Charakteristika ulceráci í na nohách u diabetikov

Overview

Úvod:
Syndróm di abetickej nohy sa často prejavuje porucho u tkanivových štruktúr s kožno u lézi o u na nohách u di abetikov. Ci eľom našej práce bolo analyzovať ulceráci e na nohách u di abetikov s dôrazom na eti opatogenézu, lokalitu a stupeň poškodeni a. Metóda a paci enti: Analyzovali sme nálezy u 124 di abetikov s ulceráci ami na nohách, ktorí boli ambulantne li ečení na ambulancii pre di abetickú nohu a/ alebo hospitalizovaní na lôžkovom oddelení II. internej kliniky LF UK a FNsP v Bratislave v rokoch 1996– 2006. Základné skríningové vyšetreni e di abetickej ne uropati e sa robilo pomoco u jednoduchých metód (vata, ostrý predmet, ladička, monofilamentum). Okrem pulzáci e artéri í na nohách sme vyšetrovali každému paci entovi členkovo- ramenný tlakový index. V prípade klinicky prítomnej infekci e kožného defektu sme vykonali výter z rany na bakteri ologické vyšetreni e. Klasifikáci a rozsahu ulceráci í na nohách bola vykonaná podľa Wagnera aj podľa Texaskej klasifikáci e, boli popísané aj lokalizáci e ulceráci í. Výsledky: Ne uropatická ulceráci a bola prítomná u 46 paci entov (37 %), kombinovaná ne uro ischemická u 76 paci entov (61 %) a čistá ischemická ulceráci a len u 2 paci entov (2 %). Ne uropati a bola prítomná celkove u 122 (98 %) paci entov s di abeticko u noho u, ischémi u končatín sme zistili u 78 paci entov (63 %). 54 % ulceráci í bolo lokalizovaných na prstoch nôh, ulceráci í lokalizovaných na ploske nohy bolo celkove 43 %. Infekci a ulceráci í na nohách bola prítomná celkove u 72 paci entov (58 %). Celkove bolo 48 plytkých ulceráci í (38,7 %) a 76 hlbokých (61,3 %). V skupine di abetikov bez ischémi e a infekci e bolo 39 % hlbokých ulceráci í voči 80 % v skupine s ischémi o u a infekci o u (p < 0,05). Syndróm di abetickej nohy sa vyskytuje prevažne u di abetikov 2. typu s dlhším trvaním ochoreni a, prevažne li ečených inzulínom, so zlo u glykemicko u kompenzáci o u a s chronickými mikrovaskulárnymi komplikáci ami di abetu, pričom medzi postihnutými di abetikmi prevažovali muži vo vyššom veku. Záver: U di abetikov 2. typu li ečených inzulínom s prítomnými mikrovaskulárnymi komplikáci ami je skríningové vyšetreni e dolných končatín nutnosťo u. Väčšinová lokalizáci a ulceráci í na prstoch nôh znamená predpoklad významného využiti a polo- topánok séri ovej výroby (protetické pomôcky) v terape utickej indikácii.

Kľúčové slová:
di abetická noha –  lokalizáci a ulceráci e –  klinický obraz ulceráci í –  riziká di abetickej nohy

Úvod

Syndróm diabetickej nohy je podľa SZO definovaný ako infekcia, ulcerácia a/alebo deštrukcia hlbokých tkanív, spojená s neurologickými abnormalitami a s rôznym stupňom ischemickej choroby dolných končatín na nohách, teda distálne od členka. Inými slovami ide o patologický stav na nohách u diabetikov, ktorý za určitých nepriaznivých okolností môže viesť k poruche tkanivových štruktúr, reprezentovaných kožnými alebo osteoartikulárnymi léziami [1]. Pre tento stav sú teda charakteristické chronické, dlhodobo sa nehojace ulcerácie na koži v ktorejkoľvek časti nohy, ktoré sa často komplikujú infekciou mäkkých tkanív, osteomyelitídou a môže sa vyvinúť až nekróza tkaniva – gangréna, ktorú je potom často potrebné odstrániť – amputovať [2]. Rizikové faktory pre amputáciu končatín u diabetikov sú periférna senzitívna neuropatia, ischémia končatiny, ale aj predchádzajúca amputácia, liečba inzulínom a ulcerácia na končatine [3]. Postihnutie dolných končatín je veľkým, nielen medicínskym, ale aj spoločenským a ekonomickým problémom, a to práve najmä pre vysoký počet amputácií.

Hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k vývoju diabetickej nohy, sú diabetická neuropatia (distálna symetrická senzitívne-motorická, ale aj autonómna s jej následkami – napr. osteoartropatiou, ktorá vedie k deformitám nohy) a ischemická choroba dolných končatín. Najčastejšie vyvolávajúce príčiny ulcerácií sú biomechanický stres (pôsobením nesprávnej obuvi s tvorbou otlakov), prípadne traumatické podnety. Možná je aj účasť pliesňovej infekcie, najmä medzi prstami [4].

Diabetická neuropatia je skupinou klinických a subklinických syndrómov vyznačujúcich sa rôznorodosťou etiológie, klinických aj laboratórnych prejavov. Jej podstatou sú difúzne alebo fokálne poškodenia periférnych somatických, alebo autonómnych nervových vlákien následkom diabetickej metabolickej poruchy a prejavuje sa charakteristickým, ale mnohotvárnym obrazom. Problémom je všeobecné podhodnotenie prítomnosti neuropatie u diabetikov 2. typu v súčasnosti. Použitím monofilamenta na palci nohy sa ukazuje 72% úspešnosť diagnostiky periférnej neuropatie [5]. Okrem monofilamenta sa naďalej odporúča v diagnostike diabetickej polyneuropatie aj používanie ladičky na vyšetrenie vibračnej citlivosti, ktoré má vysokú pozitívnu prediktívnu hodnotou 86–100% [6].

Diabetická noha sa bežne delí na neuropatickú, ischemickú a zmiešanú (neuroischemickú) [7]. Neuropatia je prítomná až u 90% všetkých ulcerácií na nohách (z toho polovica v čistej neuropatickej forme a polovica v zmiešanej neuropaticko ischemickej forme). Z dôvodu zanedbateľného výskytu čistej ischemickej formy diabetickej nohy sa doporučuje rozdeľovať diabetickú nohu na neuropatickú a neuroischemickú aj z toho hľadiska, že terapeutický postup je pri neuroischemickej a ischemickej diabetickej nohe rovnaký [7].

Prevencia sa zdá byť efektívna len u diabetikov, ktorí sú rizikoví z hľadiska vzniku syndrómu diabetickej nohy. V prípade, že okrem diabetu pacient nemá iný rizikový faktor vzniku ulcerácie, prevencia nie je finančne výhodná. Dôležitá je aj organizácia starostlivosti o nohy diabetikov. V poslednom období sú dôležité nielen medzinárodné, ale aj národné konsenzuálne odporúčania na starostlivosť o diabetické nohy [8]. Na Slovensku zatiaľ takéto odporúčania vypracované neboli.

Cieľom práce bolo analyzovať ulcerácie na nohách u diabetikov s dôrazom na etiopatogenézu, lokalitu a stupeň poškodenia.

Pacienti a metódy

Súbor pacientov sme vytvorili zo 124 diabetikov s ulceráciami na nohách, ktorí boli ambulantne liečení na ambulancii pre diabetickú nohu a/alebo hospitalizovaní na lôžkovom oddelení II. internej kliniky LF UK a FNsP v Bratislave v rokoch 1996–2006. Zdravotná a dostupná obrazová dokumentácia bola podrobená retrospektívnej analýze. Diabetická ulcerácia na nohe bola definovaná prítomnosťou kožného defektu nachádzajúceho sa pod úrovňou členkového kĺbu. Charakteristiky súboru sú v tab. 1.

Základné skríningové vyšetrenie diabetickej neuropatie sa robilo pomocou jednoduchých, bežne dostupných vyšetrovacích metód. Taktilná citlivosť na končatinách sa vyšetrovala vatou, algická citlivosť zaostreným predmetom, na vyšetrenie tepelnej citlivosti sme použili predmet s jedným koncom studeným (kov) a druhým koncom teplým (umelá hmota) (Tip-test). Tieto vyšetrenia sa robili symetricky na oboch končatinách od kolena smerom nadol až na prsty na oboch stranách končatín. Tlaková citlivosť sa vyšetrovala na ploske nohy 10g Semmes-Weinsteinovým monofilamentom na 4 miestach (na brušku prvého prsta, nad 1. a 5. hlavicou metatarzálnej kosti a na päte). Prah vibračnej citlivosti sme vyšetrovali nad lôžkom nechta 1. prsta nohy semikvantitatívne kalibrovanou 128 Hz ladičkou, súčasne aj kvantitatívnou metódou biothesiometrom (Bio-Medical, Newbury, Ohio, USA) s patologickými hodnotami zvýšeného prahu vibračnej citlivosti nad 25 V. Šlachovo-okosticové reflexy patelárne a Achillovej šlachy sa bilaterálne vyšetrovali neurologickým kladivkom [9]. Na základe týchto vyšetrení sa určilo skóre NDS (Neuropathy Disability Score). V prípade dvoch patologických výsledkov z uvedených vyšetrení alebo vyššieho skóre NDS sme diagnostikovali diabetickú neuropatiu [10,11].

Vyšetrenie autonómnej neuropatie sa robilo pomocou kožnej elektrickej vodivosti prístrojom Thio-Test (Viatris, Nemecko), za použitia nami v minulosti určených noriem (normálna hodnota potivosti je nad 30 μS) [12].

Okrem pulzácie artérií (a. dorsalis pedis a a. tibialis posterior) sme vyšetrovali každému pacientovi členkovo-ramenný tlakový index (ABPI) pomocou dopplerometrického signálu najprv nad a. brachialis a následne na oboch a. tibialis posterior a a. dorsalis pedis. Pre kritickú ischémiu sme použili dia­­gnostické kritérium ABPI pod 0,5 [13]. V prípade klinických príznakov (v prípade nehojacej sa ulcerácie, chladných nôh, pri nehmatných pulzáciách, prípadne klaudikačných ťažkostiach alebo pokojových ischemických bolestiach), alebo nameranom ABPI pod 0,9, sme vykonali duplexné dopplerovské vyšetrenie na RTG pracovisku, následne transkutánnu oxymetriu na nohách pomocou Oxykapnomonitora (SMK 365, Hellige, Nemecko) s príslušnou kyslíkovou polarografickou sondou – transoxódou. Meranie transkutánnej oxymetrie sa vykonalo v pokoji vleže, ale aj po zvesení končatín, elevácii a cvičení končatín. Akceptované kritérium pre ischémiu končatiny je tlak kyslíka pod 30mmHg [14]. V prípade, že sa dokázala ischémia končatín aj týmito vyšetreniami, vykonalo sa arteriografické vyšetrenie na RTG pracovisku.

V prípade klinicky prítomnej infekcie kožného defektu (začervenie okolia rany, šírenie sa infekcie do okolia rany, teplá koža v okolí rany) sme vykonali výter z rany na bakteriologické vyšetrenie na potvrdenie infekcie.

Metabolická kompenzácia diabetu bola posudzovaná pomocou glykovaného hemoglobínu (HbA_1c) metódou DCCT (normálne hodnoty do 6,6%). Z laboratórnych výsledkov sa brali do úvahy ešte vyšetrenia cholesterolu, triglyceridov, kreatinínu v sére. Prítomnosť diabetickej nefropatie sa určovala aj pomocou vyšetrenia mikroalbuminúrie (normálne hodnoty do 30 μg/min), na posúdenie prítomnosti diabetickej retinopatie sa robilo vyšetrenie očného pozadia na oftalmologickej ambulancii.

Klasifikácia rozsahu ulcerácií na nohách bola vykonaná podľa Wagnera [15], aj podľa Texaskej klasifikácie [16]. Boli popísané aj lokalizácie ulcerácií, podľa preddefinovaných 5 oblastí nohy (predná časť nohy, priestory medzi prstami a chrbát prstov; spodná plocha prstov; ploska nohy; päta; zadná a bočná časť nohy).

Štatistická analýza výsledkov

Vyšetrované parametre v sledovanom súbore pacientov sme popísali vhodným parametrom centrálnej tendencie a variability. Normálne rozdelené dáta u spojitých premenných popisujeme aritmetickým priemerom a smerodajnou odchýlkou SD. Pre asymetricky rozdelené dáta u spojitých premenných uvádzame medián a medzikvartilové rozpätie IQR. Normalitu dát sme testovali Shapiro Wilkovým testom. Pre testovanie asociácie medzi dvoma kategorickými faktormi sme použili χ² testy. Testovali sme na hladine významnosti α = 0,05. Ako výslednú pravdepodobnosť uvádzame hodnotu pravdepodobnosti korigovanú na spojitosť (Yatesova korekcia).

Výsledky

93 diabetikov (75%) malo trvanie základného metabolického ochorenia dlhšie ako 10 rokov. 61 pacientov (60%) malo hodnotu HbA_1c vyššiu ako 8%. Celkový cholesterol v sére bol v súbore diabetikov 4,57 ± 1,33 mmol/l; triglyceridy v sére boli 2,03 ± 2,17 mmol/l (priemerná hodnota ± SD); kreatinín v sére 90,8 μmol/l (medián); albuminúria 152,5mg/ml (medián); systolický krvný tlak 151,6 ± 25,1mmHg (priemerná hodnota ± SD) (tab. 2).

91,4% diabetikov s ulceráciami na končatinách malo diabetickú retinopatiu a 71,6% diabetickú nefropatiu. Abnormálne nízku potivosť na nohách sme zistili u 84,9% diabetikov s ulceráciami.

71 pacientov (57,3%) bolo liečených len inzulínom, 39 (31,5%) orálnymi antidiabetikami, 12 pacientov (9,8%) malo v liečbe kombináciu inzulínu a orálnych antidiabetík a dva pacienti (1,4%) boli liečení dietou (obr. 1).

Charakteristika diabetických ulcerácií

Neuropatická ulcerácia bola prítomná u 46 pacientov (37%), kombinovaná neuroischemická u 76 pacientov (61%) a čistá ischemická ulcerácia len u 2 pacientov (2%) (obr. 2).

Neuropatia ako základný etiopatogenetický proces ulcerácie na diabetickej nohe bola prítomná celkove u 122 (98%) pacientov s diabetickou nohou. Ischémiu končatín sme zistili u 78 pacientov (63%). Kritickú ischémiu 36 pacientov (29%). ABPI vyšší ako 1,2 svedčiaci pre mediokalcinózu sme zistili u 61 (49,2%) diabetikov.

Kožné defekty boli lokalizované na prednej okrajovej časti prstov nohy, v medziprstných priestoroch a chrbáte prstov nohy u 46 pacientov (37%), na spodine prstov u 20 pacientov (17%), na ploske nohy u 33 diabetikov (26%), na päte u 9 pacientov (7%) a na bočných, okrajových častiach a zadnej časti nohy u 16 pacientov (13%). 54% ulcerácií bolo lokalizovaných na prstoch nôh, ulcerácií lokalizovaných na ploske nohy bolo celkove 43% (obr. 3).

Počty pacientov s ulceráciami klasifikovanými podľa Wagnera sú v tab. 3 a počty pacientov s ulceráciami klasifikovanými podľa Armstronga sú v tab. 4.

Z tabuľky vyplýva, že infekcia ulcerácií na nohách bola prítomná celkove u 72 pacientov (58%). V A skupine bolo 11 ulcerácií plytkých a 7 hlbokých, v B skupine 5 plytkých a 23 hlbokých, v C skupine 23 plytkých a 11 hlbokých, v D skupine 9 plytkých a 35 hlbokých (obr. 4).

Celkove bolo 48 plytkých ulcerácií (38,7%) a 76 hlbokých (61,3%). V skupine diabetikov bez ischémie a infekcie bolo 39% hlbokých ulcerácií voči 80% v skupine s ischémiou a infekciou (p < 0,05).

Neuropatické ulcerácie (skupiny A ++ B) boli u 31 pacientov lokalizované na ploske nohy (67,4%) voči len 22 pacientom (28,2%) s ischémiou končatín (skupiny C + D) (p < 0,05) (obr. 5).

Diskuzia

Diabetická noha, prejavujúca sa či už kožným defektom, infekciou alebo následnou amputáciou, predstavuje veľký medicínsky a komplexnosťou a dĺžkou liečby aj ekonomický problém. Týka sa prevažne, tak ako to potvrdila analýza nášho súboru, diabetikov 2. typu s dlhším trvaním ochorenia, prevažne mužov vo vyššom veku. Na to, že kožné defekty na nohách sa vyskytujú prevažne u diabetikov 2. typu a viac u mužov, poukázal aj Medzinárodný konsenzus o syndróme diabetickej nohy už v roku 1999 [1]. Známy je aj rizikový faktor dlhšieho trvania diabetes mellitus. V štúdii Rith-Najariana et al z roku 1992 bolo zistené, že dlhé trvanie diabetu nad 20 rokov vedie v porovnaní s trvaním ochorenia pod 9 rokov k viac ako 6-násobne vyššiemu riziku vzniku ulcerácií na nohách [17]. Aj vyšší vek bol v minulosti popísaný ako rizikový faktor vzniku ulcerácie na nohe u diabetikov [18].

Prevaha pacientov so zlou metabolickou kompenzáciou diabetu (HbA_1c nad 8%) spolu s vysokým percentom výskytu chronických diabetických mikrovaskulárnych (neuropatia, retinopatia, nefropatia) aj makrovaskulárnych (ischemická choroba dolných končatín, mediokalcinóza) komplikácií v našom súbore pacientov potvrdzuje známu skutočnosť, že za výskyt komplikácií diabetes mellitus je zodpovedná hlavne glykácia proteínov a jej následky [19]. Tieto úvahy potvrdzujú aj najnovšie dôkazy o tom, že glykácia je dôležitý mechanizmus vývoja komplikácií diabetu, ktoré sú zahrnuté do syndrómu diabetickej nohy, a to neuropatie, makrovaskulárneho ochorenia a v menšej miere aj do horšieho hojenia rán [20]. Podporou zlej metabolickej situácie ako rizikového faktora zvýšeného výskytu ulcerácií na nohách diabetikov je aj štúdia Manteyho, ktorá zistila, že pacienti, u ktorých došlo behom 2 rokov sledovania k relapsom ulcerácií, mali signifikantne vyšší glykovaný hemoglobin ako pacienti bez reulcerácií (8,5 vs 7,6%) [21]. Podobne aj Jirkovská et al zistili signifikantne vyšší HbA_1c v skupine diabetikov s ulceráciami na nohách [22]. Potvrdili sme asociáciu syndrómu diabetickej nohy s chronickými mikrovaskulárnymi komplikáciami diabetu, ako aj difúznym aterosklerotickým postihnutím tepien, čo sa vysvetľuje dlhým trvaním základného metabolického ochorenia. Aj Rathur a Boulton považujú chronické mikrovaskulárne komplikácie za rizikový faktor ulcerácií na nohách diabetikov [23].

Prevaha diabetikov liečených inzulínom, či už samostatne, alebo v kombinácii s orálnymi antidiabetikami (2/3 pacientov), tiež svedčí o dlhodobom a komplikovanom priebehu základného ochorenia s poklesom tvorby vlastného inzulínu v B-bunkách pankreasu. Možno tak usudzovať na základe toho, že indikáciou liečby inzulínom u diabetikov 2. typu býva ešte stále najčastejšie zlyhanie liečby pomocou diéty a preparátov sulfonylurey [24]. Mnohé štúdie potvrdili vysoké percento inzulínom liečených diabetikov 2. typu, ktorým sa vyvinie ulcerácia na nohách [22,25]. Potvrdili sme, že diabetes mellitus v pokročilom štádiu ochorenia má veľmi často prítomné aj ťažké ochorenie lokalizované na nohách [26]. Faglia et al vysvetľujú túto skutočnosť horším stavom aterosklerotického rizika a horším prekrvením dolných končatín, čo zistili u diabetikov 2. typu liečených inzulínom [25].

My sme zistili v našom súbore ischémiu končatín ako etiologický faktor vzniku kožného defektu až v 63%, pričom samotnú neuropatiu malo len 37%, teda niečo viac ako 1/3 diabetikov. Takmer také isté výsledky referovala štúdia z roku 2002, neuropatiu zistili však u 88%, zatiaľ čo my až u 98% diabetikov [27]. V nedávno referovanom veľkom súbore multicentrickej štúdie Eurodiale bola ischémia zistená u 49% a neuropatia u 86% diabetikov s kožnými ulceráciami na nohách [26]. Tento referovaný výskyt je nižší ako v našom súbore, čo svedčí pre menej senzitívne diagnostické metódy použité v uvedenej štúdii. Ischémiu zisťovali len pomocou dopplerometrického indexu a pulzácií artérií, neuropatiu pomocou monofilamenta, vaty, ladičky a ostrého predmetu. Nami použitá metodika určenia ischémie dolných končatín s postupným využitím rôznych diagnostických metód zvyšuje záchytnosť závažného postihnutia artérií a kombináciou jednoduchého skríningového vyšetrenia citlivosti s využitím biothesiometrie a vyšetrenia potivosti na nohách sa postihnutie diabetickou neuropatiou zistí takmer u každého diabetika s ulceráciou na nohe.

Najčastejšou lokalizáciou kožných defektov na nohách boli prsty až v polovici prípadov. Nedávno rovnaký nález referovali aj českí autori, ktorí zistili viac ako polovicu defektov na nohách u pacientov s neuropatickými, ale aj neuroischemickými ulceráciami na prstoch a prednej časti nohy. Celkove zistili v tejto lokalizácii až 75% všetkých ulcerácií [28]. Podobne aj štúdia Eurodiale zistila viac ako polovicu ulcerácií (55%) lokalizovaných na prstoch nôh [26]. Prekvapujúcim zistením je to, že iba 43% kožných defektov bolo lokalizovaných na ploskách nôh. Potvrdila to aj štúdia Eurodiale, ktorá zistila plantárne lokalizované ulcerácie v 48% [26]. Non-plantárna lokalizácia ulcerácie má veľký význam aj z hľadiska odporúčanej liečby. Predchádzajúce odporúčania sa opierajú o meranie plantárneho tlaku [29]. Ale non plantárne ulcerácie doteraz neboli v popredí z hľadiska odporúčania liečby. Preto bude potrebné zamerať sa v blízkej budúcnosti aj na iné ako plantárne lokality ulcerácií. V rámci vysokého počtu ulcerácií na prednej časti nohy sa dostáva do popredia veľmi dôležitá liečebná pomôcka, tzv. polo-topánka s pevnou pätovou časťou a voľnou prednou časťou, ktorá komplentne odstráni tlak na postihnutú časť nohy. Takúto polo-topánku si môžu aj sami pacienti vytvoriť [30].

Dokázali sme, že neuropatická ulcerácia je prevažne lokalizovaná na ploske nohy, zatiaľ čo ischemická v iných lokalitách. My sme týmto len dokázali platnosť všeobecne používaného diferenciálno-diagnostického kritéria medzi neuropatiou a ischémiou z hľadiska lokalizácie ulcerácie. Štúdia Eurodiale zistila u pacientov s ischémiou a infekciou non plantárnu lokalizáciu ulcerácie v 65% pacientov, teda podobne, ako sme zistili v našom súbore [26].

Najčastejšie kožné defekty boli 3. stupňaWagnerovej klasifikácie, resp. v skupine s ischémiou a súčasnou infekciou. Podobne aj štúdia Eurodiale zistila až 31% ulcerácií v skupine pacientov s ischémiou a infekciou [26]. Teda potvrdili sme zhodne ťažký stupeň ochorenia až u 1/3 diabetikov s kožným defektom. Ischémia končatiny, ako aj infekcia rany sú dobre známe nepriaznivé prognostické faktory pri syndróme diabetickej nohy [31]. Predchádzajúce štúdie ukázali výskyt ulcerácií podobne ťažkého stupňa len v 5–15% [16,32].

Závery

Syndróm diabetickej nohy sa vyskytuje prevažne u diabetikov 2. typu s dlhším trvaním ochorenia, prevažne liečených inzulínom, prevažne len mužov vo vyššom veku, so zlou glykemickou kompenzáciou a s chronickými mikrovaskulárnymi komplikáciami diabetu. Diabetická neuropatia bola v našom súbore prítomná u 98% pacientov, ischémia končatín u 63% a infekcia u 58%.

Najčastejšie sme zistili neuroischemické ulcerácie s výskytom u 63% pacientov. Diabetická neuropatia ako hlavná súčasť ulcerácie na nohách diabetikov bola prítomná takmer u všetkých pacientov. Kožné defekty boli lokalizované v prevažnej miere (u 54%) na prstoch nôh, plantárnych ulcerácií bolo menej ako polovica (43%). 60,5% ulcerácií bolo pokročilého 3.–5. stupňa podľa Wagnerovej klasifikácie, väčšinou (58%) išlo o infikované lézie; 61,3% rán bolo hlbokých, v prevažnej miere spôsobených ischémiou a infekciou. Neuropatické ulcerácie boli v prevažnej väčšine lokalizované na ploskách nôh (67,4%).

U diabetikov 2. typu liečených inzulínom s prítomnými mikrovaskulárnymi komplikáciami je skríningové vyšetrenie dolných končatín nutnosťou! Väčšinová lokalizácia ulcerácií na prstoch nôh znamená predpoklad významného využitia polo-topánok sé-riovej výroby (protetické pomôcky) v terapeutickej indikácii.

Je nepochybné, že do starostlivosti o diabetickú nohu je potrebné investovať, či už do preventívnej starostlivosti (vyhľadávanie rizikových nôh, prevencia amputácií končatín), alebo do liečebnej starostlivosti (včasná liečba ulcerácií na nohách), pretože sa to vráti vo forme zníženia ekonomickej záťaže [33]. Cieľom starostlivosti o diabetickú nohu by sa mala stať evidencia amputácií končatín, ktorá by poukazovala na kvalitu starostlivosti o nohy u diabetikov [34].

Štúdia bola čiastočne podporená grantom VEGA: 1/0755/09.

MUDr. Lujza Štrbová
www.faneba.sk
email: lujza.strbova@faneba.sk