Klinický význam a mechanizmy postprandiálnej hypotenzie

Príjem jedla môže u niektorých ľudí vyvolať pokles krvného tlaku prechodného charakteru. Ak pokles systolického tlaku krvi dosiahne 20 mm Hg alebo viac, hovoríme o postprandiálnej hypotenzii. Tento jav prebieha asymptomaticky, alebo podmieňuje klinické príznaky zo strany centrálnej nervovej sústavy alebo kardiovaskulárneho systému. Postprandiálna hypotenzia sa častejšie vyskytuje u starých ľudí, hypertonikov, diabetikov alebo pacientov so zlyhaním autonómneho nervového systému. Patogenéza postprandiálnej hypotenzie nie je dostatočne objasnená. Uvažuje sa o vplyve starnutia, artériovej hypertenzie, nedostatočnosti autonómneho nervového systému, o účasti inzulínu, vazoaktívnych gastrointestinálnych hormónov, nadmernej krvnej náplni splanchnika a zmenenej motilite žalúdka. Dôležitým faktorom je tiež zloženie a teplota potravy.Naše pozorovania výskytu potsprandiálnej hypotenzie v skupine 89 pacientov s artériovou hypertenziou (41 žien, 48 mužov, priemerný vek = 67±12 rokov) ukázali 45% incidenciu tohto fenoménu. Maximálny pokles systolického tlaku krvi u pacientov s identifikovanou postprandiálnou hypotenziou sme najčastejšie zaznamenali pol hodinu po príjme štandardného jedla. Užívanie antihypertenzív nebolo spojené s vyšším postprandiálnym poklesom krvného tlaku. U pacientov liečených benzodiazepínmi sme na hraničnej úrovni štatistickej významnosti (p=0,05) pozorovali nižšie postprandiálne hodnoty TK. V súhlase s literárnymi údajmi konštatujeme, že postprandiálna hypotenzia je častý jav, ktorý môže interferovať s meraním krvného tlaku po príjme jedla, čo je potrebné zohľadniť v každodennej praxi pri posudzovaní efektu antihypertenzívnej liečby.

Klíčová slova:
postprandiálna hypotenzia - artériová hypertenzia - antihypertenzívna terapia