Vplyv lockdownu a online výučby počas pandémie covidu-19 na duševné zdravie slovenských adolescentov

Overview

Úvod: V marci 2020 bola vyhlásená celosvetová pandémia infekčného ochorenia covid-19 a v rámci snahy obmedzenia šírenia tohto vírusu došlo k zatvoreniu škôl a k prechodu na online výučbu. Táto štúdia mala za cieľ zistiť vplyv ochorenia covid-19 a s ním spojených opatrení na duševné zdravie detí a adolescentov na Slovensku.

Metodika: Na Klinike detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH sme zostavili sebaposudzovací dotazník na hodnotenie online výučby, denného režimu a duševného zdravia detí a adolescentov v období lockdownu, zahŕňajúc otázky na porovnanie s obdobím pred lockdownom. Zber dát prebiehal od 1. 6. 2021 do 30. 6. 2021.

Výsledky: V kategórii adolescentov (13–18 rokov) bolo v štúdii zahrnutých 1825 respondentov. V porovnaní s obdobím pred lockdownom sme v období lockdownu zaznamenali pokles nálady, pociťovanej energie, možnosti vykonávať aktivity a nárast pociťovanej tenzie (všetky p = < 0,001). Prítomnosť samotného ochorenia covid-19 nemala vplyv na skúmané parametre duševného zdravia adolescentov (p = > 0,05). Výrazná zmena v dennom režime – nutnosť online výučby – mala v závislosti od spokojnosti respondentov s touto zmenou významný vplyv na skúmané parametre duševného zdravia.

Záver: Respondenti v tejto štúdii pociťovali v období lockdownu zhoršenú náladu, znížené množstvo energie, zníženú celkovú psychickú pohodu a zvýšenú tenziu. Samotné ochorenie covid-19 nemalo významný vplyv na skúmané parametre duševného zdravia respondentov, kým online výučba v závislosti od spokojnosti respondentov s touto formou výučby mala signifikantný vplyv na skúmané parametre duševného zdravia.

Klíčová slova:

deti – adolescenti – COVID-19 – pandémia – lockdown – duševné zdravie – online výučba – dištančné vzdelávanie – nálada

Úvod

Covid-19 (coronavirus disease-19) je infekčné ochorenie spôsobené vírusom SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2). Prvýkrát bol identifikovaný v decembri 2019 v čínskom meste Wu-chan. Odtiaľ sa vírus rozšíril do celého sveta a dňa 11. marca 2020 bola Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vyhlásená celosvetová pandémia.⁽¹⁾ Prvý prípad na Slovensku bol zachytený dňa 6. marca 2020.⁽²⁾

V rámci snahy obmedzenia šírenia vírusu bolo na územiach väčšiny zasiahnutých krajín zavedené široké spektrum epidemiologických a hygienických opatrení vrátane zatvárania škôl. Toto opatrenie zasiahlo 1,6 miliardy študentov po celom svete.⁽³⁾ Ústredný krízový štáb SR vyhlásil od 16. 3. 2020 núdzový stav so zatvorením všetkých typov škôl. Predpokladaná dĺžka uzatvorenia škôl mala byť 14 dní,⁽⁴⁾ v konečnom dôsledku sa však natiahla na približne tri mesiace.^(5,6) Obdobný scenár pokračoval v školskom roku 2020/2021. Žiaci tak nemohli navštevovať školy prezenčne a v celej krajine sa prešlo na tzv. dištančné vzdelávanie – známe aj ako „online výučba“.

Detstvo a dospievanie zahŕňajú početné biopsychosociálne zmeny, vrátane získania nezávislosti od rodičov, nadobúdania vlastnej identity a učenia sa zvládať záťažové situácie v každodennom živote. Sociálny vývoj so zvýšenou potrebou sociálnych interakcií je veľmi dôležitou súčasťou v celkovom vývoji duševného zdravia u detí. Napriek tomu, že pri ochorení covid-19 väčšina detí vykazuje iba mierne príznaky alebo je asymptomatická, predpokladá sa, že pandémie ako celok so zavedenými opatreniami majú negatívny vplyv na duševné zdravie detí a adolescentov.⁽⁷⁾ V dôsledku zatvárania škôl nastalo u detí a adolescentov výrazné narušenie ich každodenného života – nutná domáca izolácia, prerušenie osobných interakcií so spolužiakmi, kamarátmi, ich spoločných hier, krúžkov a ďalších voľnočasových aktivít. Dané obmedzenia môžu mať tak významný negatívny vplyv na vývin ich duševného zdravia a vyústiť až do rozvoja psychických porúch.⁽⁸⁾

Poruchy duševného zdravia predstavujú 16 % celosvetovej chorobnosti ľudí vo veku 10–19 rokov. Celosvetovo sú depresívne a úzkostné poruchy štvrtou, resp. deviatou najčastejšou príčinou chorobnosti adolescentov vo veku 15–19 rokov.⁽⁹⁾ Xie et al. vo svojej štúdii popisujú, že počas pandémie covidu-19 v Číne 22,6 % detí 2. až 6. ročníka základnej školy mali symptómy depresie a 18,9 % malo symptómy úzkosti.⁽¹⁰⁾ Zhou et al. vo svojej štúdii uvádzajú, že 43,7 % 12- až 18-ročných respondentov vykazovalo depresívne symptómy, 37,4 % vykazovalo úzkosť a 31,3 % malo oba typy symptómov.⁽¹¹⁾ V štúdii zo Španielska bola u detí a adolescentov počas obdobia pandémie covidu- 19 pozorovaná zvýšená miera emocionálnych problémov, porúch správania, poruchy aktivity a pozornosti a problémy prosociálneho správania.⁽¹²⁾ Celonárodná reprezentatívna štúdia z Nemecka ukázala, že dve tretiny detí a adolescentov sú výrazne zaťažené pandémiou covidu-19, zažili významne nižšiu kvalitu života v súvislosti so zdravím podľa dotazníka HRQoL (40,2 % v období pred pandémiou vs. 15,3 % v období pandémie), viac problémov na úrovni duševného zdravia (17,8 % v období pandémie vs. 9,9 % v období pred pandémiou) a vyššiu úroveň úzkosti (24,1 % v období pandémie vs. 14,9 % v období pred pandémiou).⁽⁷⁾ Metaanalýza od Racine et al., obsahujúca 29 štúdií a zahŕňajúca 80 879 detí a adolescentov, poukázala na mieru klinickej symptomatiky depresie na úrovni 25,2 % a úzkostnej symptomatiky na úrovni 20,5 % v období pandémie, pričom ide o dvojnásobok odhadov z obdobia pred pandémiou. Táto metaanalýza taktiež poukázala na to, že depresívna a úzkostná symptomatika bola vo zvýšenej miere pozorovaná u dievčat.⁽¹⁸⁾

Komplexný vplyv pandémie na duševné zdravie detí a adolescentov je v súčasnosti predmetom výskumu. V tomto zmysle sme na Klinike detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH v Bratislave realizovali prieskum zvládania online výučby a lockdownu vo forme online dotazníka predkladaného deťom od 8 do 18 rokov a ich rodičom.

Metodika

Respondenti a zber dát

Na Klinike detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH sme za účelom zistiť vplyv lockdownu a online výučby počas pandémie covidu-19 na duševné zdravie detí a adolescentov zostavili online dotazník s tromi verziami. Jedna verzia bola určená pre vekovú kategóriu 8–12 rokov, jedna verzia pre vekovú kategóriu 13–20 rokov a posledná verzia bola určená pre rodičov detí, ktorým boli dotazníky posielané. Zber dát prebiehal v časovom intervale od 1. 6. 2021 do 30. 6. 2021. Počet respondentov vo vekovej kategórii 13–20 rokov bol n = 2009. Odpovede respondentov vo veku 19 a 20 rokov sme po zozbieraní dát z konečných výsledkov vyradili (n = 169), v novoutvorenej kategórii adolescentov vo veku 13–18 rokov tak zostalo n = 1840 respondentov. Pre nekompletne alebo nesprávne vyplnený dotazník bolo vyradených 15 odpovedí s výsledným číslom respondentov n = 1825.

Dotazník tvorilo spolu 52 otázok rozdelených do štyroch sekcií: 1. Demografické údaje, 2. Online výučba, 3. Denný režim a 4. Duševné zdravie. Pred zahájením prieskumu prešli všetky tri verzie dotazníka kontrolou a schválením Etickej komisie Národného ústavu detských chorôb v Bratislave. Na vypĺňanie dotazníka sme použili platformu Google Forms. Prostredníctvom emailu sme oslovili základné a stredné školy na celom území Slovenska. Súčasťou dotazníka boli informácie o GDPR a informovaný súhlas pre rodičov neplnoletých respondentov.

Analýza dát

Použili sme základné metódy deskriptívnej štatistiky na vyjadrenie počtu a percentuálneho zastúpenia respondentov v jednotlivých odpovediach. Pri premenných, o ktorých sa vyjadrovala tá istá vzorka respondentov vzhľadom na obdobie pred lockdownom a obdobie počas lockdownu, sme použili párový t-test. Na určenie štatistickej signifikancie rozdielu zistených zmien sme použili jednovzorkový t-test. Na porovnanie štatistickej signifikancie rozdielov zmien nálady, tenzie, energie a psychickej pohody na základe spokojnosti s online výučbou sme použili test jednosmerná ANOVA. Nakoľko Levenov test pre rovnomernosť rozptylu bol signifikantný, na zistenie rozdielov jednotlivých parametrov medzi jednotlivými skupinami a ich štatistickú signifikanciu sme v rámci post-hoc analýzy použili Dunnett’s T3. Na zistenie korelácií medzi jednotlivými premennými sme použili Pearsonov korelačný koeficient. Pre hranicu štatistickej signifikancie sme zvolili hodnotu p < 0,05. Na analýzu dát sme použili program IBM SPSS verzia 25.

Výsledky

Demografické údaje

Vzhľadom na veľký rozsah dát v tomto článku uvádzame výsledky vo vekovej kategórii 13–18 rokov. Termín „v čase lockdownu“ odkazuje na časové obdobie od marca 2020 do júna 2020. Zo zaradených respondentov (n = 1825) tvorili 70,8 % dievčatá (n = 1293) a 29,2 % chlapci (n = 532). Priemerný vek respondentov bol 16,2 rokov. Polovica respondentov (50 %, n = 912) boli žiaci gymnázia. Druhé najpočetnejšie zastúpenie mali žiaci stredných odborných škôl (34,1 %, n = 622). Žiaci základných škôl tvorili 13,7 %, (n = 249) respondentov. Zvyšných 2,3 % (n = 42) tvorili iné typy stredných škôl vrátane stredných zdravotníckych škôl, stredných odborných učilíšť, stredných umeleckých škôl, obchodných akadémii a ďalších, 13,3% (n = 242) respondentov sa v čase lockdownu pripravovalo na prijímacie skúšky.

Online výučba

22,1 % (n = 403) žiakov uviedlo, že počas online výučby boli v domácnosti len so súrodencami, a 17,1 % (n = 312) uviedlo, že boli počas online výučby doma sami. Pri otázke na názor na online výučbu 39,3 % (n = 717) študentov uviedlo, že boli spokojní a online výučba im vyhovovala, 35,1 % (n = 641) študentov uviedlo, že online výučba im nevyhovovala a radšej chodia normálne do školy. Štvrtina študentov (25,6 %, n = 467) uviedla, že im je jedno, či je výučba online, alebo prezenčne v škole. Viac ako polovica respondentov (55,5 %, n = 1012) uviedla, že k online vyučovaniu nepristupovali rovnako zodpovedne ako k prezenčnej výučbe v škole. V kontraste s tým polovica respondentov (50,1 %, n = 914) uviedla, že škola počas pandémie a lockdownu od nich vyžadovala viac snahy ako predtým. Skúšanie online formou vyvolávalo väčšie obavy ako skúšanie v škole u 27 % (n = 492) žiakov. Pri otázke, čo študentom robilo počas online výučby najväčší problém, z celkového počtu respondentov 73,5 % (n = 1341) uviedlo nižšiu motiváciu učiť sa než pri výučbe v škole. Za druhý najväčší problém študenti považovali zhoršené sústredenie pri online výučbe v porovnaní s výučbou v škole (64,2 %, n = 1172). Polovica zo všetkých respondentov (50,6 %, n = 923) uviedla technické problémy pri online výučbe (sekanie a padanie výučbového programu, slabé internetové pripojenie a iné).

Denný režim

Stravovanie a spánok

V rámci stravovania tretina respondentov (33 %, n = 603) uviedla, že v období lockdownu mala obavy z rastúcej hmotnosti. 39,4 % (n = 509) dievčat uviedlo, že mali obavy z rastúcej hmotnosti (túto obavu vyjadrilo 17,7 %, n = 94 chlapcov). 5,8 % (n = 106) respondentov uviedlo, že majú obavu z klesajúcej hmotnosti. 40,4 % (n = 738) respondentov uviedlo, že v období lockdownu jedli viac ako v období pred ním, naopak 22,4 % (n = 409) uviedlo, že jedli menej.

Na úrovni kvality spánku 47,9 % (n = 874) respondentov uviedlo, že počas lockdownu nemali problém so spánkom – v porovnaní s obdobím pred lockdownom, kedy problémy so spánkom nemalo 58,6 % (n = 1070) respondentov. Prehľad problémov so spánkom je uvedený v grafe 1 a 2. Percentuálne zastúpenia reprezentujú celkový počet odpovedí.

Aktivity adolescentov v období lockdownu a záťaž

Možnosť vykonávania aktivít, ktoré respondentov bavia, sa znížila počas lockdownu (M = 6,13; SD = 2,77) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 6,81; SD = 2,50); t(1824) = − 7,8; p < 0,001. Pri otázke na spôsob trávenia času respondenti najčastejšie uviedli používanie internetu: 83,2 % (n = 1519). Ďalšie aktivity, ktorým sa respondenti venovali, sú uvedené v grafe 3.

V rámci záťaže 70,1 % (n = 1280) respondentov uviedlo, že záťaž v období lockdownu pre nich predstavovala nemožnosť stretnúť sa s kamarátmi. 56 % (n = 1022) z celkového počtu respondentov považovalo za záťaž obmedzené možnosti aktivít ako krúžky, mimoškolské a voľnočasové aktivity. 40,5 % (n = 741) uviedlo častejšie hádky v domácnosti a 45,3 % (n = 827) uviedlo zvýšený pocit samoty v období lockdownu.

Duševné zdravie

Nálada, tenzia, energia a psychická pohoda

V priemere respondenti hodnotili svoju náladu v období lockdownu štatisticky signifikantne ako horšiu (M = 5,18; SD = 2,57) než pred lockdownom (M = 6,84; SD = 2,28); t(1824) = − 23,30; p < 0,001. Rozdiel zhoršenia nálad medzi dievčatami (M = − 1,88; SD = 2,99) a chlapcami (M = − 1,13; SD = 3,11) bol štatisticky signifikantný; t(1823) = − 4,79, p = < 0,001.

Pri otázke týkajúcej sa pociťovanej tenzie respondenti uviedli štatisticky signifikantne zvýšenú tenziu počas lockdownu (M = 4,70; SD = 2,64) než pred lockdownom (M = 3,54; SD = 2,48); t(1824) = 14,76; p < 0,001. Rozdiel tenzie medzi dievčatami (M = 1,35; SD = 3,38) a chlapcami (M = 0,71; SD = 3,31) bol štatisticky signifikantný; t(1823) = 3,75, p = < 0,001.

V rámci pociťovaného množstva energie u respondentov sme zaznamenali štatisticky signifikantné zníženie energie počas lockdownu (M = 4,91; SD = 2,87) než v období pred lockdownom (M = 6,47; SD = 2,54); t(1824) = − 17,87; p < 0,001. Rozdiel množstva energie medzi dievčatami (M = − 1,76; SD = 3,77) a chlapcami (M = − 1,09; SD = 3,61) bol štatisticky signifikantný; t(1823) = − 3,50, p = < 0,001.

Respondenti pociťovali štatisticky signifikantne nižšiu psychickú pohodu v období lockdownu (M = 5,06; SD = 3,11) než pred lockdownom (M = 6,58; SD = 2,53); t(1824) = − 19,88; p < 0,001. Rozdiel psychickej pohody medzi dievčatami (M = − 1,68; SD = 3,34) a chlapcami (M = − 1,11; SD = 2,99) bol štatisticky signifikantný; t(1097,24) = − 3,56, p = < 0,001.

Prehľad týchto dát sa nachádza v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Vplyv online výučby a ochorenia covid-19

U respondentov, ktorí označili, že online výučba im vyhovovala a boli s ňou spokojní (n = 717; 39,3 %), pri štatistickej signifikancii výsledkov, v priemere nebol v období lockdownu pozorovaný výraznejší pokles nálady (M = 6,04; SD = 2,53) než v období pred lockdownom (M = 6,34; SD = 2,40); t(716) = − 2,56; p = 0,011. Na úrovni pociťovanej psychickej pohody došlo len k veľmi miernemu poklesu v období lockdownu (M = 5,90; SD = 3,10) než v období pred lockdownom (M = 6,15; SD = 2,61); t(716) = − 2,11; p = 0,035. Zmeny na úrovni pociťovanej tenzie a pociťovaného množstva energie pred lockdownom a počas lockdownu boli zanedbateľné (na úrovni do 0,1) a štatisticky nesignifikantné, p = > 0,05.

U respondentov, ktorí označili, že im je jedno, či výučba prebieha online, alebo prezenčne v škole (n = 467; 25,6 %), boli rozdiely výraznejšie: v období lockdownu pozorovaný pokles nálady (M = 5,00; SD = 2,49) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 6,66; SD = 2,33); t(466) = − 13,79; p = < 0,001. Na úrovni pociťovanej psychickej pohody došlo k poklesu v období lockdownu (M = 4,90; SD = 3,08) než v období pred lockdownom (M = 6,42; SD = 2,66); t(466) = − 11,40; p = < 0,001. Pociťovanie tenzie sa v období lockdownu u tejto skupiny respondentov zvýšilo (M = 4,68; SD = 2,57) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 3,61; SD = 2,42); t(466) = 7,89; p = < 0,001. Množstvo pociťovanej energie bolo v období lockdownu nižšie (M = 4,87; SD = 2,63) než v období pred ním (M = 6,43; SD = 2,57); t(466) = − 10,84; p = < 0,001.

U respondentov, ktorí označili, že neboli spokojní s online výučbou a radšej chodia prezenčne do školy (n = 641; 35,1 %), boli pozorované najväčšie rozdiely: v období lockdownu pozorovaný výraznejší štatisticky signifikantný pokles nálady (M = 4,34; SD = 2,35) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 7,53; SD = 1,93); t(640) = − 32,16; p = < 0,001. Na úrovni pociťovanej psychickej pohody došlo taktiež k významnému, štatisticky signifikantnému poklesu v období lockdownu (M = 4,25; SD = 2,91) než v období pred lockdownom (M = 7,17; SD = 2,21); t(640) = − 25,17; p = < 0,001. Pociťovanie tenzie sa v období lockdownu u tejto skupiny respondentov významne zvýšilo (M = 5,60; SD = 2,38) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 2,89; SD = 2,18); t(640) = 23,46; p = < 0,001. Množstvo pociťovanej energie bolo v období lockdownu výrazne nižšie (M = 3,96; SD = 2,66) než v období pred ním (M = 7,25; SD = 2,13); t(640) = − 26,08; p = < 0,001.

Popísané zmeny a rozdiely zmien nálady, pociťovanej tenzie, energie a psychickej pohody na základe spokojnosti s online výučbou boli štatisticky signifikantné. Súhrn zmien týchto parametrov je uvedený v tabuľke 3 a tabuľke 4.

Respondentov sme sa pýtali, či oni alebo niekto im blízky prekonal ochorenie covid-19. Z tejto analýzy sme vyradili respondentov, ktorí uviedli možnosť „Neviem“ (n = 72; 3,9 %).

U respondentov, ktorí označili odpoveď „Áno“ (n = 1149; 63 %), bol v období lockdownu pozorovaný štatisticky signifikantný pokles nálady (M = 5,14; SD = 2,52) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 6,87; SD = 2,25); t(1148) = − 19,44; p = < 0,001. Na úrovni pociťovanej psychickej pohody došlo k štatisticky signifikantnému poklesu v období lockdownu (M = 4,98; SD = 3,1) než v období pred lockdownom (M = 6,52; SD = 2,52); t(1148) = − 16,03; p = < 0,001. Pociťovanie tenzie sa v období lockdownu u tejto skupiny respondentov štatisticky významne zvýšilo (M = 4,72; SD = 2,61) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 3,54; SD = 2,44); t(1148) = 11,91; p = < 0,001. Množstvo pociťovanej energie bolo v období lockdownu významne nižšie (M = 4,85; SD = 2,82) než v období pred ním (M = 6,46; SD = 2,49); t(640) = − 14,89; p = < 0,001

U respondentov, ktorí označili odpoveď „Nie“ (n = 603; 33,1%), bol v období lockdownu pozorovaný štatisticky signifikantný pokles nálady (M = 5,23; SD = 2,62) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 6,87; SD = 2,29); t(603) = − 13,17; p = < 0,001. Na úrovni pociťovanej psychickej pohody došlo k štatisticky signifikantnému poklesu v období lockdownu (M = 5,19; SD = 3,13) než v období pred lockdownom (M = 6,77; SD = 2,51); t(603) = − 11,99; p = < 0,001. Pociťovanie tenzie sa v období lockdownu u tejto skupiny respondentov štatisticky významne zvýšilo (M = 4,69; SD = 2,69) v porovnaní s obdobím pred lockdownom (M = 3,45; SD = 2,55); t(603) = 8,90; p = < 0,001. Množstvo pociťovanej energie bolo v období lockdownu výrazne nižšie (M = 4,99; SD = 2,95) než v období pred ním (M = 6,57; SD = 2,58); t(603) = − 10,19; p = < 0,001.

Popísané rozdiely zmien nálady, pociťovanej tenzie, energie a psychickej pohody na základe prekonania ochorenia covid-19 u respondentov alebo ich blízkych boli štatisticky nesignifikantné. Súhrn zmien týchto parametrov je uvedený v tabuľke 5.

Somatické ťažkosti

Respondentov sme sa opýtali, či sa u nich v období lockdownu vyskytli telesné problémy, ktoré predtým neboli prítomné. 41,5 % (n = 763) zo všetkých respondentov uviedlo, že telesné problémy nemali. Zo zvyšných študentov 37,9 % (n = 689) uviedlo bolesti hlavy, 31,7 % (n = 584) uviedlo bolesti chrbta, 25,4 % (n = 467) uviedlo zhoršenie zraku, 16,4 % (n = 301) uviedlo trasenie rúk alebo nôh, 14,1 % (n = 259) uviedlo bolesti brucha a 10,4 % (n = 191) uviedlo častejšie chodenie na záchod.

Korelácie

Psychická pohoda adolescentov v období lockdownu signifikantne korelovala s ich náladou, r = ,78, množstvom pociťovanej energie, r = ,65, s možnosťou vykonávať aktivity, ktoré adolescentov bavia, r = ,48, a signifikantne negatívne korelovala s pociťovanou tenziou, r = − ,69, a bolesťami hlavy, r = − ,40, (všetky hodnoty p = < 0,001).

Stupeň vyjadrenia náročnosti lockdownu u respondentov bol v štatisticky signifikantnej súvislosti s pociťovanou celkovou psychickou pohodou, r = − ,60, náladou, r = − ,61, množstvom pociťovanej energie, r = − ,56, s možnosťou vykonávať aktivity, ktoré adolescentov bavia, r = − ,46, a v štatisticky signifikantnej pozitívnej korelácii s tenziou, r = ,57, bolesťami hlavy, r = ,35, (všetky hodnoty p = < 0,001).

Nálada respondentov v období lockdownu okrem uvedených korelácií s celkovou psychickou pohodou a stupňom náročnosti lockdownu bola v štatisticky signifikantnej spojitosti s množstvom pociťovanej energie, r = ,67, s možnosťou vykonávať aktivity, ktoré adolescentov bavia, r = ,50, a v negatívnej korelácii s pociťovanou tenziou, r = − ,75, a aj somatickými ťažkosťami: bolesti hlavy, r = − ,41, bolesti chrbta, r = − ,40, zhoršený zrak, r = − ,38, a bolesti brucha, r = − ,31, (všetky hodnoty p = < 0,001).

Prehľad všetkých hodnotených korelácií je uvedený v tabuľke 6.

Diskusia

Na Klinike detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH sme realizovali prierezovú štúdiu na veľkej vzorke slovenských adolescentov (n = 1825) vo veku 13 až 18 rokov s cieľom zistiť určité aspekty dopadu pandémie ochorenia covid-19 na ich duševné zdravie a prostredníctvom samo-posudzovacieho dotazníka zistiť možné zmeny v prežívaní v období cez lockdown v porovnaní s obdobím pred lockdownom, resp. pred vypuknutím samotnej pandémie.

Pandémia ochorenia covid-19 a najmä jej obdobie s nutnosťou lockdownu a domácej izolácie mala negatívny vplyv na slovenských adolescentov, ktorí sa zúčastnili štúdie, a to vo viacerých oblastiach – narušenie denného režimu, výskyt somatických ťažkostí a negatívny vplyv na duševné zdravie. Toto tvrdenie je podporené našimi výsledkami, kde sme medzi somatickými ťažkosťami (bolesti hlavy, zhoršený zrak, bolesti chrbta) a inými premennými (nálada, tenzia, množstvo energie, psychická pohoda a náročnosť lockdownu) zistili štatisticky signifikantnú, stredne veľkú koreláciu (r = > ± ,3). Stupňom veľkú koreláciu (r = > ± ,5) sme pozorovali medzi náročnosťou lockdownu a náladou, množstvom energie, psychickou pohodou (negat. korelácie) a tenziou (pozit. korelácia). Treba podotknúť, že uvedené korelácie nereprezentujú ani nedokazujú možnú kauzalitu medzi porovnávanými premennými, nakoľko na obzervovaných výsledkoch sa môžu vždy podieľať iné, v našej štúdii merané alebo nemerané premenné.

Na úrovni stravovania tretina respondentov uviedla, že má obavy z rastúcej hmotnosti, a vyše 40 % respondentov uviedlo, že v období lockdownu jedli viac ako predtým. Zvýšená konzumácia jedla a nárast hmotnosti počas domácej izolácie v období pandémie covidu-19 boli pozorované aj u talianskych adolescentov,⁽¹³⁾ pričom je známe, že nadhmotnosť má výrazne negatívny vplyv na duševné zdravie adolescentov.⁽¹⁴⁾ Na druhej strane vyše 22 % respondentov uviedlo, že jedli menej ako pred lockdownom, a americká štúdia poukázala na to, že zmeny denného režimu v spojitosti s pandémiou covidu-19 predstavujú predispozičné faktory k rozvoju porúch príjmu potravy alebo vedú k exacerbácii už preexistujúcej poruchy.⁽¹⁵⁾ Respondenti v období lockdownu spali v priemere viac ako predtým. Ťažkosti so spánkom ako problematické zaspávanie, časté budenie v noci, spánok cez deň a iné podľa udania respondentov v období lockdownu všeobecne vzrástli. V štúdiách z USA a Nórska bolo dokázané, že nielen nedostatok spánku, ale aj excesívny spánok a najmä problémy so spánkom negatívne pôsobia na duševné zdravie adolescentov.^(16,17) V rámci záťaže v období lockdownu respondenti uviedli nemožnosť stretnúť sa s kamarátmi, obmedzené možnosti aktivít, častejšie hádky v domácnosti a zvýšený pocit samoty v období lockdownu, pričom všetky tieto faktory môžu mať negatívny vplyv na duševné zdravie adolescentov.

Pri komparatívnych otázkach obdobia pred lockdownom a počas neho respondenti v priemere uviedli štatisticky signifikantné zhoršenie vo všetkých skúmaných zložkách (nálada, množstvo energie, pociťovaná tenzia, psychická pohoda, možnosť vykonávať aktivity), pričom zhoršenie bolo vo všetkých prípadoch výraznejšie u dievčat. Výraznejšie negatívne ovplyvnenie dievčat pandémiou preto môže byť jedným z faktorov, prečo sa dievčatá podieľali na prieskume ochotnejšie než chlapci. V úvode sme uviedli, že väčšina detí a adolescentov má asymptomatický alebo mierny priebeh ochorenia covid-19, pričom sa predpokladá, že väčší vplyv na ich duševné zdravie než samotné ochorenie majú preventívne a reštriktívne opatrenia, ktoré pandémiu sprevádzali (zatvorenie škôl a online výučba, domáca izolácia a celkové rozrušenie ich denného režimu). V analýze sme preto porovnali možný vplyv samotného ochorenia covid-19 a možný vplyv jednej z najväčších zmien v dennom režime adolescentov – online výučbu – konkrétne spokojnosť respondentov s dištančným vzdelávaním. U respondentov, ktorí sami prekonali alebo niekto z ich blízkych prekonal ochorenie covid-19, v porovnaní s respondentmi, u ktorých ich blízki alebo oni sami neprekonali toto ochorenie, boli rozdiely v nálade, množstve energie, pociťovanej tenzii a psychickej pohode minimálne a štatisticky nesignifikantné. Inak tomu bolo pri spokojnosti s online výučbou. Respondenti, ktorí uviedli, že boli s online výučbou spokojní, mali minimálne rozdiely v pozorovaných premenných v porovnaní s obdobím pred lockdownom a tieto zmeny boli štatisticky nesignifikantné. U respondentov, ktorí odpovedali, že je im jedno, či výučba prebieha online, alebo prezenčne v škole, boli už rozdiely evidentné a štatisticky signifikantné. Výrazné a najväčšie rozdiely v nálade, množstve energie, pociťovanej tenzii a psychickej pohode v porovnaní s obdobím pred lockdownom boli u respondentov, ktorí uviedli, že s online výučbou neboli spokojní a radšej by chodili prezenčne do školy.

Záver

Na základe uvedeného môžeme našimi výsledkami podporiť tvrdenie, že samotné ochorenie covid-19 nemalo významný vplyv na rozdiely skúmaných parametrov duševného zdravia respondentov, kým výrazná zmena v dennom režime adolescentov (online výučba namiesto prezenčnej) v závislosti od spokojnosti respondentov s touto zmenou mala signifikantný vplyv na rozdiely skúmaných parametrov duševného zdravia. V období lockdownu sa u respondentov zhoršila nálada, znížilo množstvo pociťovanej energie, klesla psychická pohoda a vzrástla pociťovaná tenzia. Pandémia covidu-19 má negatívny vplyv na duševné zdravie slovenských adolescentov, a preto je nutné venovať zvýšenú pozornosť tejto problematike a zabezpečiť poskytnutie adekvátnej pomoci tým, ktorí ju potrebujú.

Korespondenční adresa:

MUDr. Juraj Jurík

Klinika detskej psychiatrie LF UK a NÚDCH

Limbová 1

833 40 Bratislava

juraj.jurik@nudch.eu