Stanovenie negatívneho vplyvu fyzikálnych faktorov v pracovnom prostredí na zdravie človeka pomocou Saatyho metódy
:
M. Andrejiová 1; M. Piňosová 2; E. Lumnitzer 2
:
Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra aplikovanej matematiky a informatiky, vedúci katedry prof. RNDr. Martin Bača, CSc.
1; Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva, vedúci katedry Dr. H. c. mult. prof. Ing. Miroslav Badida, PhD.
2
:
Pracov. Lék., 69, 2017, No. 3-4, s. 78-87.
:
Original Papers
Cieľom príspevku je prezentovať výsledky porovnania negatívnych vplyvov vybraných faktorov pracovného prostredia na zdravie človeka. Skupinu posudzovateľov tvorili experti z oblasti pracovno-zdravotných služieb, lekári z kliník pracovného lekárstva, odborníci na úradoch verejného zdravotníctva a zamestnanci pracovísk akreditovaných v oblasti merania fyzikálnych faktorov prostredia. Posudzovatelia komplexne hodnotili negatívny vplyv faktorov pracovného prostredia na zdravotný stav človeka. Pre výskum autori vybrali šesť základných fyzikálnych faktorov, ktoré majú najvýznamnejší vplyv na zdravie a pohodu zamestnancov pri práci, a to hluk, vibrácie, mikroklíma (tepelno-vlhkostná mikroklíma), osvetlenie, pevné aerosóly a elektromagnetické polia. Na získanie váh negatívneho vplyvu bola použitá Saatyho metóda a váhy od jednotlivých expertov boli vypočítané pomocou metódy vlastných čísel a vlastných vektorov Saatyho matice. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že najvýraznejší negatívny vplyv na zdravie človeka má faktor pevné aerosóly, potom faktor hluk a ďalej nasleduje faktor vibrácie. Celkové poradie stupňa závažnosti negatívneho vplyvu faktorov je nasledovné pevné aerosóly > hluk > vibrácie > mikroklíma > elektromagnetické polia > osvetlenie.
Klíčová slova:
fyzikálne faktory prostredia – Saatyho metóda (AHP) – negatívny vplyv faktorov
ÚVOD
Už v najstarších historických etapách vývoja a života spoločnosti sa o sociálne aspekty starostlivosti o zdravie zaujímali mnohí významní predstavitelia medicíny, napr. Hippokrates (460–370 p. n. l.), Aristoteles (384–322 p. n. l.), Avicenna (980–1037) a iní. Starostlivosť o zdravie sa rozvíja ako starostlivosť individuálna, poskytovaná pacientovi priamo lekárom, a starostlivosť kolektívna, poskytovaná spoločnosťou, teda štátom, celej populácii. Kým individuálna starostlivosť sa stala náplňou klinickej medicíny, kolektívna starostlivosť položila základy verejnému zdravotníctvu. Verejné zdravotníctvo sa od začiatku vyvíjalo ako multidisciplinárny odbor vychádzajúci najmä z poznatkov hygieny, epidemiológie infekčných chorôb, výchovy k zdraviu a sociálnej medicíny [1].
S priemyselnou revolúciou, ktorej začiatky možno datovať do roku 1760 bol spojený nielen obrovský rozvoj priemyselných činností, vznik a rozvoj nových technológií, procesov a výrobných postupov, ale aj zhoršenie kvality pracovného prostredia, čo malo za následok negatívne vplyvy na zdravie zamestnancov pri práci. V tomto čase sa zhoršovanie zdravotného stavu pripisovalo hlavne prirodzenému starnutiu a málokedy sa dávalo do súvislosti s nevhodnými pracovnými podmienkami. Aj napriek výraznému pokroku v tejto oblasti sa aj dnes stretávame s benevolentným prístupom k ochrane zdravia. Takýto prístup môžeme najčastejšie vidieť pri pracovných činnostiach hlavne mimo pracovného procesu, napr. pri spracovávaní palivového dreva v domácnostiach, rekonštrukčných prácach na rodinných domoch a pod. [2].
V súčasnosti sa ku kvalite pracovného prostredia pristupuje vo veľmi obmedzenej a zjednodušenej forme. Nie je jednoduché zistiť, či sa konkrétne pracovné prostredie vyznačuje takou kvalitou, ktorá by nemala žiadny, alebo len minimálny vplyv na zdravie človeka (resp. zamestnanca). Jednoduché zmeranie vytypovaných faktorov často nepostačuje na spoľahlivú identifikáciu ich negatívneho pôsobenia na zdravie zamestnanca pri práci. Z tohto dôvodu je potrebné poznať vplyv týchto faktorov, poznať metódy a postupy na ich objektivizáciu ako aj metódy na celkové posúdenie vplyvu podmienok pracovného prostredia na zdravie človeka [2–5].
Hodnotením kvality pracovného prostredia a posúdením negatívnych vplyvov fyzikálnych faktorov v pracovnom prostredí na zdravie zamestnancov sa zaoberalo veľké množstvo autorov [6–9]. Seňová vo svojej práci využila bodovú metódu hodnotenia na posúdenie rizika robotníckych profesií v lome [10]. Hnilica svoju pozornosť zameral na výber metód, pomocou ktorých by bolo možné komplexne posúdiť pôsobenie rizikových faktorov pracovného prostredia na človeka [11]. Podobne ako Seňová aj Hnilica poukazuje na možnosť využitia bodovej metódy pre hodnotenie rizikových faktorov v pracovnom prostredí. Ako ďalšiu možnosť zvolil dotazníkovú metódu, ktorá patrí k subjektívnym hodnotiacim metódam. Hrušková uvádza, že problematickou poškodenia sluchu z hluku vo sfére automobilového priemyslu sa nevenuje dostatok pozornosti [12]. Upozornila na nevyhnutnosť vykonávania vstupných LPP pred nástupom do zamestnania, s príslušným dokumentovaním vystavenia rizikovým faktorom práce z minulosti. Hnilica sa snaží načrtnúť možnosť využitia viackriteriálnych rozhodovacích metód pri komplexnom hodnotení kvality pracovného prostredia z hľadiska rizikovosti práce [13]. Daná prípadová štúdia bola zameraná na štyri rizikové faktory (hluk, teplota, vibrácie a psychická záťaž), ktoré majú najvýznamnejší vplyv na zdravie operátorov v lesníckych prevádzkach. Pre hodnotenie týchto fyzikálnych faktorov zvolil Saatyho metódu (analytický hierarchický proces). Kapustová pomocou metód matematickej štatistiky vypracovala originálny matematický model, ktorý umožňuje vyjadriť sumárny účinok negatívnych faktorov prostredia a vyhodnotiť komplexné zaťaženie ľudského organizmu počas sledovanej pracovnej doby [14]. Rovnako aj autori tohto príspevku sa dlhodobo zaoberajú hodnotením kvality pracovného prostredia, výsledky svojej dlhoročnej práce publikovali v roku 2013 v monografii s názvom „Metodológia komplexného hodnotenia zdravotných rizík v priemysle II“ [2].
Súčasný stav hodnotenia fyzikálnych faktorov pracovného prostredia na Slovensku
K zodpovedaniu otázky, do akej miery fyzikálne faktory práce a pracovného prostredia predstavujú riziko pre zdravie zamestnanca, alebo do akej miery sú vykonané opatrenia účinné, napomáhajú hodnoty určujúcich veličín. Ich dodržiavanie alebo prekročenie hovorí nielen o miere rizika, ale aj o úrovni ochrany zdravia zamestnancov. V rámci Slovenskej republiky sú podkladom pre posúdenie plnenia týchto požiadaviek výsledky priameho alebo nepriameho merania a porovnania s hodnotami určujúcich veličín ustanovenými vo vyhláškach, nariadeniach vlády a STN normách (prevzatých z medzinárodných štandardov). Na obrázku 1 uvádzame zoznam vybraných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré súvisia s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
Pri objektivizácii fyzikálnych faktorov životného a pracovného prostredia sa postupuje podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. OOFŽP-7674/2010, ktorým sa upravuje jednotný postup pre kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie ich možného vplyvu na zdravie [15]. Uvedené Odborné usmernenie sa vzťahuje na meranie: hluku a vibrácií, denného a umelého osvetlenia, elektromagnetických polí, tepelno-vlhkostnej mikroklímy a meranie iných fyzikálnych faktorov, ktoré sa určujú, alebo vyhodnocujú v mieste ich výskytu. Kompletnú úpravu celej oblasti ochrany zdravie pri práci predstavuje Európska rámcová smernica č. 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci [16]. Táto smernica konštatuje, že zamestnanci môžu byť vystavení na pracovisku v priebehu svojho pracovného života nebezpečným faktorom prostredia. Vzhľadom k tomu, že naša legislatíva je v súčasnej dobe harmonizovaná s EÚ, dostáva sa aj do našich právnych noriem termín hodnotenie rizika a ďalšie pojmy, ktoré s týmto postupom súvisia. V našej legislatíve je oblasť hodnotenia rizík na pracovisku uvedená v Zákonníku práce NR SR č. 311/2011 Z. z., a v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia NR SR č. 355/2007 Z. z. Podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia podľa zaradenia prác do kategórií sú uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z., o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2013 vydalo ďalšie z odborných usmernení, ktorým sa upravuje postup pri meraní a hodnotení osvetlenia (S09982-OL-2013) a tepelno-vlhkostnej mikroklímy (OOFŽP/268/2013) [17, 18]. Metodika uvedená v tomto odbornom usmernení je záväzná pre merania, výsledok ktorých sa má použiť na posúdenie osvetlenia a mikroklímy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.
METODOLÓGIA HODNOTENIA
Jedným zo spôsobov ako komplexne hodnotiť kvalitu pracovného prostredia je metóda viackriteriálneho rozhodovania, ktorá v súčasnosti zohráva čoraz významnejšiu rolu v bežných rozhodovacích situáciách [19]. Pri rozhodovacích problémoch je potrebné brať do úvahy všetky prvky, ktoré ovplyvňujú výsledok analýzy, väzby medzi nimi a intenzitu, s akou na seba vzájomne pôsobia. Jedným zo spôsobov, ako tieto skutočnosti znázorniť, je vytvorenie určitej hierarchickej štruktúry (definovanie cieľa, určenie expertov hodnotenia, stanovenie kritérií a ich rozdelenie na subkritéria, posúdenie variant). Práve Saatyho metóda (metóda AHP – analytický hierarchický proces) je jednou z metód, ktorá využíva na analýzu rozhodovacích problémov hierarchickú štruktúru [20–22].
V pracovnom prostredí (resp. procese) na človeka pôsobia rôzne fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické, psychosociálne a sociálno-ekonomické faktory a každý z nich môže predstavovať za určitých okolností zdravotné riziko. Váhy (dôležitosť, významnosť, sila vplyvu preferencií) týchto faktorov sú dôležitou súčasťou akéhokoľvek komplexného hodnotenia kvality prostredia.
Cieľom tohto príspevku je snaha vykonať výskum za účelom vytvorenia základnej východiskovej platformy pre definovanie komplexnej kvality pracovného prostredia, ktorá vychádza z typu negatívneho pôsobenia, jeho intenzity a interakcie s inými faktormi. Autori vychádzali zo základného predpokladu, že na človeka počas jeho práce pôsobia rôzne rizikové faktory. Svoju pozornosť zamerali hlavne na to, ako oslovení posudzovatelia určia váhu najzávažnejších fyzikálnych faktorov z hľadiska ich dopadu na zdravie a ako vnímajú negatívne faktory prostredia jednotlivé subjekty, v ktorých oslovení posudzovatelia pôsobia.
Uvedený výskum bol realizovaný v roku 2016 v rámci Slovenskej republiky. Vedomostná základňa bola získaná z hodnotení posudzovateľov, ktorí sú z pozície svojej práce v kontakte so zamestnancami, resp. pacientmi, ktorí sú v rámci svojej pracovnej činnosti vystavení negatívnym vplyvom faktorov, ktoré môžu mať za následok poškodenie ich zdravia. Vo vytvorenom dotazníku oslovená skupina expertov porovnávala medzi sebou vždy dva faktory pracovného prostredia. Hodnotili mieru ich negatívneho vplyvu na zdravie, t. j. rozhodovali o tom, ktorý faktor z dvojice má podľa ich skúseností viac negatívny vplyv na zdravie zamestnancov. Vplyvy posudzovali komplexne.
Všetci oslovení posudzovatelia sa profesionálne zaoberajú problematikou pracovného prostredia. Rozsah výberového súboru bol (n = 57) posudzovateľov z nasledovných oblastí:
- Subjekt 1: Regionálne úrady verejného zdravotníctva – 19 posudzovateľov.
- Subjekt 2: Kliniky pracovného lekárstva – 14 posudzovateľov.
- Subjekt 3: Akreditované pracoviská v oblasti merania fyzikálnych faktorov prostredia – 14 posudzovateľov.
- Subjekt 4: Pracovno-zdravotné služby – 10 posudzovateľov.
Z celého množstva faktorov bolo vybraných šesť fyzikálnych faktorov. Konkrétne hluk (F1), vibrácie (F2), mikroklíma (F3), osvetlenie (F4), pevné aerosóly (F5) a elektromagnetické polia (F6).
Pre naplnenie vyššie uvedeného cieľa boli využité expertné matematické metódy. Na základe teórie dotazníkových metód [23] bol vytvorený dotazník určený na vybudovanie informačnej základne. Výsledné váhy jednotlivých skupín kritérií faktorov boli vypočítané prostredníctvom Saatyho matíc získaných z dotazníkového prieskumu. Základom relevantného hodnotenia bolo, že Saatyho matica je konzistentná, teda že prvky spĺňajú podmienku tranzitivity. Konzistentnosť Saatyho matice bola posudzovaná pomocou konzistencie CR (Consistency Ratio), pričom za konzistentnú sme považovali hodnotu CR = CI/RI ≤ 0,1, kde CI (Consistency Index) a RI (Random Index) [24]. Do úvahy sme brali len tých posudzovateľov, ktorých index konzistencie spĺňal túto podmienku.
VÝSLEDKY A DISKUSIA
Aby sme sa uistili o správnosti formulácie položiek vo vytvorenom dotazníku (zistili, či a ako im posudzovatelia porozumejú), ako prvé sme ho otestovali na 10 posudzovateľoch, ktorí neboli súčasťou výskumnej vzorky. Na základe zistení z predvýskumu „testu kvality“ sme niektoré položky v dotazníku upravili. Následne takto upravený „Saatyho dotazník“ bol rozoslaný náhodne zvoleným osobám z vyššie uvedených inštitúcií. Všetci, ktorí sa zapojili do nášho výskumu v doručenom dotazníku porovnávali dvojice faktorov prostredníctvom stanovenej základnej Saatyho bodovacej stupnice. Počet zaslaných dotazníkov bol 89 s návratnosťou 64 %.
Pri interpretácii výsledkov nášho výskumu sme použili exaktný prístup, ktorý je založený na výpočte vlastných čísel a vlastných vektorov Saatyho matice. Pre väčšiu prehľadnosť boli tieto výsledky rozdelené do dvoch častí. Prvá časť sa venovala posúdeniu stanovených váh negatívneho vplyvu fyzikálnych faktorov pracovného prostredia (FFPP) na zdravie človeka v rámci jednotlivých subjektov 1–4, druhá porovnaniu výsledkov hodnotení všetkých zúčastnených posudzovateľov, bez ohľadu na ich pracovné zaradenie.
Hierarchickú štruktúru Saatyho metódy vytvorenú pre nami stanovené hodnotenie uvádzame na obrázku 2.
Pri každom hodnotení bola posudzovaná aj konzistentnosť Saatyho matice pomocou indexu konzistencie CI a pomeru konzistencie CR. Pre grafické znázornenie získaných váh priradených posudzovateľmi v rámci jednotlivých subjektov (obr. 3–6) sme sa rozhodli použiť boxplot [24]. Výsledky zistených priemerných váh všetkých zúčastnených subjektov s ich percentuálnym vyjadrením uvádzame v tabuľke 1.
Z výsledkov získaných z Úradov verejného zdravotníctva (Subjekt 1) vyplýva, že faktor pevné aerosóly (F5) má najvyššiu váhu negatívneho vplyvu na kvalitu pracovného prostredia (25,8 %) a naopak faktor osvetlenie (F4) má váhu najnižšiu (6,1 %). Posudzovatelia oslovení v rámci Subjektu 1 určili celkové poradie stupňa závažnosti negatívneho vplyvu faktorov nasledovne: pevné aerosóly > vibrácie > hluk > mikroklíma > elektromagnetické polia > osvetlenie.
Z hodnotenia posudzovateľov z Kliník pracovného lekárstva (Subjekt 2) vyplýva, že faktor pevné aerosóly (F5) má najvyššiu váhu negatívneho vplyvu na kvalitu pracovného prostredia (28,3 %). Najnižšiu váhu (7,7 %) má faktor elektromagnetické polia (F6). Celkové poradie v rámci Subjektu 2: pevné aerosóly > vibrácie > hluk > mikroklíma > osvetlenie > elektromagnetické polia.
V prípade Akreditovaných pracovísk v oblasti merania fyzikálnych faktorov pracovného prostredia (Subjekt 3) z výsledkov vyplýva, že faktor hluk (F1) má najvyššiu váhu negatívneho vplyvu na kvalitu pracovného prostredia (26,7 %) a najnižšiu váhu (6,9 %) má faktor osvetlenie (F4). Celkové poradie vplyvu faktorov v prípade Subjektu 3 je: hluk > pevné aerosóly > vibrácie > mikroklíma > elektromagnetické polia > osvetlenie.
Z hodnotenia Pracovno-zdravotných služieb (Subjekt 4) vyplýva, že faktor pevné aerosóly (F5) má opäť najvyššiu váhu negatívneho vplyvu na kvalitu pracovného prostredia (24,9 %). Aj v tomto prípade je faktor osvetlenie (F4) považovaný za faktor, ktorý má najmenší negatívny vplyv na zdravie človeka (7,3 %). Posudzovatelia štvrtého Subjektu určili nasledovné celkové poradie faktorov: pevné aerosóly > hluk > vibrácie > mikroklíma > elektromagnetické polia > osvetlenie.
Všetky zúčastnené inštitúcie zhodne zvolili faktor pevné aerosóly, hluk a vibrácie za faktory s najväčším negatívnym vplyvom na zdravie človeka. Takmer všetky subjekty zvolili za faktor s najmenším negatívnym účinkom faktor osvetlenie. Pomocou Friedmanovho testu sme zisťovali, či sa výsledné priemerné váhy negatívneho vplyvu faktorov získaných od jednotlivých subjektov menia len náhodne, alebo či sa do zmien premieta aj vplyv týchto subjektov a ich posudzovateľov. Z výsledkov testovania vyplýva, že nulovú hypotézu o náhodných vplyvov na výsledné priemerné váhy nezamietame, t.j. váhy faktorov štatisticky významne nezávisia od inštitúcie, ktorá sa hodnotenia zúčastnila (p-hodnota = 0,940).
Výsledné priemerné váhy negatívneho vplyvu fyzikálnych faktorov pracovného prostredia sú uvedené v tabuľke 2.
Za faktor s najväčším negatívnym vplyvom na zdravie človeka bol označený faktor pevné aerosóly (F5; 25,2 %), za ním nasleduje faktor hluk (F1; 22,8 %) a v poradí tretí, s veľmi malým rozdielom od predchádzajúceho faktora, je faktor vibrácie (F2; 22,2 %). Za faktor s najnižším negatívnym vplyvom na zdravie človeka bol označený faktor osvetlenie (F4; 7,1 %). Z výskumu vyplýva nasledujúce celkové poradie negatívneho vplyvu faktorov: pevné aerosóly > hluk > vibrácie > mikroklíma > elektromagnetické polia > osvetlenie.
V nasledujúcej časti príspevku uvádzame výsledky porovnania všetkých výskumu zúčastnených posudzovateľov, bez ohľadu na ich pracovné zaradenie.
Z hodnotenia dotazníkov vyplýva, že 40,4 % posudzovateľov považuje hluk a vibrácie za faktory s rovnakým negatívnym účinkom na zdravie človeka (obr. 7). 36,9 % posudzovateľov priraďuje faktoru hluk väčší negatívny vplyv a 22,7 % nižší negatívny vplyv na zdravie človeka, ako je to v prípade faktora vibrácie. Až 73,7 % posudzovateľov považuje faktor hluk za faktor s mierne až stredne (42,1 %) resp. až preukázateľne (31,6 %) výraznejším negatívnym účinkom ako faktor mikroklíma. Iba 17,5 % posudzovateľov priradzuje negatívnejší vplyv faktoru mikroklíma v porovnaní s faktorom hluk. Len 8,8 % posudzovateľov priradzuje týmto dvom faktorom rovnako veľký negatívny účinok.
Z hodnotenia faktorov (F1-hluk) a (F4-osvetlenie) vyplynulo, že až 47,4 % posudzovateľov považuje F1 za faktor s preukázateľne negatívnejším vplyvom na zdravie ako faktor F4. Iba 12,2 % opýtaných považuje oba faktory za faktory s rovnakým účinkom a 15,8 % posudzovateľov pokladá faktor F4 za faktor s mierne negatívnejším účinkom ako faktor F1.
Porovnaním faktorov (F1-hluk) a (F5-pevné aerosóly) sa zistilo, že 36,9 % posudzovateľov priradzuje faktoru F1 výrazne negatívnejší účinok. 33,3 % opýtaných považuje tieto faktory za faktory s rovnakým negatívnym účinkom a 29,8 % posudzovateľov prisudzuje negatívnejší účinok faktoru F5. Z porovnania faktorov (F2-vibrácie) a (F3-mikroklíma) vyplynulo, že 35,1 % posudzovateľov považuje faktor F3 za faktor s preukázateľne negatívnejším vplyvom na zdravie človeka. Pri porovnávaní faktorov (F2-vibrácie) a (F5-pevné aerosóly) vyplýva, že 31,5 % posudzovateľov priradilo faktoru F2 mierne až stredne negatívnejší účinok. Takmer rovnaký počet posudzovateľov (35,1 %) považuje tieto faktory za faktory s rovnakým negatívnym účinkom na zdravie. Na obrázku 8 sú uvedené výsledky porovnania ďalších dvojíc faktorov.
ZÁVER
Riziká pre zdravie a život človeka, ktoré sú spojené s jeho činnosťou, sa vyskytovali už pri prvých pracovných aktivitách našich predkov a s vývojom ľudskej spoločnosti sa menil len ich charakter a veľkosť. Úlohou vyspelej spoločnosti je tieto riziká identifikovať a odstraňovať, alebo aspoň znižovať ich veľkosť, minimalizovať ich na takú úroveň, aby riziko bolo prijateľné tak pre celú spoločnosť, ako aj pre jednotlivca. V tejto prípadovej štúdii sme uviedli jednu z metód stanovenia preferencií, váh medzi vybranými faktormi pracovného prostredia. Pre realizáciu sme použili viacúrovňovú analytickú Saatyho metódu.
Podľa výsledkov získaných v našom výskume bolo zistené celkové poradie faktorov, pričom na prvom mieste sa nachádza faktor s najväčším negatívnym vplyvom na zdravie človeka: pevné aerosóly > hluk > vibrácie > mikroklíma > elektromagnetické polia > osvetlenie, pričom rozdiel medzi faktormi na prvých miestach nie je výrazný.
Z komplexnej analýzy hodnotenia vyplýva, že pri určovaní závažnosti vplyvu faktorov sa prejavila nielen subjektívnosť hodnotenia, ale aj nesprávne interpretovanie bodovej stupnice. V tomto mieste výskumu je dôležité uvedomiť si, že pri rozhodovaní existuje niekoľko rizík, ktoré sú ovplyvnené správnosťou formulácie konkrétneho problému, výberom metódy a spôsobom rozhodovania. Do okruhu rizík patrí aj riziko súvisiace s kvalitou posúdenia váh a preferencií kritérií jednotlivými hodnotiacimi posudzovateľmi, ktoré je ovplyvnené nielen ich počtom, ale predovšetkým ich skúsenosťami a správnosťou ich odhadov.
Poďakovanie
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0327 (50 %). Tento príspevok vznikol v rámci projektu KEGA 039 TUKE-4/2015 (25 %) a projektu VEGA 1/0537/15 (25 %).
Do redakce došlo dne 21. 11. 2017.
Do tisku přijato dne 6. 12. 2017.
Adresa pro korespondenci:
Ing. Miriama Piňosová, PhD.
Technická univerzita v Košiciach
Strojnícka fakulta
Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva
P. Komenského 5
042 00 Košice
Slovenská republika
e-mail: miriama.pinosova@tuke.sk
Sources
1. Rovný, I., a kol. Vybrané kapitoly verejného zdravotníctva I. Vydavateľstvo PRO. Bratislava (2011). s. 591, ISBN 978-80-89057-33-7.
2. Lumnitzer, E., Piňosová, M., Andrejiová, M., Hricová, B. Metodológia komplexného hodnotenia zdravotných rizík v priemysle II. 1. vyd., Zrecin: MUSKA. Poľsko (2013). 326 s., ISBN 978-83-938890-1-3.
3. Piňosová, M., Andrejiová, M. Stanovenie váh fyzikálnych faktorov v pracovnom prostredí metódou AHP. Fyzikálne Faktory Prostredia, 2014, 4, 1, s. 5–10, ISSN 1338-3922.
4. Schwarz, M. a kol. Rizikové faktory pracovného prostredia. Technická univerzita vo Zvolene. Vysokoškolská učebnica. Zvolen (2013). ISBN 978-80-228-2581-8.
5. Provozník, K., Cikrt, M., Komárek, L. Manuál prevence v lékařské praxi. Základy hodnocení zdravotních rizik. Souborné vydání (1994 – 2004). Praha: Nakladatelství Fortuna, 736 s. ISBN 80-7168-942-4.
6. Ševčíková, Ľ. a kol. Hygiene – Environmental Medicine. Bratislava, 2010. Printed in Slovak Republic by Comenius University Publisher in Bratislava. ISBN 978-80-223-2900-2.
7. Dianat, I., Vehedi, A., Dehnavi, S. Association between objective and subjective assessments of environmental ergonomic factors in manufacturing plants. International Journal of Industrial Ergonomics, 2016, 54, p. 26–31. ISSN 0169-8141.
8. National Hazard Exposure Worker Surveillance. Vibration exposure and the provision ofvibration control measures in Australian workplaces. Barton ACT (2009), p. 61. ISBN 978-0-642-33094-9.
9. Gavhed, D., Toomingas, A. Observed physical working conditions in a sample of call centres in Sweden and their relations to directives, recommendations and operators comfort and symp-toms. International Journal of Industrial Ergonomics, 2007, 37, p. 790–800. ISSN 0169-8141.
10. Seňová, A., Slaninová, P., Weiss, E. Evaluation of risk by point method for selected carrer in mining industry. Acta Montanistica Slovaca, 2008, 13, 2. p. 278–284. ISSN 1335-1788.
11. Hnilica, R. Synergy effect of risk factors in working environment and methods their assessment. Acta Facultatis Technicae, 2012, XVII, 2, p. 25–34. ISSN 1336-4472.
12. Hrušková M. a kol. Sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu zamestnancov vo vybraných prevádzkach automobilového priemyslu. Pracovní lékařství, 2015, 67, 3–4, s. 86–91. ISSN 0032-6291.
13. Hnilica, R. a kol. Use of the analytic hierarchy process for complex assessment of the work environment. Quality and Quantity. Springer, 2015. doi: 10.1007/s11135-015-0296-8. ISSN 0033-5177.
14. Kapustová, M. Aplikácia matematických metód pri ekologizácii pracovného prostredia v strojárskych prevádzkach. Materials Science and Technology, 2004, 2. ISSN 1335-9053.
15. Odborné urmernenie MZ SR č. OOFŽP-7674/2010, ktorým sa upravuje postup pri objektivizácii fyzikálnych faktorov životného a pracovného prostredia.
16. Európska rámcová smernica č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.
17. Odborné usmernenie MZ SR č. S09982-OL-2013, ktorým sa upravuje postup pri meraní a hodnotení osvetlenia.
18. Odborné usmernenie MZ SR č. OOFŽP/268/2013, ktorým sa upravuje postup pri meraní a hodnotení tepelno-vlhkostnej mikroklímy.
19. Hnilica, R., Jankovsky, M., Dado, M., Messingerova, V. Experimental Evaluation of Combined Effects of Risk Factors in Work Environment Ingineering for Rural Development. Jelgava, Latvia, 2013, p. 577–583. ISSN: 1691-5976.
20. Fotr, J., Švecová, L. et al. Manažérské rozhodování. Postupy, metódy a nástroje. Praha: Ekopress, s.r.o., (2010). 478 s., ISBN 978-80-86929-59-0.
21. Vaidya, O. S., Kumar, S. Analytic hierarchy process: An overview of applications. European Journal of Operational Research, 2006, 169, 1, pp. 1–29. ISSN: 0377-2217.
22. Saaty, T. L. Response to Holder’s Comments on the Analytic Hierarchy Process. The Journal of the Operational Research Society, 1991, 42, 10, pp. 909–914. ISSN 0160-5682.
23. Řezanková, H. Analýza dat z dotazníkových šetření. Professional Publishing. Praha (2010). 217 s. ISBN 978-80-7431-019-5.
24. Meloun, M., Militký, J. Kompendium statistického zpracování dat. Nakladatelství Karolinum: Praha, 2013, 984 s. ISBN: 978-80-246-2196-8.
Labels
Hygiene and epidemiology Hyperbaric medicine Occupational medicineArticle was published in
Occupational Medicine
2017 Issue 3-4
Most read in this issue
- Temporary disablement of an employee for work or: where should he be placed
- Mirror held-up to occupational diseases and work of women at risk in Slovakia in 2012–2016
- The determination of negative influence of physical factors of working environment on human health by the Saaty method
- Does the end of mining mean the end of coal miner pneumoconiosis?