Prevalencia a mortalita pacientov s diabetes mellitus 2. typu v rokoch 2010–2015 a mortalita počas pandémie COVID-19 (apríl 2020 – marec 2023

Souhrn

Diabetes mellitus 2. typu (DM2T) je ochorenie, ktorého incidencia aj prevalencia narastá vo všetkých krajinách (pričom je treba počítať s veľkým percentom nediagnostikovaného diabetu v populácii) a ktoré má závažný socio­ekonomickým dosah. Toto ochorenie je sprevádzané akútnymi aj chronickými komplikáciami, čo sa premieta nielen do zhoršenej kvality života, ale významne do zvýšenej morbidity a mortality, najmä ak sa adekvátne nelieči (skracuje sa očakávaná dĺžka života pacientov o viac ako 25–30 %). DM2T ako príčina úmrtia pacienta sa prehliadajúcim lekárom však vykazuje veľmi zriedkavo. Takisto údaj o mortalite pacientov nie je súčasťou hlásenia do Národného centra zdravotníckych informácií. Teda údaje vykázané o poskytovanej zdravotnej starostlivosti sú najpresnejšími dostupnými údajmi o diagnostike, liečbe DM a jeho komplikácií. Na Slovensku doteraz nebola realizovaná štúdia o prevalencii a mortalite pacientov liečených s diagnózou DM2T. Preto bola nadizajnovaná v spolupráci klinických a ambulantného pracoviska a zdravotnej poisťovne Dôvera táto retrospektívna epidemiologická analýza, ktorá využíva dát poistencov s ochorením DM2T z obdobia rokov 2010–2015 a z obdobia pandémie COVID-19 (apríl/2020 – marec/2021) a ktorá má za cieľ vyhodnotiť úroveň mortality na DM2T v rámci týchto poistencov.
 

Klíčová slova:

mortalita – morbidita – COVID-19 – diabetes mellitus 2. typu (DM2T) – pandémia COVID-19 – retro­spektívna epidemiologická analýza

Úvod

Diabetes mellitus 2. typu (DM2T) je ochorenie so závažným socioekonomickým dosahom. Incidencia aj prevalencia DM2T sa na Slovensku podobne ako v iných krajinách zvyšuje. Ochorenie pretrváva celý život a je spojené s významnou mortalitou a morbiditou. V dôsledku akútnych a chronických komplikácií majú pacienti nielen zvýšené riziko chorobnosti, úmrtnosti ale tiež významne zhoršenú kvalitu života. Ak sa DM2T adekvátne nelieči, skracuje sa očakávaná dĺžka života pacientov o viac ako 25–30 % [1].

Slovenská republika (SR) patrí medzi krajiny s vysokou prevalenciou diabetes mellitus (DM). Podľa údajov publikovaných Národným centrum zdravotníckych informácií (NCZI) bol zistený vzostup počtu DM2T z 303 365 na 325 084. Pri prepočte na 100 000 obyvateľov dia­gnózu DM2T v roku 2009 malo 5 590,2 a v roku 2020 až 5 981,1 obyvateľov. Okrem toho je potrebné počítať aj s veľkým percentom nediagnostikovaného DM v populácii. Podľa údajov pilotného projektu zameraného na skríning DM2T je až 16 % pacientov nediagnostikovaných [2].

DM2T ako príčina úmrtia pacienta sa prehliadajúcim lekárom vykazuje veľmi zriedkavo. Takisto údaj o mortalite pacientov nie je súčasťou hlásenia do NCZI. Porovnanie zmeny mortality v 5-ročnom období je cennou informáciou o komplexnej starostlivosti o diabetikov. Pri interpretovaní výsledkov a nákladov na zdravotnú starostlivosť však treba brať do úvahy časový horizont, pretože makrovaskulárne komplikácie sa manifestujú s latenciou, takže prevalencia komplikácií a mortality k danému dátumu je odrazom starostlivosti predchádzajúceho desaťročia.

Vykázané údaje o poskytovanej zdravotnej starostlivosti sú najpresnejšími dostupnými údajmi o dia­gnostike, liečbe DM a liečbe komplikácií DM. Zároveň zdravotnej poisťovni je zo zákona doručené oznámenie o zomretí pacienta. Doteraz nebola realizovaná štúdia o prevalencii a mortalite pacientov s DM2T liečených na Slovensku.

K prvému hlásenému prípadu ochorenia COVID-19 došlo v marci 2020 a k prvému úmrtiu na toto ochorenie v apríli 2020. Za obdobie pred pandémiou sme preto považovali obdobie od apríla 2019 do marca 2020 a za obdobie pandémie sme považovali obdobie apríl/2020 – marec/2021.

Metodika

Retrospektívna epidemiologická analýza poistencov zdravotnej poisťovne Dôvera s DM2T v roku 2010 a 2015. Boli spracované údaje poistencov starších 18 rokov veku. V roku 2010 to bolo 1 412 979 poistencov, v roku 2015 – 1 468 161 poistencov – čo predstavuje 26,7 %, resp. 27,9 % zo všetkých poistencov v SR. Pri spracovaní údajov sme použili metódy analytického štatistického vyhodnocovania. DM2T sme identifikovali na základe diagnóz vykázaných diabetológom. Vzhľadom na zmenu vykazovania diagnóz E10 a E11 v roku 2013 sa na rozlíšenie DM2T a DM1T použili pomocné znaky (miera vykazovania diagnózy diabetológom, vek). Kontrolnou skupinou boli všetci poistenci vo veku nad 18 rokov. Prevalencia je štatistický číselný (najčastejšie percentuálny) termín, ktorý udáva výskyt určitého javu na 100 alebo 1 000 ľudí v určitom mieste a čase. 1 % prevalencie danej choroby znamená, že ňou v danom čase a mieste trpí 1 zo 100 obyvateľov/ľudí. Úmrtnosť (mortalita) je demografický ukazovateľ udávajúci podiel zomretých z určitej skupiny za určité časové obdobie. Uvádza sa v promile (‰) teda v prepočte na 1 000 jedincov. Úmrtnosť a súvisiaci priemerný vek je možné merať viacerými spôsobmi. Nasledovné demografické ukazovatele úmrtnosti sa používajú najčastejšie: ako hrubá miera úmrtnosti je jednoduchý podiel počtu úmrtí a veľkosti populácie. Miera úmrtnosti podľa príčiny smrti sa používa v medicíne na vyjadrenie pravdepodobnosti, že pacient podľahne určitej chorobe. Štandardizovaná mortalita umožňuje neskreslené porovnanie dvoch populácií líšiacich sa svojou vekovou štruktúrou. Preto sa pre porovnanie populácií s rôznou vekovou štruktúrou používa špecifického súhrnného ukazovateľa štandardizovanej úmrtnosti. Počíta sa buď priamo alebo nepriamo. Pri priamej štandardizácii sú vekovo špecifické úmrtnosti reálnej populácie aplikované na populáciu štandardnú. Prepočtom sa získava hodnota úmrtnosti, ktorá sa vyskytovala v reálnej populácii za predpokladu, že jej veková štruktúra zodpovedala vekovej štruktúre štandardnej populácie. Nepriama štandardizácia sa používa vtedy, ak nie sú známe hodnoty vekovo špecifickej úmrtnosti reálnej populácie, ale je známa jej veková štruktúra. Výpočet je potom založený na stanovení nepriamo štandardizovaného indexu, ktorý dáva do pomeru reálne pozorované počty zomretých v danej populácii a počty teoretické získanej aplikáciou (násobením) vekovo špecifickej úmrtnosti štandardnej populácie na reálnu vekovú štruktúru pozorovanej populácie [3].

Pre mortalitu počas pandémie bola použitá retro­spektívna analýza údajov z databázy poistného kmeňa zdravotnej poisťovne Dôvera v rokoch 2019–2021. Výhodou tejto databázy je, že poisťovňa Dôvera je druhou najväčšou poisťovňou na Slovensku, úmrtia pacientov sú vyhodnocované pravidelne na mesačnej báze a zá­znamy umožňujú viaceré analýzy. Cieľom našej práce bolo vyhodnotiť vývoj úmrtí medzi pacientmi s DM na Slovensku v období pred začiatkom pandémie COVID-19 a počas 1. a 2. vlny tohto ochorenia s cieľom zistiť, či v období pandémie došlo k zmene podielu úmrtí pacientov s DM v porovnaní s populáciou bez diabetu. Keďže prvý prípad ochorenia COVID-19 v rámci Slovenskej republiky bol hlásený v marci 2020 a prvé úmrtie na toto ochorenie bolo hlásené v apríli 2020, považovali sme za obdobie pandémie marec/2020 – marec/2021, ktoré zahŕňalo 1. vlnu (marec/2020 – júl/2020) aj 2. vlnu pandémie (august/2020 – marec/2021). Za obdobie pred pandémiou sme považovali obdobie od marca/2019 do marca 2020. Pre štatistické vyhodnotenie boli použité Studentov t-test, chi-kvadrát.

Výsledky

Prevalencia

V roku 2010 predstavovala prevalencia DM2T 5,48 %. U mužov bola prevalencia 5,14 % a u žien 5,80 %. V roku 2015 bola prevalencia 6,13 % z celkového počtu poistencov, 5,87 % u mužov a 6,38 % u žien. Najvyšší výskyt DM2T (tab. 1) bol v roku 2010 vo vekovej skupine 7579 rokov (24,71 %) u žien a 70–74 rokov (21,41 %) u mužov. Najvyšší výskyt DM2T v roku 2015 bol u žien vo vekovej skupine 75–79 rokov (25,95 %), u mužov vo vekovej skupine 70–74 rokov (24,09 %).

Na grafe 1 je zobrazený absolútny počet diabetikov druhého typu v roku 2015. Vidíme, že počet žien je vyšší vo vyšších vekových kategóriách v porovnaní s mužmi. Počet mužov, diabetikov 2. typu je naopak vyšší v nižších vekových kategóriách v porovnaní so ženami.

Vývoj počtu pacientov s jednotlivými typmi DM a poruchou metabolizmu glukózy medzi rokmi 2010–2015 je uvedený v tab. 2. Zaznamenávame výrazné zvýšenie počtu pacientov s prediabetes, a to až o 36,1 %, gestačného diabetu o 34,5 %, zvýšil sa výskyt pacientov s diabetes mellitus 1. typu, a to až o 40 %.

Na grafe 2 uvádzame vývoj počtu pacientov s DM2T: počet pacientov s DM2T sa zvyšuje, avšak v rokoch 2013–2015 pozorujeme spomalenie nárastu počtu pacientov s DM2T.

V porovnaní s rokom 2010 sa v roku 2015 zvýšil priemerný vek novodiagnostikovaných pacientov z 55,5 na 58,5 rokov, čo je zvýšenie o 3 roky. Počet novodia­gnostikovaných pacientov bol v roku 2015 o 11 % nižší v porovnaní s rokom 2010.

Mortalita

V roku 2010 bola celková mortalita pacientov s diabetom 3,5-krát vyššia ako mortalita pacientov bez diabetu, a to na úrovni 2,69 % vs 0,77 %. Mortalita u mužov s DM2T (2,79 %) bola mierne vyššia ako mortalita žien s DM2T (2,61 %). Priemerný vek úmrtia mužov bol 70,6 roka a žien 75,4 roka. V roku 2015 sa mortalita diabetikov znížila na 2,51 %, zatiaľ čo mortalita poistencov, ktorí netrpeli ochorením DM2T vzrástla na 0,88 %. To znamená, že mortalita diabetikov oproti bežnej populácii je už iba 3-krát vyššia. Mužov s DM2T zomrelo 817 (2,49 %) s priemerným vekom úmrtia 70,5 rokov a 952 žien (2,53 %) s priemerným vekom úmrtia 75,7 rokov.

Pri posúdení mortality prostredníctvom štandardizovanej mortality, čo je ukazovateľ, ktorý zohľadňuje zmenu vekovej štruktúry diabetikov v čase (z dôvodu starnutia), tak pokles mortality je ešte výraznejší z 2,69 % v roku 2010 na 2,29 % v roku 2015. To znamená, že mortalita diabetikov poklesla o 0,4 % (tab. 5).

Pokles mortality nastal hlavne u mužov o 0,3 % (tab. 6). Zároveň poklesla mortalita vo vekovej skupine 85–89 ro­kov u mužov a 80–84 rokov u žien. V žiadnej vekovej skupine štandardizovaná mortalita nenarástla.

Mortalita počas pandémie COVID-19 – výsledky porovnania

V porovnávaných obdobiach marec/2019–marec/2020 oproti marec/2020–marec/2021. Celkový podiel zomretých v rámci celého poistného kmeňa (n = 1 545 496 vs n = 1 634 351) vzrástol z 11 218 (0,072 %) na 15 143 (0,091 %), p < 0,0001, čo predstavovalo nárast o 34,98 %. Podiel zomretých v rovnakých mesiacoch porovnávaných období vzrástol v priemere z 935 (0,0591 %) na 1 262 (0,077 %), p = 0,0001, (nárast o 34,98 %). Pri analýze úmrtí nediabetikov sme zistili, že úmrtia nediabetikov vzrástli z 8 277 na 10 727 (29,60 %). Porovnanie úmrtnosti diabetikov a nediabetikov uvádzame v grafe 3. Priebeh mortality diabetikov a nediabetikov je porovnateľný, avšak úmrtnosť u diabetikov je 10-násobne vyššia. V grafe 4 uvádzame prehľad úmrtí po prepočte na deň.

Úmrtia diabetikov po prepočte na mesačné úmrtia narástli zo 690 na 894 (29,65 %).V porovnávaných obdobiach marec/2019 – marec/2020 vs marec/2020 – marec/2021, celkový podiel úmrtí diabetikov v rámci celého poistného kmeňa diabetikov (n = 87 704 vs n = 91 528) narástol z 2 941 (3,35) na 4 416 (4,82 %), p < 0,0001, čo predstavovalo nárast o 50,15 %.

Z pohľadu zabezpečovania neodkladnej, ale aj odkladnej zdravotnej starostlivosti je dôležitá informácia o tom, čo sa dialo v nemocniciach. Na Slovensku máme v súčasnosti 78 nemocníc, v ktorých počas pandémie zomierali stovky pacientov, ako je to uvedené v grafe 5, v grafe 6 je zdôraznený vrchol mortality v marci 2021.

Pacienti s diabetes mellitus sú ohrození vážnym priebehom ochorenia, ktoré často končí hospitalizáciou. Napriek enormnej snahe zdravotníkov v marci 2020 zomrelo v nemocniciach až 70 % diabetikov.

Diskusia

V dostupnej svetovej a ani v domácej literatúre neboli publikované výsledky prevalencie a mortality DM2T v sledovanom období rokov 2010–2015 podobnej demografickej populácie SR. Preto výsledky našej štúdie môžeme porovnávať iba s parciálnymi výsledkami publikovaných štúdií.

Epidemiologická štúdia zameraná na prevalenciu DM2T na Slovensku realizovaná v roku 2005 zistila prevalenciu DM2T v 7,0 % [4]. Keďže prevalencia DM2T v roku 2015 bola 6,13 %, a predpokladaný výskyt DM2T v SR je 7,0 % môžeme predpokladať, že je stále veľký počet pacientov s nediagnostikovaným a neliečeným DM2T. Nižší absolútny počet pacientov s novodiagno­stikovaným DM2T by mal viesť k aktivitám zameraným na zvýšenie počtu pacientov absolvujúcich preventívne vyšetrenia ako aj na prehodnotenie efektivity preventívnych prehliadok.

V oblasti prevalencie DM2T sa starnutie populácie prejavuje v najväčšom náraste diabetikov vo vekových skupinách od 70 do 90 rokov, pokým v mladších vekových skupinách pozorujeme skôr stagnáciu alebo zníženie prevalencie (55–70 rokov), tab. 1. Nevyjasnenou otázkou je aj zníženie absolútneho počtu novodia­gnostikovaných pacientov s DM2T pri porovnaní roku 2010 a roku 2015. Otvorenou otázkou ostáva miera efektivity preventívnych prehliadok, vplyv emigrácie ekonomicky aktívneho obyvateľstva do zahraničia alebo či sa jedná o skutočný pokles prevalencie DM2T. Absolútny počet diabetikov druhého typu bol v roku 2015 u mužov najvyšší vo vekovej skupine 60–64 rokov, u žien vo vekovej skupine 65–69 rokov (graf 1).

V štúdii United Kingdom Prospective Diabetes Study sa zistilo 5-ročné skrátenie očakávanej dĺžky života u mužov vo veku 45–50 rokov v čase stanovenia dia­gnózy v porovnaní so všeobecnou populáciou Veľkej Británie [5]. Očakávané skrátenie dĺžky života nebolo v tejto štúdii u pacientov s vyšším vekom explicitne publikované. V iných štúdiách skrátenie dĺžky života klesá so stanovením diagnózy vo vyššom veku [6,7,8]. Štúdia z USA uskutočnená v rokoch 1971 a 1993 po­ukázala na medián skrátenia očakávanej doby života o 8 rokov u pacientov vo veku 55–64 rokov a 4 roky pre diabetikov vo veku 65–74 rokov [9]. Výsledky našej štúdie poukazujú na menšie skrátenie očakávanej doby života s vyššie uvedenými štúdiami. Pacienti s DM2T majú skrátenú očakávanú dĺžku života v roku 2015 v porovnaní s nediabetikmi mužov o -2,53 roka a u žien o -3,98 roka v porovnaní s údajmi štatistického úradu SR. S najväčšou pravdepodobnosťou je rozdiel spôsobený kvalitatívnymi zmenami v liečbe pacientov s DM2T za posledné obdobie.

Ďalšia štúdia poukázala na mierne zvýšenú mortalitu žien, bez zvýšenia mortality u mužov u pacientov vo veku nad 65 rokov [10]. V Českej republike (ČR) bola publikovaná štúdia, v ktorej pozorovali vývoj mortality v rokoch 2003 až 2013 u pacientov s DM2T liečených perorálnymi antidiabetikami (PAD). Jedným z výsledkov štúdie bolo, že poukázali na zníženie mortality vo všetkých vekových skupinách [11]. V našej štúdii sme taktiež zistili, že u pacientov s DM2T klesla mortalita u oboch pohlaví bez skúmania príčiny smrti. Pri porovnaní mortality diabetikov užívajúci PAD so zvyšnou populáciou a pozorovali, že mortalita týchto 2 skupín bola v roku 2013 porovnateľná [11]. V našej práci, bola mortalita diabetikov vyššia ako v skupine pacientov bez ochorenia DM2T. Ak sme porovnali mortalitu kontrolných skupín v našej štúdii (0,77 %) so štúdiou mortality v ČR bola v roku 2010 vyššia (3,4 %). Tento rozdiel je pravdepodobne spôsobený štruktúrou poistného kmeňa. V našom pozorovaní sme však v kontrolnej vzorke (pacienti bez DM2T) v roku 2015 pozorovali nárast mortality oproti roku 2010. Čo teda v sumáre znamená, že mortalita v skupine DM2T klesla, aj napriek tomu, že mortalita v kontrolnej skupine narástla. Pokles mortality pacientov s DM2T v našej štúdii je pravdepodobne spôsobený kvalitatívnou zmenou terapie a zvýšeným selfmonitoringom pacientov.

Výsledky poukazujú na význam včasnej diagnostiky a komplexnej terapie. Mortalita obidvoch pohlaví spolu a bez selekcie podľa závažnosti komplikácií bola v roku 2010 2,69 % a v roku 2015 2,51 %. V nami realizovanej štúdii nebol priemerný vek úmrtnosti odlišný v 5-ročnom pozorovanom odstupe, avšak pozorujeme pokles v štandardizovanej mortality u oboch pohlaví, výraznejší však u mužov.

Výsledky našej analýzy mortality počas pandémie COVID19 sú v súlade s literárnymi údajmi o zvýšenom riziku úmrtia pacientov s DM [12]. Hoci sa poistenci s DM na celkovom počte poistencov podieľali iba 5,4 % (pred pandémiou), resp. 5,7 % (počas pandémie), na celkovom počte úmrtí v poistnom kmeni sa podieľali 26,5 %, resp. 29 %, čo je aj v súlade so všeobecne akceptovaným faktom zvýšeného rizika mortality pacientov s DM. Výsledky ukázali, že podiel zomretých v skupine s DM vs podiel zomretých v skupine bez DM v období pred pandémiou predstavoval 0,293 % vs 0,047 % za mesiac. Počas pandémie podiel zomretých v oboch skupinách vzrástol. Pokiaľ ide o pacientov s DM predstavoval nárast mortality počas pandémie oproti historickým trendom 51 % u pacientov s DM1T 64 % u pacientov s DM2T, čo znamená, že ak v bežnej populácii predstavoval nárast mortality približne 20 %, u pacientov s DM bol viac ako 2-násobný [13], čo je podobný výsledok ako v našej analýze, kde bol nárast mortality u poistencov s DM oproti nárastu v skupine bez DM 1,7-násobný. Najčastejším miestom úmrtia poistencov s DM aj bez DM boli nemocnice. Nárast úmrtí v nemocniciach najmä počas druhej vlny pandémie by mohol poukazovať, že hospitalizácií bolo v danom období viac a dôvodom pre hospitalizáciu týchto pacientov boli závažnejšie stavy než pred pandémiou. Rovnako však v oboch skupinách vzrástli aj úmrtia mimo nemocnice. V literatúre sa ochoreniu COVID-19 pripisuje 75–80 % z nárastu úmrtí [14]. V našej analýze sa podiel úmrtí pripísateľný na vrub COVID-19 vs „podliečenosť“ iných ochorení nedal priamo určiť, dal sa však nepriamo odhadnúť podľa diagnóz uvádzaných ako príčina úmrtia. Hoci najčastejšie vykazovanou príčinou úmrtia počas pandémie bolo podobne ako pred pandémiou v oboch skupinách srdcové zlyhanie a iné kardiovaskulárne príčiny, celkový podiel týchto príčin počas pandémie v oboch skupinách klesol a naopak vzrástol podiel respiračných ochorení. V skupine poistencov s DM počas pandémie klesol podiel srdcového zlyhania ako príčiny úmrtia v porovnaní pred pandémiou z 31,7 % na 23,9 % a rovnako bol v období pandémie nižší aj podiel kompozitu srdcového zlyhania, zástavy srdca, náhlej smrti a ischemickej choroby srdca, ktorý klesol z 55 % na 42 %. Podobne u poistencov bez DM počas pandémie klesol podiel srdcového zlyhania resp. iných srdcovocievnych ochorení ako príčin úmrtia z 21,9 % na 17,4 % pri srdcovom zlyhaní a zo 45,3 % na 36 % pri kompozite srdcové zlyhanie, zástava srdca, náhla smrť a isch­emická choroba srdca. Naopak, v období pandémie viac ako 2-násobne vzrástol podiel úmrtí, u ktorých sa ako príčina uvádzali vírusový zápal pľúc, bronchopneu­monia, akútna respiračná insuficiencia, ktoré mohli súvisieť s ochorením COVID-19 a priamo aj diagnóza COVID-19, a to u poistencov s DM zo 14,8 % na 36,5 % a u poistencov bez DM z 12,3 % na 28,5 %. Vírusový zápal pľúc sa v oboch skupinách ako príčina úmrtia v období pandémie uvádzal hneď na druhom mieste, pričom v období pred pandémiou nebol ako príčina úmrtia uvádzaný ani v jednej zo skupín. Tieto zistenia sú v súlade s charakterom ochorenia COVID-19 a nepriamo poukazujú na jeho významný podiel na úmrtiach počas pandémie. Priemerný vek v čase úmrtia poistencov s DM bol 76,6 ± 1,1 rokov u žien a 76,3 ± 1,8 rokov u mužov pred pandémiou. Počas pandémie sa štatisticky významne nezmenil, resp. bol zaznamenaný len nesignifikantný trend k poklesu na 75,9 ± 1,2 rokov u žien a 75,7 ± 1,5 rokov u mužov. U poistencov bez DM bol vek v čase úmrtia 70,3 ± 1,6 rokov u žien a 66,1 ± 1,3 rokov u mužov. Počas pandémie sa štatisticky významne nezmenil, resp. bol zaznamenaný nesignifikantný trend k nárastu na 71,1 ± 0,9 rokov u žien a 67,3 ± 0,8 rokov u mužov. Nižší vek v čase úmrtia poistencov bez DM (obzvlášť mužov) vysvetľujeme tým, že v tejto skupine boli zahrnuté aj deti, dospievajúci a mladší dospelí, ktorých je aj podľa vekovej pyramídy relatívne viac než starších pacientov a u ktorých sa ako príčina úmrtí relatívne častejšie uplatňujú úrazy, havárie, samovraždy, onkologické ochorenia, ktoré sa spájajú s nižším vekom v čase úmrtia. Naopak, DM je v priemere diagnostikovaný vo veku približne 53 rokov a priemerný vek pacientov s DM je okolo 64 rokov. Trend k vyššiemu veku v čase úmrtia počas pandémie u poistencov bez DM by mohol byť v súlade s vyšším rizikom u starších ľudí, teda že viac zomierali najmä starší poistenci. Naopak, trend k nižšiemu veku v čase úmrtia počas pandémie u poistencov s DM by mohol byť v súlade s tvrdením, že pacient s DM má pri rovnakom veku vyššie riziko ťažkého priebehu a úmrtia než pacient bez diabetu [15]. Zvýšené riziko u poistencov s DM môže súvisieť s rizikovým terénom zahŕňajúcim poruchy metabolizmu glukózy a jej zvýšených hladín v organizme, všeobecne vyššie riziko infekčných ochorení u diabetikov, poruchy imunitných funkcií, akcentovanú koagulačnú a zápalovú odpoveď, poruchy súvisiace s DM zo 45,3 % na 36 %) a súčasne k nárastu respiračných príčin, ako sú vírusový zápal pľúc, bronchopneumonia, akútna respiračná insuficiencia a s obezitou a sprievodnými srdcovocievnymi, renálnymi a inými pridruženými ochoreniami a ďalšie [4–8]. Významnú negatívnu úlohu však môžu zohrávať aj faktory ako sú obmedzenia počas COVID-19, obzvlášť redukcia starostlivosti priamo na ambulanciách a sociálne behaviorálne dôsledky s limitáciou možností selfmenežmentu a zhoršenie zdravotných návykov. Zvýšené riziko úmrtia obzvlášť u diabetikov zdôrazňuje potrebu pacientov dôsledne dodržiavať všetky protipandemické opatrenia a čo najskôr sa dať kompletne zaočkovať, pravidelne komunikovať s lekárom a dodržiavať stanovenú liečbu.

Záver

V štúdií sme porovnali prevalenciu a mortalitu v roku 2010 a 2015. Prevalencia diabetikov 2. typu vzrástla, naopak mortalita klesla. Priemerná dĺžka života sa predĺžila u žien, u mužov je vyšší pokles mortality. Údaje identifikovali ako najrizikovejšiu skupinu pacientov vo veku nad 70 rokov, v ktorej je vysoká prevalencia DM2T. Cielené aktivity by mali viesť k zvýšenej diagnostikovanosti nezachyteného DM2T napríklad stanovovanie glykémie pri každej kontrole u lekára u pacientov vo veku nad 70 rokov, účinné preventívne programy pre pacientov v strednom veku. Ďalšie znižovanie mortality a kvality života je hlavným cieľom špecializovanej zdravotnej starostlivosti poskytovanej diabetológmi.

Výsledky analýzy mortality na COVID-19 vychádzajúcej z údajov databáz zdravotnej poisťovne Dôvera ukázali významný nárast úmrtí poistencov počas 1. a 2. vlny pandémie COVID-19 v porovnaní s obdobím pred pandémiou, pričom u poistencov s DM (+36 %) bol nárast takmer 2-krát vyšší než u poistencov bez DM (+21 %), čím potvrdili údaje o významne zvýšenom riziku mortality pacientov s DM uvádzané v priebehu pandémie COVID-19 zo 14,8 % na 36,5 % u poistencov s DM a z 12,3 % na 28,5 % u poistencov bez DM, čo je v súlade s charakterom ochorenia COVID-19 a nepriamo poukazujú na jeho významný podiel na úmrtiach počas pandémie. Zvýšené riziko úmrtia obzvlášť u pacientov s DM zdôrazňuje potrebu dôsledne dodržiavať všetky protipandemické opatrenia a čo najskôr sa dať kompletne zaočkovať, pravidelne komunikovať s lekárom a dodržiavať stanovenú liečbu.

 

Štúdia bola podporená spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa. Autori použili na interpretáciu a publikovanie všetky dostupné zistené údaje bez obmedzenia.

 

MUDr. Jozef Lacka, PhD., MBA | jozef.jal@gmail.com | diabetologiatrnava@centrum.sk

Doručené do redakcie | Received 8. 10. 2023
Prijaté po recenzii | Accepted 19. 10. 2023