Využívanie komunikačných stratégií zdravotnej gramotnosti v klinickej praxi

Overview

Úvod: Komunikačné zručnosti zdravotníckych pracovníkov sú dôležitým predpokladom efektívneho zapojenia pacientov s limitovanou zdravotnou gramotnosťou do starostlivosti o svoje zdravie. V roku 2010 boli publikované univerzálne opatrenia na podporu zdravotnej gramotnosti, ktoré obsahujú aj súbor komunikačných techník a postupov.
Cieľ: Cieľom príspevku bolo zmapovať využívanie komunikačných stratégií založených na podpore zdravotnej gramotnosti v klinickej praxi.
Metodika: Obsahová analýza dostupných plnotextových dokumentov, ktoré boli vyhľadávané od roku 2010 podľa kľúčových slov vo vybraných vedeckých databázach.
Výsledky: Existuje málo dôkazov o využívaní komunikačných stratégií zdravotnej gramotnosti v klinickej praxi. Výsledky poukazujú na nedostatočné vedomosti zdravotníckych pracovníkov o zdravotnej gramotnosti, čo negatívne ovplyvňuje aj aplikáciu odporúčaných komunikačných techník a postupov. Štúdie naznačujú, že ich implementácia zlepšuje zdravotné výsledky pacientov s limitovanou zdravotnou gramotnosťou.
Záver: Závery empirických štúdií odporúčajú posilniť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v oblasti komunikačných stratégií zdravotnej gramotnosti ako východisko pre zrozumiteľnú a efektívnu komunikáciu.

Klíčová slova:

zdravotná gramotnosť – komunikácia – zručnosti – zdravotnícki pracovníci

ÚVOD

dravotná gramotnosť je preukázane dôležitým aspektom zdravotnej starostlivosti. Pacienti s limitovanou zdravotnou gramotnosťou majú ťažkosti pochopiť verbálne podané informácie o svojom zdravotnom stave, porozumieť písomným zdravotným informáciám, komunikovať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, majú problémy so self-manažmentom svojho chronického ochorenia. Kľúčovou stratégiou na zníženie dôsledkov limitovanej zdravotnej gramotnosti je zlepšenie komunikácie medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom (7). Efektívna komunikácia je základom pre poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Saturovanie potrieb pacientov vyžaduje prispôsobiť sa komunikačným výzvam, ktoré súvisia s potrebami zdravotnej gramotnosti a sú nevyhnutné pre poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti (23). Zdravotnícki pracovníci musia vedieť zrozumiteľne komunikovať, a preto je potrebné neustále zlepšovať ich komunikačné zručnosti (12). Department of Health and Human Services vydal v roku 2010 Národný akčný plán podpory zdravotnej gramotnosti, ktorý zdôrazňuje potrebu zlepšiť komunikáciu v klinickej praxi z dôvodu zmierňovania negatívnych dôsledkov limitovanej zdravotnej gramotnosti (5). Efektívna komunikácia medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom má silný stimul na zlepšenie zdravotných výsledkov, lebo pacienti porozumejú a zapamätajú si asi polovicu informácii z rozhovoru a mnohí sa necítia komfortne požiadať o vysvetlenie alebo zopakovanie toho, čomu nerozumejú (14). Hersh, Salzman a Snyderman (10) zhrnuli tri kľúčové komunikačné stratégie: stanoviť priority a redukovať informácie na tri kľúčové body; použiť techniku Teach-back; zjednodušiť vstupné formuláre pred hospitalizáciou a zabezpečiť pacientom pomoc pri ich vypĺňaní. Agentúra pre výskum a kvalitu v zdravotníctve v Spojených štátoch amerických vytvorila sadu univerzálnych opatrení v oblasti zdravotnej gramotnosti s cieľom zlepšiť komunikáciu a implementáciu tejto problematiky do zdravotnej starostlivosti, ktoré sú široko podporované výskumníkmi a odborníkmi na zdravotnú gramotnosť (1). Opatrenia popisujú komunikačné stratégie verbálnej a písomnej komunikácie a kladú dôraz na využívanie vizuálnych edukačných pomôcok (tab. 1).

METODIKA

Obsahová analýza plnotextových výskumných štúdií vyhľadávaných v elektronických vedeckých databázach PubMed, Scopus, Wiley Online Library za obdobie od januára 2010 do septembra 2022. Vyhľadávanie štúdií bolo realizované podľa PRISMA odporúčaní s vopred určenými kľúčovými slovami: health literacy AND communication OR communication skills AND healthcare professional OR health professional. Zaraďujúce kritériá pre analýzu štúdií boli plnotextové štúdie v anglickom jazyku a štúdie, ktoré hodnotili a zisťovali využívanie komunikačných techník zdravotnej gramotnosti v klinickej praxi u zdravotníckych pracovníkov. Zo záverečnej analýzy boli vyradené štúdie, ktoré hodnotili komunikačné zručnosti u pacientov, štúdie, ktoré nehodnotili komunikačné zručnosti v kontexte zdravotnej gramotnosti, duplicitné štúdie, štúdie na úrovni abstraktu a štúdie teoretického charakteru (obr. 1).

VÝSLEDKY

Celkovo bolo vyhľadaných n = 1495 štúdií (PubMed n = 265, Scopus n = 596, Wiley Online Library n = 634). Po vyradení duplicitných štúdií a následnej analýze obsahu na úrovni abstraktov sme do záverečnej analýzy zaradili desať štúdií; z toho päť štúdií zisťovalo a hodnotilo využívanie komunikačných techník a postupov zdravotnej gramotnosti zdravotníckymi pracovníkmi pri komunikácii s pacientom (8, 15, 16, 18, 19), päť štúdií realizovalo školenie zdravotníckych pracovníkov na zlepšenie komunikačných zručností zdravotnej gramotnosti s cieľom zlepšiť zdravotné výsledky pacientov (2, 13, 17, 20, 21) (tab. 2).

DISKUSIA

Vzťah medzi limitovanou zdravotnou gramotnosťou a zlým zdravotným stavom pacientov môže byť spôsobený nedostatočnou kvalitou komunikácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (24). Pacienti prijímajú veľké množstvo informácií od zdravotníckych pracovníkov, ale aj z rôznych médií a internetu. Preto je dôležité prioritne zamerať pozornosť na pacientov s limitovanou zdravotnou gramotnosťou s cieľom zlepšiť ich zdravotné výsledky. Zdôrazňuje sa potreba adekvátnej zdravotnej gramotnosti pre klinickú prax, ale zdravotnícki pracovníci ju v starostlivosti o pacienta bežne nezohľadňujú, a to aj z dôvodu ich nedostatočných vedomostí v tejto oblasti (7). McCarthy et al. (14) konštatovali, že lekári pri komunikácii s pacientom používali ťažké odborné pojmy a medicínsky žargón, čo môže viesť k nepochopeniu zdieľaných informácií. Zdravotnícki pracovníci by mali posúdiť potreby pacientov v oblasti zdravotnej gramotnosti a zistiť, či rozumejú informáciám o ochorení a odporúčanej liečbe (22). Noordman et al. (17) však poukázali na fakt, že lekári nezisťovali, či pacienti porozumeli poskytnutým informáciám, čo je dôležitým a kritickým bodom najmä u pacientov s limitovanou úrovňou zdravotnej gramotnosti. Bez ohľadu na zdravotnícku profesiu mnohým zdravotníkom chýbajú vedomosti a zručnosti na aplikáciu postupov prispôsobených na zlepšenie zdravotnej gramotnosti pacientov (4). Aj napriek tomu, že si uvedomujú potrebu prispôsobiť sa komunikačným schopnostiam pacientov, výsledky štúdie Perinn et al. (18) preukazujú, že ani oni samotní nerozumujú problematike zdravotnej gramotnosti a všetkým jej oblastiam. Veľká štúdia preukázala, že len 55 % sestier počulo o koncepte zdravotnej gramotnosti a približne 50 % sestier aplikuje odporúčané komunikačné techniky a postupy, pričom často používanou technikou bola metóda „teach-back“. Sestry poukázali na skutočnosť, že v praxi chýba vzdelávanie v problematike zdravotnej gramotnosti, vrátane kompetentných jednotlivcov, ktorí by sa problematike venovali hlbšie (15). Ukázalo sa, že využitie metódy „teach- back“ zlepšuje vedomosti, zručnosti a schopnosti self-manažmentu pacientov s chronickým ochorením, a preto sa táto metóda odporúča ako komunikačný prístup založený na zdravotnej gramotnosti (11). Štúdia Güner a Ekmekci (8) zistila, že len 38 % lekárov a 18 % sestier počulo o pojme zdravotná gramotnosť a väčšina respondentov uviedla ochotu získať ďalšie informácie. Sestry potvrdili používanie rôznych metód na zlepšenie komunikácie s pacientmi a nevedomosť konceptu zdravotnej gramotnosti považovali za prekážku v dosiahnutí pozitívnych výsledkov pacientov viac ako lekári. Aj štúdia Nesari et al. (16) zistila, že iránske sestry nemajú dostatočné vedomosti a skúsenosti so zdravotnou gramotnosťou pacientov a s implementáciou komunikačných stratégií na jej zlepšenie. Dôkazy však naznačujú, že praktické komunikačné zručnosti môžu zlepšiť klinické výsledky pacientov a vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom. Tento cieľ je možné dosiahnuť prostredníctvom školení a systémových zmien (6). Rowlands et al. (20) a Mackert et al. (13) realizovali školenie lekárov a sestier zamerané na zlepšenie vedomostí o zdravotnej gramotnosti a výučbu zrozumiteľných komunikačných techník. Výsledky naznačili zlepšenie vedomostí zdravotníckych pracovníkov o zdravotnej gramotnosti a preukázali potrebu začleniť túto problematiku do klinickej praxe. Naznačili aj silný zámer zamerať sa na identifikáciu pacientov s nízkou zdravotnou gramotnosťou a venovať pozornosť tomu, či rozumejú poskytovaným informáciám. Aj v štúdii Noordman et al. (17) ocenili lekári a sestry nové zručnosti, ktoré sa naučili počas e-learningu a tímového školenia, najmä techniku „ teach-back“, naučili sa používať jednoduchšie vetné formulácie a cítili sa byť lepšie pripravení identifikovať pacientov s limitovanou zdravotnou gramotnosťou. Mnohí naznačili zmenu v prístupe v komunikácii v dôsledku školiaceho programu. Roodbeen et al. (19) zdôraznili potrebu zvýšiť povedomie zdravotníckych pracovníkov o zdravotnej gramotnosti z dôvodu uznania a uplatnenia tohto konceptu v klinickej praxi, lebo vzdelávanie môže výrazne zlepšiť starostlivosť a výsledky pacientov s limitovanou zdravotnou gramotnosťou (7). Štúdia Sany et al. (21) zistila, že v skupine pacientov, ktorí boli v starostlivosti lekárov vyškolených v komunikačných postupoch zdravotnej gramotnosti, došlo k pozitívnej optimalizácii hodnôt krvného tlaku pacientov a k zlepšeniu adherencie ako v porovnaní so skupinou pacientov, ktorí boli v kontakte s lekármi bez tréningu komunikačných zručností. Allenbaugh et al. (2) vytvorili edukačný plán a intervencie na zlepšenie komunikácie v oblasti zdravotnej gramotnosti, následne realizovali školenie lekárov a sestier a výsledky preukázali, že vzdelávanie zamerané na komunikačné zručnosti a princípy zdravotnej gramotnosti viedlo k výraznému zlepšeniu ich vedomostí a postojov k tejto problematike. Komunikačné postupy a techniky považovali za prínosné a plánovali ich začleniť do spôsobu vedenia komunikácie s pacientom. Systematické prehľady intervencií určených na zlepšenie zdravotnej gramotnosti zdôrazňujú prínos zreteľných, jednoznačných komunikačných techník a postupov v zlepšení starostlivosti o pacienta. Odborníci na zdravotnú gramotnosť odporúčajú prístup „univerzálnych preventívnych opatrení“, ktorý využíva definované komunikačné postupy a techniky u všetkých pacientov bez ohľadu na ich úroveň zdravotnej gramotnosti (3), ale posudzovanie a hodnotenie úrovne zdravotnej gramotnosti v klinickej praxi sa aj naďalej odporúča. Informácie o jej úrovni umožňujú poskytnúť dodatočnú pomoc pacientom s limitovanou úrovňou zdravotnej gramotnosti a zistiť, či majú komunikačné techniky a postupy odlišnú účinnosť podľa úrovní zdravotnej gramotnosti pacientov (9).

ZÁVER

Kľúčovou stratégiou na zníženie dôsledkov limitovanej zdravotnej gramotnosti je zlepšiť komunikačné zručnosti zdravotníckych pracovníkov a implementovať univerzálne komunikačné stratégie zdravotnej gramotnosti do klinickej praxe. Ich používanie môže zvýšiť dodržiavanie preventívnych a liečebných režimov u pacientov, a zlepšiť tak ich výsledky v oblasti zdravia. Zvyšovanie povedomia o komunikačných stratégiách má silný potenciál zlepšiť spôsob vedenia komunikácie, upevniť vzájomné vzťahy a spoluprácu s pacientmi pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov. Komunikačné stratégie sú súčasťou univerzálnych preventívnych opatrení a pre zlepšenie zdravotnej gramotnosti pacientov je potrebné realizovať širšie organizačné prístupy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Na jednej strane je dôležité realizovať pravidelné školenia zdravotníckych pracovníkov v efektívnej komunikácii a na strane druhej prispôsobiť pracovné podmienky na realizáciu požadovanej edukácie pacientov.

Konflikt záujmov: žiadny.

adresa pre korešpodenciu:
Mgr. Miloš Čakloš
Národný onkologický ústav v Bratislave
Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny
Klenová 1, 833 10 Nové Mesto
e-mail: Caklos4@uniba.sk

Prakt. Lék. 2023; 103(1): 21–26