Využitie meridiánových cvikov vo fyzioterapii nešpecifických bolestiach chrbta

Souhrn

Príspevok sa zaoberá teóriou šľachovo-svalových dráh tradičnej čínskej medicíny a využitím meridiánových cvičení vo fyzioterapii. Na zámerne vybranej vzorke 30 probandov vo veku od 19 do 55 rokov spĺňajúcich stanovené kritériá, sa zisťuje vplyv cvikov pri nešpecifickej bolesti v oblasti krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice. V pilotnej prospektívnej štúdii sa porovnáva intenzita bolesti v jednotlivých oblastiach chrbta pred začiatkom 4-týždňového cyklu cvičenia aspoň 3× týždenne a po ukončení cvičebného cyklu. Po sérii cvičení meridiánových cvikov došlo k štatisticky významnému zníženiu bolesti v oblasti krčnej chrbtice M 0,67; p = 0,04; v oblasti hrudnej chrbtice M 1,03 ; p = 0,02 a na úrovni M 1,03; p = 0,001 v oblasti driekovej chrbtice. Frekvencie bolestí počas týždňa sa znížili v priemere o 0,93; p = 0,00 dňa. Pilotná štúdia jednoznačne potvrdila pozitívny vplyv meridiánových cvikov na zníženie intenzity bolesti jednotlivých oblastí chrbta a tiež na zníženie frekvencie vnímanej bolesti. Spracovaná téma má perspektívu či už v rovine fyzioterapeutických postupov a ich využitia pre rôzne diagnózy alebo z pohľadu tradičnej čínskej medicíny a vplyvu meridiánových cvikov na jednotlivé prvky tj. orgánové sústavy.

Klíčová slova:

rehabilitácia – bolesť chrbta – tradičná čínska medicína

Úvod

Bolesti chrbta sú jedny z najčastejších ochorení, ktoré trápia ľudstvo od nepamäti. Frekvencia výskytu ochorení chrb­tice, je hneď na druhom mieste po sezónnych vírusových ochoreniach horných dýchacích ciest. Podľa štatistických údajov, 70–85 % ľudí v určitej fáze svojho života trpí bolesťou chrbta. Ich prevalencia je 15–45 % ročne a celoživotný výskyt dosahuje až 84 % [1,2]. Bolesť sa môže manifestovať vo všetkých častiach chrbtice, najčastejšie sa vyskytuje v krčnej a driekovej oblasti. Poradie zastúpenia v jednotlivých úsekoch je 4 : 2 : 1 lumbosakrálna, cervikálna a hrudná oblasť [3]. Bolesť chrbta postihuje prevažne ľudí v produktívnom období a maximálny výskyt je vo veku 35–55 rokov [3,4]. So zvyšujúcim sa prie­merným vekom populácie sa výskyt bolestí chrbta zvyšuje. S prihliadnutím na vyvolávajúce faktory, podmienky jej vzniku a trend incidencie, ktorý sa ­posúva stále do nižších vekových skupín, sa zaraďuje bolesť chrbta k tzv. civilizačným ochoreniam. Často ňou trpia mladé ženy vo fertilnom veku a je potrebné kauzálne pôsobiť už v predpôrodnou období počas psychofyzickej prípravy na pôrod [5]. Väčšina bolestí chrbta má benígny priebeh. Približne v 90 % sa ich príčina jednoznačne nepozná, preto sa označujú ako nešpecifické [6]. Z hľadiska prevencie nešpecifických bolestí chrbta je jednoznačne pohybová aktivita. Fyzioterapia disponuje veľkým množstvom špeciálnych metodík a postupov, ktoré pri pravidelnom cvičení môžu predchádzať bolesti chrbta. Cieľom príspevku je poukázať na možnosť využitia cvikov tradičnej čínskej medicíny pri nešpecifických bolestiach chrbta.

Tradičná čínska medicína

V západnej kultúre existuje len oficiálna školská medicína (západná, moderná), v Číne naopak existujú dva oficiálne školské smery medicíny a to moderná, západná medicína a tradičná čínska medicína. Pre tradičnú čínsku medicínu je typická jej jasná a vyslovená nepriamosť. Ochorenia nie sú diagnostikované histologicky, laboratórne-technicky, röntgenologicky apod. Sledované sú predovšetkým symptómy, ktoré sú analyzované [7]. Pojmy ako meridiány alebo šľachovo-svalové dráhy bežná medicína v našich končinách nepozná, i keď v tradičnej čínskej medicíne je to niečo tak bežné a základné ako u nás pomenovania sval a kosť. Podľa tradičnej čínskej medicíny je Čchi primárnou substanciou vesmíru. Je chápaná ako bytie samo o sebe, vo všetkých svojich podobách. Nejedná sa o samotnú entitu, ktorú by bolo možné nejako ohraničiť alebo izolovať, nie je produktom organizmu. Čchi je vitálnym základom organizmu. Je silou, vďaka ktorej organizmus ožíva, udržuje chod a iniciuje všetky jeho funkcie [8].

Funkcie Čchi v tele

• funkcia hybnej sily – základná energia, ktorá napája všetky životné pochody v tele (činnosť orgánov, metabolizmus látok, tvorba novej krvi);
• zatepľovacia funkcia – zdroj tepla ľudského organizmu;
• ochranná funkcia – bráni organizmus pred vniknutím vonkajších škodlivých činiteľov;
• zadržiavacia funkcia – udržuje tok telesných tekutín vo vymedzených dráhach;
• transformačná funkcia – metabolizmus;
• vyživovacia funkcia – dodáva všetkým častiam organizmu výživné látky.

V tradičnej čínskej medicíne sa rozoznávajú tri kvality Čchi a to sú zárodočná, dedičná a energia prichádzajúca s dychom. Podstatou týchto troch kvalít je pohyb. Ich kolobeh v organizme zahŕňa štyri základné pohyby: stúpanie, klesanie, nasávanie a vydávanie. Pohyb Čchi spúšťa a udržiava vo funkcii jednotlivé orgány koordinuje ich vzájomné pôsobenie. Ak je činnosť narušená čo i len u jedného z orgánov, zasiahne to rušivo celý organizmus. Keď je prúdenie Čchi v organizme nerovnomerné, spôsobí najskôr psychické potom funkčné a organické zmeny až nakoniec odumieranie a smrť, kedy sa tok Čchi úplne preruší. Prúdenie Čchi ovplyvňuje tiež emócie a vôľu, mentálnu a aj fyzickú aktivitu človeka. Ak je prúdenie Čchi v rovnováhe, človek je zdravý, výkonný, cíti sa dobre, je vyrovnaný a radostný. Čchi sa môže vnímať ako silu, ktorá tvorí základ všetkých aktivít v človeku aj v prírode. Čchi prúdi človekom v dráhach nazývaných meridiány alebo akupunktúrne dráhy [9]. Popisuje sa dvanásť riadnych dráh, ktorých mená sú odvodené od názvov vnútorných orgánov s ktorými jednotlivé meridiány aj súvisia. Sú to dráhy pľúc, hrubého čreva, obličiek, močového mechúra, pečene, žlčníka, srdca, tenkého čreva, sleziny, žalúdka, perikardu a trojitého ohrievača. Ďalej sa popisuje osem zvláštnych dráh, dvanásť bočných vetví riadnych dráh, pätnásť spojníc [8].

Šľachovo-svalové dráhy

Žiadna skupina meridiánov okrem krvných spojníc sa nedá anatomicky odhaliť. Iné je to pri šľachovo-svalových dráhach, ktoré nie sú dráhami Čchi v pravom slova zmysle. Sú to dráhy, ktoré sa tiahnu vždy v smere príslušnej riadnej dráhy ku ktorej patria, no nevnikajú až k vnútorných orgánom. Ich úlohou je spevniť fyzický základ tela, zaistiť pohyb, ohýbať príslušné končatiny apod. Chorobné poruchy týchto dráh sa prejavujú ochabnutosťou končatín, stuhnutím príslušnej časti tela alebo malátnosťou pohybu [8].

Meridiánové cviky a šľachovo-svalové dráhy

Harmonizačná zostava cvikov k aktivácii jednotlivých meridiánových dráh je popisovaná ako zostava, ktorej poslaním je autoregulácia celého organizmu pôsobením na jednotlivé meridiány [9]. Cvičením týchto cvikov nedochádza k spaľovaniu tukov ani k ich posilňovaniu. Ich podstatou je uvoľňovanie energetických dráh – meridiánov, aby nedochádzalo k blokádam energie. Cviky sú zostavené tým spôsobom, aby uvoľňovali svaly a kĺby v priebehu dráh, a tak pôsobili na pohybový aparát a spriechodňovali meridiány [10]. Pokiaľ sa v niektorej z pozícií človek intenzívne pretiahne, môže pocítiť obmedzenie v skrátenom svale, stuhnutom kĺbe, celkovo v rozsahu pohyblivosti, čo nám naznačuje poruchy v danej dráhe [9]. Opakovaným cvičením sa šľachovo-svalové dráhy uvoľňujú, spriechodňujú a tak vplývajú na obnovenie správneho prúdenia Čchi v meridiánoch. Ku každej z dvanástich riadnych meridiánových dráh, prislúcha jeden konkrétny cvik. Cviky je potrebné cvičiť tak, aby nedošlo k príliš veľkému tlaku či bolesti v oblasti svalov a kĺbov. Treba zaujať popísanú polohu najlepšie ako človek dokáže. Pocit natiahnutia by mal byť príjemný a nemal vyvolávať bolesť. Potom sa človek zhlboka nadýchne a s výdychom pretiahne svalové skupiny ďalej, kam ho jeho telo pustí. S každým ďalším nádychom sa zväčšuje svalové pretia­hnutie a uvoľnenie. Toto sa opakuje 3× a potom sa človek vracia do počiatočnej pozície [9].

Šľachovo-svalová dráha pľúc

Šľachovo-svalová dráha pľúc vedie súbežne s ich riadnou dráhou. Začína sa na palci ruky, prechádza palcovou časťou dlane, predlaktím, upevnená v lakťovej jamke postupuje hore po vnútornej strane nadlaktia, vniká do podpazušia, pripevňuje sa z prednej strany ramenného kĺbu a smeruje až ku kľúčnej kosti a po medzirebrových svaloch sa tiahne k dolným okrajom 11. a 12. rebra [8]. Šľachovo-svalová dráha pľúc zasahuje oblasti svalov (obr. 1): m. opponens policis, m. flexor policis longus, m. biceps brachii (caput breve), m. coracobrachialis, m. pectoralis major, m. pectoralis minor, m . sub­clavius, mm. intercostales.

Popis cviku pre meridián pľúc

Východzia poloha pre tento cvik je v napriamenom stoji, s mierne rozkročenými nohami. Je potrebné zapažiť ruky, spojiť ich palcami, prepnúť lakte, vytiahnuť ruky z ramien a ťahať ruky do zapaženia tak, aby to bolo príjemné [9]. Ako je uvedené na obr. 2, v tejto polohe sa naťahuje celá šľachovo-svalová dráha pľúc a preťahujú sa aj menované svaly.

Šľachovo-svalová dráha hrubého čreva

Tak ako pri pľúcach, aj šľachovo-svalová dráha hrubého čreva sleduje smer riadnej dráhy. Začína na konci ukazováka, odtiaľ vedie k zápästiu, po vonkajšej strane predlaktia až k lakťovému kĺbu, po vonkajšej strane paže, cez deltový sval až na akromion, kde sa rozvetvuje; jedna vetva vedie po stredných a dolných vláknach trapézového svalu až ku chrbtici. Druhá vetva pokračuje po bočnej strane hrdla k sánke a tam sa rozvetvuje smerom k nosovej kosti a druhé rameno pokračuje cez spánky ku kútikom čela, cez lebku, popred ucho okolo tváre až k brade [8]. Šľachovo-svalová dráha hrubého čreva zasahuje oblasti svalov (obr. 3): m. interoseus dorsales (pars digitus secundus), m. extensor digitorum, m. extensor policis longus, m. flexor carpi radialis, m. bachioradialis, m. biceps brachii (caput longum), m. deloides (pars acromialis et part clavicularis), m. trapezius (horné vlákna a stredné vlákna), mm. scaleni, bucinator, m. masseter.

Popis cviku pre meridián hrubého čreva

Cvik (obr. 4) sa prevádza v stoji o širšej báze, ruky spojené za chrbtom s extendovanými lakťami a s prepletením prstov. Vykoná sa rovný predklon trupu spolu s extenziou hlavy a zapažením horných končatín [9].

Šľachovo-svalová dráha žalúdka

Dráha žalúdku začína na šľache 2., 3. a 4. prstu nohy, na priehlavku chodila sa tieto tri pruhy spájajú a pokračujú hore vo dvoch vetvách. Jedna z nich vedie po vonkajšej strane lýtka, kolena, stehna, brucha až k spodným rebrám a potom sa súbežne s nimi pripája ku chrbtici; druhá stúpa po vonkajšej strane holennej kosti, cez prednú stranu kolena a stehna k trie­slam, kde odbáča k pohlavným orgánom, a od nich pokračuje skrz brucho a hruď až k jamke nad kľúčnou kosťou a po bočnej strane hrdla na sánku. Tam sa znovu rozdeľuje do troch smerov; jeden vedie po oblúku sánky dozadu a hore pred ušami, druhý ide hore po tvári k vnútornému kútiku oka a na stranu od nosa, pričom z tejto krátkej odbočky nad hornú peru a pod spodnú peru [8]. Šľachovo-svalová dráha ža­lúdka vedie cez nasledovné svaly (obr. 5): m. peroneus, m. tibialis anterior, m. tensor fasciae latae, m. quadri­ceps femoris, m. transversus abdominis, m. rectus abdminis, m. obliqus internus et externus abdominis, m. latissimus dorsi, m. trapezius dolné vlákna, mm. scaleni, platysma, m. depressor anguli oris, m. orbicularis oris, m. risorius, m. levator labi superioris.

Popis cviku pre meridián žalúdka

Východzia poloha je v sede na pätách (obr. 6), s podsadenou panvou a narovnaným chrbtom, spojené ruky s prepletenými prstami vzpažené nad hlavou. V tejto polohe sa vykonáva mierny ťah smerom hore s jemným záklonom [9]. Ako je zrejmé z obrázkov, vďaka sedu na pätách je v pretiahnutí časť dráhy vedúca dolnými končatinami, pričom sa natia­hnutie dráhy zvyšuje ťahom dohora.

Šľachovo-svalová dráha sleziny

Dráha sleziny začína na palci nohy, vedie po jeho vnútornej strane k vnútornému členku, postupuje hore po vnútornej strane lýtka, upína sa ku kolenu, pokračuje hore vnútorným stehnom, odbáča k pohlavným orgánom a od nich hore k pupku do vnútra brušnej dutiny, pripevňuje sa k rebrám a potom sa rozbieha po vnútornej strane rebier pričom spodné vrstvy sa prilepujú ku chrbtici [8]. Šľachovo-svalová dráha sleziny vedie cez nasledovné svaly (obr. 7): m. adductor hallucis, m. soleus, m. gastrocnemius (caput mediale), m. sartorius, m. iliacus, m. rectus abdominis, m. transversus ambodminis, m. obliqus internus et externus abdominis, mm. intercostales.

Popis cviku pre meridián sleziny

Ideálna poloha cviku pre meridián sleziny je v sede medzi pätami s chodidlami vytočenými do strán (obr. 8), podsadenou panvou a vyrovnaným chrbtom. Z tejto polohy sa záklonom dostáva až po dotyk temena hlavy s podložkou. Pokiaľ je poloha nezvládnuteľná, prechádza sa schodnejšiu variantu s opretím sa o lakte alebo len prevedenie cviku v sede na pätách s miernym záklonom [9].

Šľachovo-svalová dráha srdca

Začiatkom tejto dráhy je vnútorná strana špičky malíčku na ruke. Odtiaľ pokračuje po zadnej vnútornej strane predlaktia a paže až do podpazušia, odtiaľ k prsnej bradavke, cez hrudník dolu na úroveň žalúdka a potom dole k pupku [8]. Svaly, ktoré táto dráha zasahuje, sú (obr. 9): m. interoseus palmaris (5. prsta), m. adductor digiti minimi, m. lumbricalis (5. prsta), m. flexor carpis ulnaris, m. extensor carpi ulnaris, m. flexor digitorum profundus, m. triceps brachii (caput mediale), m. pectoralis major, mm. intercostales, m. rectus abdominis.

Popis cviku pre meridián srdca

Cvik sa vykonáva v sede prednožmo s pokrčenými kolenami vytočenými do strán a chodidlami opretými o seba (obr. 10). Ruky držia špičky nôh. Chrbát je vyrovnaný, ramená spustené do strán a hlava vytiahnutá za temenom. Dýchaním sa pri cviku snaží ešte viac vyrovnať a natiahnuť telo [9].

Šľachovo-svalová dráha tenkého čreva

Začiatok dráhy tenkého čreva sa nachádza na vonkajšej strane špičky malíčka ruky. Odtiaľ smeruje nahor po malíčkovej hrane ruky cez vonkajšiu stranu zápästia a po hrane lakťovej kosti na zadnú stranu lakťového kĺbu, ďalej po trojhlavom svale paže na zadnú stranu ramena, odkiaľ sa vejárovito rozširuje po zadnej strane lopatky; pričom hlavný pruh pokračuje hore cez lopatku po zadnej, bočnej strane krku a za ucho. Tu sa dráha rozdeľuje na viac vetiev, ktoré idú okolo ucha, po okraji tváre, ku kútika oka až do kúta na čele [8]. Svaly ktoré patria do priebehu šľachovo-svalovej dráhy tenkého čreva sú (obr. 11): m. opponens digiti minimi, m. adductor digiti minimi, m. extensor carpi ulnaris, m. triceps brachii (caput mediale et caput longum), m. teres minor, m. infraspinatus, m. levator scapulae, m. trapezius (horé vlákna), m. masseter.

Popis cviku pre meridián tenkého čreva

Cvičenie prebieha v sede s prednoženými a v kolenách pokrčenými nohami (obr. 12), pričom chodidlá sú spojené. Ruky držia chodidlá a telo sa predkláňa čo najbližšie k nohám, kým sa lakte nedotýkajú zeme. Spolu s nádychom sa prehlbuje predklon [9].

Šľachovo-svalová dráha močového mechúra

Tak ako aj riadna dráha močového me­chúra, aj šľachovo-svalová dráha začína na malíčku nohy, odkiaľ jeden pruh vedie k členku a šikmo po boku lýtka k prednej časti kolena; druhý pruh vedie dozadu po vonkajšej strane pätovej kosti, a od nej sa rozdvojuje hore cez lýtko do zákolennej jamy. Oba zadné pruhy potom pokračujú po stehne až ku sedacej kosti, kde sa spájajú a popri chrbtici pokračujú smerom nahor cez temeno až ku koreňu nosa a jazyka. V úrovni hrudnej chrbtice sa oddeľuje vetva s dvoma časťami, pri čom jedna z nich pokračuje popod podpažnú jamku na prsný sval k jamke nad kľúčnou kosťou, hore cez lebku za ucho a druhá vetva postupuje šikmo hore cez lopatku na zadnú stranu ramena [8]. Svaly ktoré patria do priebehu šľachovo-svalovej dráhy močového mechúra sú (obr. 13): m. per­oneus longus et brevis, m. tibialis anterior et posterior, m. triceps surae, m. semitendinosus, m. semimembranosus, m. biceps femoris, m. iliocostalis, m. longisimus, m. spinalis, m. quadratus lumborum, m. latissimus dorsi, m. pectoralis major, m. sternocleidomastoideus, m. trapezius.

Popis cviku pre meridián močového mechúra

Tento cvik sa prevádza v polohe sedu s extendovanými dolnými končatinami (obr. 14) , špičkami chodidiel ťahanými kraniálne, pričom sa predkláňa trup a rukami sa chytá členkových kĺbov [9]. V tejto polohe ide o natiahnutie svalov dorzálnej stany dolných končatín a chrbta, ktoré ako vidíme, prislúchajú šľachovo-svalovej dráhe močového mechúra.

Šľachovo-svalová dráha obličiek

Začiatok tejto dráhy sa nachádza pod malíčkom nohy, pokračuje šikmo cez chodidlo k vnútornému členku, z ktorého smeruje k päte, kde sa spája so šľachovo-svalovou dráhou močového mechúra. Pokračuje vedľa tíbie, pozdĺž vnútornej strany stehna, kde sa opäť spája s dráhou sleziny až do oblasti pohlavných orgánov, kde sa vnára ku chrbtici a stúpa popri chrbtici k zátylku, kde sa znovu spája s dráhou močového me­chúra [11]. Svaly pozdĺž šľachovo-svalovej dráhy obličiek sú (obr. 15): m. flexor digitorum brevis, m. flexor digitorum longus, m. triceps surae, m. gracilis, mm. adductores femoris.

Popis cviku pre meridián obličiek

Tento cvik sa cvičí taktiež v polohe sedu s extendovanými dolnými končatinami (obr. 16). Horné končatiny sa vzpažia, človek sa vytiahne z bedier a prevedie sa predklon trupu až k úchopu chodidiel rukami. V cviku sa vyrovná chrbát a hlava je v predĺžení trupu, človek sa vyťahuje za temenom [9].

Šľachovo-svalová dráha perikardu

Táto dráha, začína na konci prostredníka ruky. Odtiaľ smeruje hore, v priebehu riad­nej dráhy, teda stredom dlane, zápästia, predlaktia, nadlaktia až k pazuche a tam sa jedna vetva rozbieha po hrudnom koši a druhá vetva vniká do podpazušia a odtiaľ po rebrách až k oblúku, kde sa spájajú rebrá s hrudnou kosťou [8].

Svaly, ktoré patria do priebehu šľachovo-svalovej dráhy osrdcovníka sú (obr. 17): m. flexor digitorum superficialis, m. flexor capri radialis, m. brachialis, m. biceps brachii (caput breve), m. coracobrachialis, mm. intercostales externi et interni.

Popis cviku pre meridián perikardu

Cvik sa prevádza v tureckom sede, s položenými rukami na opačných kolenách (obr. 18). Pri cviku sa cvičiaci vyťahuje z bedier, vyrovnáva chrbát a vyťahuje sa za temenom [9].

Šľachovo-svalová dráha trojitého ohrievača

Dráha trojitého ohrievača začína na vonkajšej strane špičky prstenníka, po prste a chrbte ruky postupuje stredom predlaktia až ka lakťovej jamke a ďalej hore po vonkajšej strane nadlaktia na rameno a bočnú stranu hrdla, kde sa spája so šľachovo-svalovou dráhou tenkého čreva. Odtiaľ ide jedna krátka vetva ku koreňu jazyka a druhá vetva pokračuje cez čeľustný uhol smerom pred ucho ak vonkajšiemu kútiku oka a končí pri okraji vlasov vo vlasovom kúte [8]. Svaly ktoré patria do priebehu šľachovo-svalovej dráhy trojitého ohrievača sú (obr. 19): m. extensor indicis, m. extensor pollicis longus, m. extensor digitorum, m. extensor carpi ulnaris, m. triceps brachii (caput laterale et caput mediale), m. deltoideus (pars acromialis), m. trapezius horné vlákna, m. scalenus posterior, m. masseter.

Popis cviku pre meridián trojitého ohrievača

Východisková poloha pre daný cvik je turecký sed s prekríženými rukami na opačných kolenách (obr. 20). Nasleduje predklon trupu, až po položenie hlavy na podložku spolu so snahou pritiahnuť sa čo najviac k nohám [9].

Šľachovo-svalová dráha žlčníka

Rovnako ako ostatné šľachovo-svalové dráhy, aj dráha žlčníka viac-menej kopíruje priebeh riadnej dráhy orgánu. Začína na konci štvrtého prstu nohy, po dorzálnej strane chodidla smeruje k vonkajšiemu členku odkiaľ po vonkajšej strane predkolenia vedie až ku kolenu. Odtiaľ pokračuje vonkajšom stranou stehna, pričom od nej jeden pruh odbočuje dopredu cca v polovici stehna na prednú stranu, a druhý pruh od bedrového kĺbu dozadu ku krížovej kosti. ­Priama vetva pokračuje ďalej dohora pod rebrá a po boku hrudného koša do podpazušia, kde sa opäť rozvetvuje; kratšia vetva postupuje k prsnej bradavke a potom sa otáča hore a upevňuje sa ku kľúčnej kosti; priama vetva stúpa ďalej cez nad kľúčnu jamku, bočnú časť hrdla za ucho a cez kút čela na temeno hlavy, potom sa spúšťa dole na spodnú čeľusť a znej sa vracia späť hore pod oko k nosnej kosti. Tam má ešte jednu krátku vetvu, ktorá smeruje k vonkajšiemu kútiku oka [8] (obr. 21). Svaly ktoré patria do priebehu šľachovo-svalovej dráhy žlčníka sú: m. extensor digitorum longus , m. peroneus brevis, m. peroneus longus, m. quadriceps femoris (vastus lateralis), m. tensor fasciae latae, m. gluteus minimus, medius, maximus, m. quadratus femoris, m. obturatorius internus, m. gemelus superior, m. piriformis, m. transversus abdominis, m. obliqus internus et externus abdominis, m. pectoralis major, m. latisimus dorsi, mm. intercostales, m. scalenus medius, m. masseter, m. sternocleidomastoideus, m. bucinator.

Popis cviku meridiánu žlčníka

Cvičí sa v sede rozkročmo (obr. 22). Vzpažia sa horní končatiny, prepletú sa prsty rúk, trup sa vytiahne hore za rukami a vykoná sa predklon k jeden a potom druhej nohe v miernej rotácii trupu do strany [9].

Šľachovo-svalová dráha pečene

Táto dráha začína na palci nohy a v ďalšom svojom priebehu kopíruje smer riadnej dráhy pečene. Vedie od palca popred vnútorný členok, za holennou kosťou postupuje hore po vnútornej strane lýtka, kolena a stehna ku slabinám, kde končí spojením s pohlavnými orgánmi [8]. Svaly, ktoré zasahujú do priebehu šľachovo-svalovej dráhy pečene sú (obr. 23): m. extensor halucis longus, m. flexor digitorum longus, m. soleus, m. gastrocnemius, m. sartorius, m. gracilis, m. adductor magnus, longus, brevis, m. obturatirius internus.

Popis cviku meridiánu pečene

Východisková poloha je v sede s rozkročenými nohami (obr. 24). Prevádza sa úklon trupu so vzpaženou hornou končatinou ponad hlavu do jednej a potom do druhej strany [9].

Cieľ práce

Cieľom práce je  poukázať na možnosť využitia zostavy meridiánových cvikov vo fyzioterapii, zistiť vplyv meridiánových cvikov na zníženie nešpecifickej bolesti v oblasti krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice.

Súbor a metodika práce

Celú skupinu probandov, ktorí sa zúčastnili štúdie tvorilo 30 ľudí oslovených a vybraných zámerne. Zo vzorky 30 ľudí bolo 5 mužov (17 %), a 25 žien (83 %), s vekovým priemerom 34 rokov, v rozpätí 19–55 rokov. Na základe získaných informácií sa určili zaraďovacie a vylučovacie kritériá probandov do štúdie. Keďže meridiánové cvičenia patrí k typu uvoľňovacích cvičení, prvým základným kritériom pre výber probandov bol fyziologický rozsah pohyblivosti chrbtice a veľkých kĺbov [12], rozsah pohyblivosti by nemal presiahnuť hranicu hypermobility, tj. aby probandom nebola v minulosti diagnostikovaná hypermobilita.

Druhým základným kritériom výberu bola veková hranica od 19 do 55 rokov. Tretím základným kritériom výberu bolo, aby všetci účastníci boli zdraví ľudia, ktorí nemali diagnostikované závažné ochorenie a boli schopní spolupráce. Stanovené vylučovacie kritériá vychádzali z kontraindikácií cvičenia a to: tehotenstvo, ženy v šestonedelí, stavy po operáciách alebo akútnych úrazoch, závažné dekompenzované chronické ochorenia, stavy po operáciách bedrových, kolenných alebo ramenných kĺbov či chrbtice, prebiehajúce infekčné ochorenia, horúčkové stavy. Prostredníctvom elektronického formulára bol získaný informovaný súhlas s poučením o ochrane osobných údajov, vyplnením ktorého probandi potvrdzovali, že boli s charakterom štúdie, s jej obsahom aj ochranou osobných údajov náležite oboznámení a súhlasia s uvedenými informáciami. Online formulár bol vypĺňaný anonymne so štvor-znakovým identifikačným kódom, ktorý si každý účastník štúdie určil sám.

Metodika práce

Pre potreby spracovania pilotnej prospektívnej štúdie sa využila metóda dotazníku vlastnej konštrukcie, so zameraním na kvantitatívnu analýzu. Dotazník obsahoval 5 zatvorených otázok a 7 otvorených so 100% návratnosťou. Prospektívna štúdia prebiehala v čase od novembra 2020 do februára 2021. Z dôvodu zmeny epidemiologickej situácie na území Slovenskej republiky spojenej s covid-19 priebeh praktickej časti štúdie sa realizoval dištančnou formou. Údaje pre potreby spracovania štúdie sa získali prostredníctvom online formulára, ktorý si každý proband vypĺňal sám. Probandi boli pred samotným vypĺňaním dôkladne informovaní o cieľoch, priebehu, povahe štúdie, o kontraindikáciách cvičenia, aj nutnosti cvičiť 3× týždenne. Návod k cvičeniu meridiánových cvikov im bol poslaný online, v podobe textového dokumentu s príslušnými obrázkami prevedenia jednotlivých cvikov. Pomocou online formulára bolo zisťované pohlavie, vek, zdravotný stav, úroveň fyzickej aktivity v bežnom živote probandov. V základnej forme sa taktiež zameriavalo na objektívne ukazovatele rozsahu pohyblivosti a symetriu pohybov u jednotlivých probandov. Najdôležitejšou časťou formulára boli otázky, zamerané na individuálne vnímanie intenzity a frekvencie bolestí v jednotlivých častiach chrbta pomocou desať stupňovej numerickej škály bolesti [13,14] a na frekvenciu vnímaných bolestí počas týždňa. Probandi boli inštruovaní o dôležitosti vykonávať cvičenie bez bolesti – v prípade problémov pri niektorých cvikoch v zmysle pukania, lúpania, bolesti kĺbov sa odporúčalo zmeniť polohu alebo cvik zo zostavy úplne vylúčiť, prípadne kontaktovať fyzioterapeuta. Počas štúdie sa zaznamenala len jedna spätná väzba z dôvodu problémov pri jednom z cvikov, prostredníctvom videohovoru po inštruktáži bol problém odstránený. Po úvodnom poučení, vyplnení online formulára a samoštúdiu meridiánových cvikov, probandi odcvičili 4týždňový interval po troch cvičeniach týždenne. Po 4 týždňoch od začiatku cvičebného cyklu vyplnili online formulár opäť. Všetky zistené údaje boli zaznamenané do tabuľky v programe MS Excel a následne štatisticky spracované prostredníctvom deskriptívnej a analytickej štatistiky. V rámci analytickej štatistiky sme využili štandardizovaný dvojsmerový Studentov párový t-Test, kde sa pre hladinu významnosti alfa stanovila hodnota 0,05. Spracované údaje sa prezentujú pomocou kruhových a stĺpcových grafov a tabuliek.

Výsledky

Súbor tvorilo 30 probandov ktorí boli oslovení a vybraní zámerne s vekovým priemerom 30 rokov s rozpätím 19–55 rokov. Pre potreby štatistického spracovania sa rozdelili do vekových kategórií po 7 rokov (graf 1).

Zo skúmanej vzorky udávalo ma­nuálny typ zamestnania 6 osôb, tj. 20 % probandov, 63 % probandov, teda 19 ľudí udávalo sedavý typ zamestnania a 17 % probadov, 5 ľudí, ktorí sa zúčastnili štúdie uviedlo, že ich zamestnanie je typovo aj sedavé aj manuálne (graf 2).

Miera pohybovej aktivity, v zmysle konkrétneho športu alebo individuálneho cvičenia, ktoré nezahŕňaho chôdzu medzi probandmi ukazuje, že až 30 % probandov v bežnom živote nevykonáva žiadnu športovú aktivitu a len 36 % probandov cvičí 3× do týždňa a viac (graf 3).

Intenzita bolesti vnímanej v oblasti krčnej chrbtice

Z pohľadu zlepšenia alebo zhoršenia intenzity vnímanej bolesti, sa zistilo, že 43 % probandov vníma zníženie intenzity bolesti v oblasti krčnej chrbtice po skončení 4týždňového cyklu cvičení. U 40 % probandov sa intenzita vnímanej bolesti nezmenila a 17 % probandov uviedlo zhoršenie vnímanej bolesti (graf 4).

V závislosť zmeny bolestivosti krčnej chrbtice pred a po cvičení od veku poskytli nasledovné údaje. Veková skupina 19–26 rokov má 6 ľudí, v skupine 27–34 rokov bolo 13 ľudí, vo veku 35–42 rokov bol len jeden z probandov, vo veku 43–50 rokov bolo 9 ľudí a vo veku > 51 rokov len 1 človek. Intenzita bolesti vo vekovej skupine 19–26 rokov sa u rovnakého počtu probandov zlepšila horšila a aj nezmenila. Vo vekovej skupine 27–34 rokov vidíme najvýraznejšie zlepšenie spomedzi všetkých vekových skupín a to až u 9 probandov, pričom bez zmeny boli 3 probandi a intenzita bolesti sa zhoršila len u 1 človeka. Proband, ktorý patrí do vekovej skupiny 35–40 udával stav nezmenený. Nezmenený stav intenzity bolesti krčnej chrbtice sa objavil v najväčšej miere vo vekovej skupine 43–50 rokov a to u 6 probandov, v tejto vekovej skupine len 2 ľudia udávali zlepšenie a 1 človek zhoršenie. Proband z vekovej skupiny > 51 rokov udával zlepšenie intenzity bolesti (graf 5).

Intenzita bolesti v oblasti krčnej chrbtice pred začiatkom cviční bola na numerickej škále od 1 po 10 v prieme 2,97. Po ukončení 4 týždňov cvičenia táto hodnota klesla, a výsledný priemer bol 2,3. Po sérii cvičení meridiánových cvikov došlo k štatisticky významnému zníženiu bolesti v oblasti krčnej chrbtice M 0,67; p = 0,04 (tab. 1).

Intenzita bolesti vnímanej v oblasti hrudnej chrbtice

Z hľadiska zlepšenia, zhoršenia alebo stavu bez zmeny pred a po cvičení, nastalo zlepšenie u 47 % zúčastnených, 30 % probandov udávalo stav intenzity bolesti v oblasti hrudnej chrbtice pred a po cvičení bez zmeny a u 23 % sa intenzita bolesti zvýšila.

Pozorovaním závislosti zmeny bolestivosti hrudnej oblasti chrbta od veku (graf 6) sa sa zistilo že vo vekovej skupine 19–26 rokov, dve tretiny probandov tejto vekovej skupiny udáva zlepšenie a jedna tretina zhoršenie. Stav bez zmeny v tejto vekovej skupine sa nepozoruje. Naopak vo vekovej skupine 27–34 rokov nastal u 6 probandov stav bez zmeny intenzity bolesti, u 5 probandov stav zníženia vnímanej bolesti a u 2 ľudí sa bolesť zvýraznila. Probandi vekovej skupiny 35–42 rokov udávajú zlepšenie bolestí. Veková skupina 43–50 rokov má najviac prípadov zlepšenia, o jeden prípad menej stavov bez zmeny a dva prípady zhoršenia intenzity bolestí v oblasti hrudnej chrbtice. Proband vekovej skupiny > 51 rokov udával zhoršenie vnímaných bolestí (graf 7).

Priemer intenzity bolesti hrudnej chrbtice pred cvičením bol 3,9 po 4 týždňoch cvičenia sa intenzita bolesti v tejto oblasti chrbta znížila v priemere na 2,87 bodu numerickej škály bolesti. Po sérii cvičení meridiánových cvikov došlo k štatisticky významnému zníženiu bolesti v oblasti hrudnej chrbtice M 1,03; p = 0,02 (tab. 2).

Intenzita vnímanej bolesti v oblasti driekovej chrbtice

Percentuálne množstvo probandov u ktorých sa intenzita vnímanej bolesti driekovej chrbtice znížila bolo 56 %. Bez zmeny bolestivosti bolo 27 % probandov a 17 % probandov udáva zhoršenie vnímanej bolesti po 4 týždňoch cvičenia (graf 8).

Závislosť zmeny v intenzite bolesti od veku sa uvádza na grafe 9. Vo vekovej skupine 19–26 rokov, z celkového počtu 6 ľudí len 1 uviedol zhoršenie bolesti a 1, ktorému sa intenzita bolesti nezmenila. Ostatní 4 probandi uviedli zníženie vnímanej bolesti. Vo vekovej skupine 27–34 rokov sa u 7 probandov intenzita bolesti nezmenila, u 4 sa bolesť znížila a 2 uvádzajú zhoršenie vnímanej bolesti.

Proband vekovej skupiny 35–42 rokov uviedol zlepšenie. Vo vekovej skupine 43–50 rokov nastalo zníženie vnímanej bolesti v oblasti driekovej chrbtice u 8 z celkového počtu 9 ľudí a u 1 osoby zhoršenie. Proband v poslednej vekovej skupine uvádzal zhoršenie vnímanej bolesti.

V oblasti driekovej chrbtice sa stretávame s priemernou intenzitou bolesti pred začatím cvičenia 3,43. Po ukončení 4 týždňov cvičení aspoň 3× týždenne nastalo štatisticky významne zníženie intenzity bolesti v priemere na úrovni M 1,03; p = 0,001(tab. 3).

Frekvencia vnímanej bolesti v priebehu týždňa

Graf 10 vizuálne zobrazuje frekvenciu bolestí pred začiatkom a po skončení cyklu cvičení meridiánových cvikov u jednotlivých probandov. Na grafe je zobrazené, že u 5 probandov sa frekvencia bolesti znížila na „menej ako 1× za týždeň“ a len 2 probandi uvádzajú zvýšenie frekvencie bolesti.

Na grafe 11 sa demonštrujú zmeny frekvencie bolesti pred a po cvičení. Graf uvádza, že u 55 % probandov došlo k zníženiu frekvencie bolesti, u 40 % sa frekvencia nezmenila a 7 % probandov uvádza celkovo zvýšenie frekvencie bolesti počas týždňa.

V závislosti zmeny frekvencie od veku, nastalo zhoršenie frekvencie len u vekových skupín 43–50 a skupina > 51 rokov. Vo vekovej skupine 27–34 rokov nadpolovičná väčšina uvádza zlepšenie a teda zníženie frekvencie vnímanej bolesti a vo vekovej skupine 19–26 rokov je pomer probandov bez zmeny a so zlepšením, rovnaký (graf 12).

Priemerný počet dní vnímanej bolesti pred začatím cvičení bolo 3,83 dňa. Po 4 týždňoch sa frekvencia bolestí počas týždňa znížila o 0,93 dňa a teda výsledný priemer bol 2,9 dňa. Po sérii meridiánových cvikov sa štatisticky významne zaznamenalo zníženie bolesti M 0,93; p = 0,000 (tab. 4).

Graf 13 zobrazuje zmenu intenzity bolestí krčnej, hrudnej aj driekovej chrbtice u jednotlivých probandov. Z 30 probandov je 28 ľudí, ktorým sa znížila intenzita vnímanej bolesti aspoň v jednej z troch oblastí chrbta po 4 týždňoch min. o jeden stupeň numerickej škály intenzity bolesti.

Intenzity bolestí oblastí krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice sa spočítali a vytvoril sa priemer zmeny intenzity bolestí jednotlivých probandov, čo môžeme vidieť na grafe 14. Priemer celkového zlepšenia probandov je 0,91, u 24 probandov sa celkovo znížila intenzita bolesti, u 2 probandov bola priemerná zmena bolestí krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice bez zmeny a 4 ľudia udávajú zhoršenie.

Priemer súčtov intenzity bolestí krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice sa porovnal s vekom probandov. Na výslednom grafe 15 sa môžu pozorovať výsledné údaje. V skupinách 35–42 a 51–57 rokov je zaradený len jeden proband, preto tieto výsledky v porovnávaní s ostatnými skupinami sú irelevantné, keďže môže ísť s veľkou pravdepodobnosťou o náhodu výberu. Ostatné vekové kategórie vykazujú rozdielne priemery zlepšení, avšak ich rozdiely nie sú väčšie ako 1 bod intenzity vnímanej bolesti, preto na základe získaných údajov, sa nemôže vyvodiť tvrdenie o prípadnej väčšej vhodnosti meridiánových cvikov pre určitú vekovú skupinu ľudí. Z hľadiska získaných dát, najväčšie zlepšenie sa zaznamenalo vo vekovej skupine 43–50 rokov.

Závislosť celkovej zmeny intenzity bolestí krčnej, hrudnej a driekovej oblasti po 4 týždňoch od typu zamestnania vizualizuje graf 16. V grafe 15 sa uvádza, že probandi s manuálnym typom práce vykazujú po 4 týždňoch cvičenia zlepšenie intenzity bolesti o 0,94 bodu numerickej škály bolesti výraznejšie zlepšenie ako probandi so sedavým typom zamestnania. Ak by sa uvedené pozorovanie chcelo zovšeobecniť, z tohto grafu nám teda vyplýva, že čím viac pohybu v bež­nom živote máme, tým viac nám určitý druh rehabilitačného cvičenia pomôže. Uvedené tvrdenie však sa nemôže pre malú skupinu testovaných a nedostatok overovacích nástrojov pokladať za všeobecne záväzné.

Záver

Prospektívna pilotná štúdia zisťovala vplyv meridiánových cvikov na nešpecifické bolesti chrbta. Tento typ cvičenia vychádza z teórie Tradičnej čínskej medicíny, ktorej implementácia do rehabilitácie sa rozširuje, či zo záujmu pacienta alebo terapeuta. Z uvedeného dôvodu sa prostredníctvom pilotnej štúdie objektivizoval účinok meridiánových cvikov na nešpecifickú

bolesť chrbta u zdravých jedincov. Štúdia ­potvrdila využiteľnosť meridiánových cvikov pre fyzioterapiu v rámci terapie a prevencie, samozrejme s rešpektovaním kontraindikácií a skupín, pre ktoré tento typ cvičenia nie je vhodný. Prínosom tejto metodiky je aj fakt, že napriek tomu, že jedno odcvičenie celej zostavy trvá priemerne 10–15 min má vplyv na intenzitu aj frekvenciu vnímanej bolesti. Štúdia jednoznačne potvrdila pozitívny vplyv meridiánových cvikov na zníženie intenzity bolesti jednotlivých oblastí chrbta a tiež na zníženie frekvencie vnímanej bolesti. Potenciál rozpracovania má táto téma široký či už v rovine fyzioterapeutických postupov a ich využitia pre rôzne diagnózy alebo z pohľadu tradičnej čínskej medicíny a vplyvu meridiánových cvikov na jednotlivé prvky tj. orgánové sústavy konkrétnych meridiánov a časti ľudského tela, s ktorými tieto meridiány súvisia.

Doručené/Submitted: 5. 5. 2021

Prijaté/Accepted: 10. 8. 2021

Korešpondenčný autor:

doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD.

Katedra fyzioterapie, Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Slovenská republika

e-mail: elena.ziakova@szu.sk