Liekmi indukované nežiaduce kožné reakcie - etiológia, princípy diagnostiky a manažmentu

English info

Drug-induced Undesirable Skin Reactions - Etiology, Principles of Diagnosis and Management

The objective of the submitted paper in above all to review the clinical and pharmacological aspects of the etiology, principles of diagnosis and management of drug-induced undesirable skin reactions. They are encountered in 2 - 5 % of hospitalized and in more than 1 % of all treated patients. Many of them, in particular serious idiosyncratic reactions, are very rare and therefore are not recorded in the registration stage of clinical drug testing. In serious skin reactions such as e.g. toxic epidermal necrolysis or Stevens-Johnson’s syndrome the mortality varies despite modern treatment between 20 and 30 %.The main role in the identification of drug-induced undesirable skin reactions is played by the clinical doctor. However, similarly as any other undesirable drug effects, these drug-induced reactions are not an inevitable part of treatment (of the pharmacotherapeutic procedure). Their prevention, identification and therapy, because they are so frequent, involves the necessity that every physician should possess knowledge of the prescribed drug, present disease and the patient.

Key words:
drug-induced undesirable skin reactions - etiology - diagnosis - management

Autoři: B. Biss; M. Kriška
Působiště autorů: Farmakologický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava prednosta prof. MUDr. M. Kriška, DrSc.
Vyšlo v časopise: Čes-slov Derm, , 2001, No. 5, p. 248-257
Kategorie: Články

Souhrn

Cieľom tohto článku je predovšetkým z klinicko-farmakologického aspektu poskytnúť prehľadnú informáciu o etiológii, princípoch diagnostiky a manažmentu liekmi indukovaných nežiaducich kožných reakcií. Liekmi indukované nežiaduce kožné reakcie patria medzi najčastejšie nežiaduce účinky liekov. Vyskytujú sa u 2 - 5 % hospitalizovaných a viac ako 1 % u všetkých liečených pacientov. Mnohé z nich, najmä závažné idiosynkratické reakcie, sa vyskytujú veľmi zriedkavo a z tohto dôvodu nie sú v registračnej fáze klinického skúšania liekov zachytené. U závažných kožných reakcií, akými sú napríklad toxická epidermálna nekrolýza alebo Stevenson-Johnsov syndróm, sa mortalita dnes, aj napriek modernej liečbe, pohybuje medzi 20 - 30 %.Hlavnú úlohu v identifikácii liekmi indukovaných nežiadúcich kožných reakcií zohráva lekár-klinik. Platí však, že tak ako každý nežiaduci účinok lieku, ani tieto poliekové reakcie nie sú nevyhnutnou súčasťou liečby (farmakoterapeutického postupu). Ich prevencia, identifikácia a terapia, práve z dôvodu častého výskytu kladie na každého lekára požiadavky na znalosti o predpísanom lieku, prítomnom ochorení a pacientovi.

Klíčová slova:
liekmi indukované nežiaduce kožné reakcie - etiológia - diagnostika - manažment

Plné znění tohoto článku není v digitalizované podobě.

V případě zájmu kontaktujte NTO ČLS JEP, které vám může poskytnout sken časopisu.