahov na konkrétnom pracovisku, ktorá vykonávala určité pracovné operácie trvajúce rôzne dlhý čas. Kritérium dlhodobosti, nadmernosti a jednostrannosti bolo u šičiek splnené. Šičky vykonávajú vysoký počet repetitívnych pohybov, práca je vykonávaná jednostranne bez dostatočných prestávok. Čas určený na regeneráciu nie je postačujúci, nakoľko pracovníci uvádzajú vykonávanie nadčasov. Už pri 7 % F_max boli prekročené limity pri takmer všetkých pracovných operáciách u šičky č. 1 a šičky č. 2 pri šití zadného sedáku. U šičky č. 2 pri šití prednej opierky zaznamenávame vyššie počty pohybov a prekročenie limitov už pri 7 % F_max takmer pri všetkých operáciách vykonávaných ľavou rukou. Podozrenia na CHzP sa vyskytujú každoročne aj napriek tomu, že pracovníci absolvovali vstupné lekárske prehliadky a absolvujú periodické lekárske prehliadky každé 2 roky u pracovného lekára. Je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť komplexným opatreniam, ktoré zahŕňajú organizáciu práce, technológiu práce vrátane vstupných, periodických a mimoriadnych lekárskych prehliadok. Ďalším krokom je zostavenie preventívneho programu, ktorý bude zahŕňať úpravu režimu práce a odpočinku, zníženie pracovného tempa, presnejšiu objektivizáciu vibrácií – ako možného faktora podieľajúceho sa na rozvoji CHzP z DNJZk, zabezpečenie dostatočného počtu zamestnancov, a tým ich nezaťažovať nadčasovou prácou a mnohé ďalšie opatrenia. Na základe prezentovaných výsledkov zamestnanci spĺňajú všetky kritéria na zaradenie do 3. kategórie prác vo faktore fyzická záťaž.

Do redakce došlo dne 24. 1. 2019.

Do tisku přijato dne 11. 2. 2019.

Adresa pro korespondenci:

Mgr. Romana Ulbrichtová

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin

Univerzita Komenského Bratislava

Malá hora 4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: ulbrichtova.romana@gmail.com