Dopad vysokej a strednej intenzity fyzickej aktivity na prevalenciu stresovej inkontinencie moču u športovkýň

Download PDF English version

Authors: M. Bobrová ¹; M. Hagovská ²; J. Švihra ³; A. Buková ⁴; N. Martinásková ⁵
Authors‘ workplace: Katedra podpory zdraví , Oddělení fyzioterapie, Fakulta sportovních studií, Masarykova univerzita, Brno ¹; Klinika fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Lekárska fakulta UPJŠ a UNLP v Košiciach ²; Urologická klinika, Jesseniova lekárska fakulta Martin, Univerzity Komenského, Bratislava ³; Ústav telesnej výchovy a športu UPJŠ v Košiciach ⁴; Klinika liečebnej rehabilitácie, Nemocnica Košice – Šaca, a. s., 1. súkromná nemocnica, Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach ⁵
Published in: Rehabil. fyz. Lék., 27, 2020, No. 1, pp. 15-20.
Category: Original Papers

Overview

Cieľ: Cieľom tejto štúdie bolo zistiť prevalenciu symptómov stresovej inkontinencie moču (SIM) u športovkýň (s vysokou a strednou intenzitou fyzickej aktivity) podľa vypočítanej záťaže pomocou dotazníka IPAQ. Ďalším cieľom bolo zistiť dopad symptómov SIM na kvalitu života športovkýň.

Metódy: Súbor pozostával z 403 športovkýň. Z uvedeného počtu 201 s vysokou a 202 so strednou intenzitou fyzickej aktivity (FA). Priemerný vek bol 20.9 ± 2.8. Použili sme - Dotazník medzinárodnej konzultácie o inkontinencii (ICIQ-UI SF), dotazník príznakov urgentnej inkontinencie (OAB-q), škálu na hodnotenie kvality života pacientov s inkontinenciou moču (I-QoL), medzinárodný dotazník fyzickej aktivity (IPAQ).

Výsledky: Bol udaný mierny únik moču počas fyzickej aktivity, ktorý bol potvrdený celkovým skóre ICIQ- UI SF u 37 (18.4%) športovkýň s vysokou intenzitou FA a u 20 (9.9 %) u športovkýň so strednou intenzitou FA. Medzi skupinami boli zaznamenané signifikantné rozdiely vo výskyte symptómov SIM, p <.001, s výraznejšími symptómami v skupine športovkýň s vysokou intenzitou FA. V škále pre hodnotenie kvality života pacientov s inkontinenciou moču /I-QoL/ vo vyhýbavom a obmedzujúcom skóre boli zaznamenané signifikantné horšie parametre u skupiny športovkýň s vysokou intenzitou FA (p <.000). Riziko SUI pre vysokú intenzitu FA bolo OR 2,05 (95 % CI 1,14 - 3,67). Riziko SUI pre strednú intenzitu FA bolo OR 0,48 (95 % CI 0,27 - 0,87).V sledovanom súbore sa symptómy OAB nevyskytovali.

Záver: Športovkyne s vysokou intenzitou fyzickej aktivity v MET-min./week podľa IPAQ majú väčšie riziko vzniku úniku moču v porovnaní so športovkyňami so strednou intenzitou FA s negatívnym vplyvom na kvalitu života.

Klíčová slova:

stresová inkontinencia moču – športovkyňa

ÚVOD

Viac ako jedna štvrtina nulipar atlétok udáva ťažkosti so stresovou inkontinenciou moču (SIM) počas vykonávania športovej aktivity (16). Vyššia prevalencia SIM (28 – 68 %) bola zistená u mladých žien, ktoré pravidelne vykonávajú športy s vysokou intenzitou fyzickej aktivity (12) v porovnaní s populáciou rekreačných športovkýň a nešportovkýň. Teenagerský vek je považovaný za zraniteľný, počas ktorého intenzívna fyzická aktivita môže mať v budúcnosti škodlivý vplyv na muskuloskeletálny, hormonálny a reprodukčný systém (17). Fyzická aktivita je považovaná za preukázateľný rizikový faktor SIM a ďalších dysfunkcií panvového dna (PD). K ďalším dysfunkciám patrí únik stolice, prolaps panvových orgánov, bolesť a sexuálna dysfunkcia (3).

Mnoho autorov porovnávalo výskyt SIM a ďalších dysfunkcií PD u športovkýň (1, 4, 15). Aj v súčasnosti však neexistuje dostatok štúdií, ktoré by sledovali vplyv intenzívnej fyzickej aktivity ( v MET min./týždeň) podľa medzinárodného dotazníka fyzickej aktivity ako rizikového faktora na vznik SIM a jej dopad na viaceré aspekty kvality života u športovkýň.

Cieľom tejto štúdie bolo zistiť prevalenciu symptómov stresovej inkontinencie moču u športovkýň (s vysokou a strednou intenzitou fyzickej aktivity) podľa vypočítanej záťaže pomocou dotazníka IPAQ. Ďalším cieľom bolo zistiť dopad symptómov SIM na kvalitu života športovkýň.

METODOLÓGIA

Prierezová štúdia prebiehala v čase od marca 2016 do novembra 2016. Porovnávali sme symptómy SIM u športovkýň s vysokou a strednou intenzitou fyzickej aktivity. Všetci zaradení probandi podpísali informovaný súhlas. Štúdiu schválila etická komisia Univerzitnej nemocnice Martin na Slovensku.

Zaraďovacie kritériá: vek 18 – 35, nulipary 22. U športovkýň vysoká a stredná intenzita fyzickej aktivity potvrdená dotazníkom IPAQ (600 – 3000 a nad 3 000 MET, minút/za týždeň) v posledných 3 mesiacoch, vykonávanie športu minimálne 3 dni v týždni, viac ako 2 roky.

Vylučovacie kritériá: Prebiehajúce tehotenstvo, pôrod, chirurgická liečba gynekologických a urologických ochorení, infekcia močových ciest, respiračné ochorenie, body mass index (BMI) = m/h^2, m – telesná hmotnosť v kilogramoch, h – telesná výška v metroch – hodnoty nad 30, nedostatočne vyplnené dotazníky, odmietnutie participácie na štúdii. Symptómy OAB - urgencia, frekvencia - viac ako 7-krát, noktúria - viac ako 1x, urgentná inkontinencia. Športovkýne boli vybraté z databázy univerzitných športových klubov v regióne.

Definitívny počet zaradených športovkýň bol 403. Z uvedeného počtu 201 s vysokou a 202 so strednou intenzitou fyzickej aktivity (FA). Dotazníky boli distribuované osobným kontaktom s probandmi v priestoroch športových klubov. Celý zber dát bol anonymný. Všetci probandi vyplnili kompletne všetky dotazníky. Personál, ktorý zabezpečoval zber dát, po bezprostrednom vyzbieraní dotazníkov kontroloval správnosť vyplnenia dotazníkov. Chýbajúce a neúplné odpovede boli konfrontované a upresnené s probandmi na mieste.

Tri dotazníky boli použité na hodnotenie symptómov inkontinencie. Na potvrdenie príznakov SIM bol použitý ICIQ-UI SF – celkové skóre. SIM bola definovaná ako „sťažnosť na nedobrovoľný únik moču počas fyzickej aktivity , kýchania, alebo kašľa” (13).

Na určenie urgentnej inkontinencie moču (UUI) sme použili OAB-q – symptómové skóre. Hyperaktívny mechúr (OAB) je podľa ICS charakterizovaný urinárnou urgenciou, obyčajne s frekvenciou a noktúriou s, alebo bez urgentnej inkontinencie moču, s absenciou infekcie urinárneho traktu, bez ďalších patológii (13). Prítomnosť SIM bola potvrdená pozitívnym ICIQ – UI SF skóre a negatívnym OAB-Q symptómovým skóre. Vylúčili sme OAB, vrátane UUI, podľa OAB – q symptómového skóre.

Dotazník medzinárodnej konzultácie o inkontinencii ICIQ – UI SF vyvinula Medzinárodná spoločnosť pre kontinenciu International Continence Society (ICS). Sleduje frekvenciu a množstvo uniknutého moču v prvých dvoch otázkach. Tretia otázka sleduje ako veľmi zasahuje únik moču do každodenného života pacientov. Skóre ICIQ – UI SF je súčet otázok (0 – bez úniku, 21 – veľmi závažný únik moču) (2). Cronbachova alpha ICIQ-UI SF je 0.95. (2,14).

OAB-q – skrátená verzia. Krátky dotazník príznakov urgentnej inkontinencie moču. Tento dotazník je zameraný na symptómy urgentnej inkontinencie za posledné 4 týždne. Obsahuje 6 otázok – symptómové skóre (0 bez symptómov, 100 – naviac symptómov ) a 13 otázok, ktoré hodnotia kvalitu života (100 najlepšia kvalita života, 0 najhoršia kvalita života) (9,10). Cronbachova alpha OAB-q je 0.90 (6).

I-QoL - seba hodnotiaca škála pre hodnotenie kvality života pacientov s inkontinenciou moču. Je rozdelená do troch subškál: 1. Obmedzenia z dôvodov úniku moču. 2. Psychosociálne dopady. 3.Sociálne dopady. Obsahuje 22 otázok (0 – najhoršia kvalita života, 100 – najlepšia kvalita života) Cronbachova alpha I-QoL je 0.91-0.96. (5,18,19).

Medzinárodný dotazník fyzickej aktivity IPAQ - krátka verzia bol použitý pre hodnotenie intenzity fyzickej aktivity. Obsahuje 4 otázky, ktorými sa sleduje čas, strávený pravidelnými fyzickými aktivitami počas posledných 7 dní. Klasifikuje nízku, strednú a vysokú intenzitu fyzickej aktivity, ako uvádza tabuľka 1 (8). Cronbachova alpha IPAQ je > 0,9 and β = 0,96 (7).

**Table 1. Kritéria intenzity fyzickej aktivity podľa medzinárodného dotazníka fyzickej aktivity IPAQ.**

Metabolický ekvivalent (MET- min/week) bol vypočítaný podľa vzorca: hodnoty MET krát minúty vykonávania športovej aktivity počas dňa krát dni do týždňa. Štandardne definované aktivity s nízkou intenzitou mali úroveň MET (3.3), napríklad pomalá chôdza. S miernou intenzitou MET (4), napr. rýchla chôdza. S vysokou intenzitou – súťažné alebo profesionálne vykonávanie športovej aktivity, dvíhanie ťažkého závažia nad 20 kg a pod. MET (8). Príklad výpočtu MET pre vysokú intenzitu fyzickej aktivity podľa vzorca 8 MET X 120 minútX 4dni=3840 MET- min/week. Príklad výpočtu MET pre nízku intenzitu fyzickej aktivity podľa vzorca 3.3 MET X 20 minút X 5 dni=330 MET- min/week. Kumulatívny MET – min/week je súčtom nízkej, strednej a vysokej intenzity fyzickej activity.

ŠTATISTICKÉ SPRACOVANIE

Prevalenciu sme stanovili podľa odhadu uvedeného v práci Daniela (11): n = Z2 P(1 − P)/d2, n = veľkosť súboru, Z = Z úroveň konfidencie 95 %, Z hodnota je 1,96, P = očakávaná prevalencia UI je 20 %, preto, P = 0,2, d = konfidenčný interval (CI), CI = 10 %, d hodnota je 0,05, preto CI = 2d. Na základe uvedenej kalkulácie minimálny počet bol stanovený na n = 246 športovkýň.

Bola použitá deskriptívna a analytická štatistika. Dáta boli prezentované priemernými hodnotami a smerodajnou odchýlkou (SD). Percentá boli udávané pre hodnotenie výskytu inkontinencie v sledovanom súbore. Dáta mali normálnu distribúciu, p-hodnoty boli získané nepárovým t - testom. Hladina významnosti bola, ak p < .05. Logistická regresná analýza bola použitá na určenie odhadu rizika (OR) s 95% intervalom spoľahlivosti (95% IS). Výpočty boli realizované v programe (IBM SPSS, Version 22.0. Armonk, NY ).

VÝSLEDKY

Definitívny počet vyhodnocovaných dotazníkov bol 403 (201 športovkýň s vysokou intenzitou fyzickej aktivity a 202 športovkýň so strednou intenzitou fyzickej aktivity) s priemerným vekom 20,9 ± 2,8. Po vyhodnotení dotazníkov prostredníctvom IPAQ bola potvrdená vysoká intenzita fyzickej aktivity, t.j. nad 3000 MET-minút/za týždeň v 1. skupine športovkýň. V 2. skupine športovkýň bola potvrdená stredná intenzita fyzickej aktivity, t.j. 600-3000 MET-minút/za týždeň. Demografické údaje sú sumarizované v tabuľke 2.

**Table 2. Štatistické porovnanie sledovaných parametrov medzi skupinami..**

Bol udaný mierny únik moču počas fyzickej aktivity a potvrdený celkovým skóre ICIQ- UI SF u 37 (18,4 %) športovkýň s vysokou intenzitou FA a u 20 (9,9 %) u športovkýň so strednou intenzitou FA. 164 športovkýň s vysokou intenzitou FA a 182 športovkýň so strednou intenzitou FA neudalo žiadny únik moču v priebehu posledného mesiaca. Medzi skupinami boli zaznamenané signifikantné rozdiely vo výskyte symptómov SIM, p < .001 s výraznejšími symptómami v skupine športovkýň s vysokou intenzitou FA.

V porovnaní veku a BMI medzi skupinami neboli zistené signifikantné rozdiely. V hodnotení MET-min./za týždeň (kumulatívny), minút vykonávania športu a dní vykonávania športu boli signifikantne vyššie hodnoty v skupine športovkýň s vysokou intenzitou FA. Symptómové skóre a kvalita života vzhľadom ku symptómov hyperaktívneho mechúra bola v oboch skupinách porovnateľná.

V škále pre hodnotenie kvality života pacientov s inkontinenciou moču /I-QoL/ vo vyhýbavom a obmedzujúcom skóre boli zaznamenané signifikantné horšie parametre u skupiny športovkýň s vysokou intenzitou (p <.000). V hodnotení psychosociálnych dopadov a skóre sociálnych rozpakov a celkovom skóre neboli medzi skupinami signifikantné rozdiely (tab. 2). Riziko SIM pre vysokú intenzitu FA bolo OR 2,05 (95 % CI 1,14 - 3,67). Riziko SUI pre strednú intenzitu FA bolo OR 0,48 (95 % CI 0,27 - 0,87).

DISKUSIA

V našej štúdii bola populácia mladých športovkýň. Po vyhodnotení dotazníkov prostredníctvom IPAQ bola potvrdená vysoká intenzita fyzickej aktivity, t.j. nad 3000 MET-minút/za týždeň v 1. skupine športovkýň. V 2. skupine športovkýň bola potvrdená stredná intenzita fyzickej aktivity, t.j. 600-3000 MET-minút/za týždeň. Mnohí autori použili na hodnotenie intenzity fyzickej aktivity trvanie v rokoch a počet hodín do týždňa (1, 3). Domnievame sa, že my sme hodnotili intenzitu fyzickej aktivity presnejšie prostredníctvom IPAQ.

Bol udaný mierny únik moču počas fyzickej aktivity a potvrdený celkovým skóre ICIQ - UI SF u 37 (18,4 %) športovkýň s vysokou intenzitou FA a u 20 (9,9 %) u športovkýň so strednou intenzitou FA. 164 športovkýň s vysokou intenzitou FA a 182 športovkýň so strednou intenzitou FA neudalo žiadny únik moču v priebehu posledného mesiaca. Medzi skupinami boli zaznamenané signifikantné rozdiely vo výskyte symptómov SUI s výraznejšími symptómami v skupine športovkýň s vysokou intenzitou FA. Riziko SIM pre vysokú intenzitu FA bolo OR 2,05 (95 % CI 1,14 - 3,67). Riziko SUI pre strednú intenzitu FA bolo OR 0,48 (95 % CI 0,27 - 0,87).

V škále pre hodnotenie kvality života pacientov s inkontinenciou moču /I-QoL/ vo vyhýbavom a obmedzujúcom skóre boli zaznamenané signifikantné horšie parametre u skupiny športovkýň s vysokou intenzitou. V hodnotení psychosociálnych dopadov a v hodnotení skóre sociálnych rozpakov a celkovom skóre neboli medzi skupinami signifikantné rozdiely. Z uvedeného vyplýva, že aj mierny únik moču počas vykonávania fyzickej aktivity môže mať negatívny vplyv na viaceré aspekty kvality života. Bolo potvrdené, že SIM ovplyvňuje kvalitu života žien aj inými štúdiami (20, 21).

V súčastnosti sa diskutuje o vplyve vysokej intenzity fyzickej aktivity na riziko vzniku SIM. Bo (3) v prierezovej štúdii sledovala vzťahy medzi SIM a ďalšími rizikovými faktormi, vrátane fyzickej aktivity u bývalých atlétok. Zistila, že SIM sa vyskytovala častejšie u bývalých atlétok po 2 – 3 pôrodoch s rizikom vzniku (OR = 8,57; 95 % CI: 3,55 – 20,71). Vek, menopauza, a fyzická aktivita v súčasnosti, nepreukázali vzťah k SIM. My sme však sledovali mladšiu populáciu, ktorú nepredstavovali vrcholové športovkyne, preto sme pravdepodobne zistili nižšie riziko vzniku SIM.

Nygaard (17) zisťovala, či SIM u žien v strednom veku má vzťah k bežnej fyzickej aktivite pri vykonávaní aktivít každodenného života. Fyzickú aktivitu hodnotila dotazníkom Lifetime physical activities questionnaire (LPAQ). Zistila, že fyzická aktivita počas vykonávania každodenných aktivít nemá vplyv na vznik SIM a intenzívna fyzická aktivita u viac ako 7,5 hodín/týždeň mierne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku SIM v dlhodobom sledovaní. Tieto zistenia sú v súlade so zisteniami v našej štúdii.

Almeida (1) v prierezovej štúdii zisťoval riziko vzniku SIM a ďalších dysfunkcií panvového dna v skupine amatérskych atlétov v porovnaní s bežnou populáciou. Riziko SIM v skupine atlétov bolo vyššie (OR = 2,90; 95 % CI: 1,50–5,61). V našej štúdii sme zistili riziko SIM pre vysokú intenzitu FA bolo OR 2,05 (95 % CI 1,14 - 3,67). Riziko SUI pre strednú intenzitu FA bolo OR 0,48 (95 % CI 0,27 - 0,87).

Doposiaľ neboli realizované štúdie ktoré by sledovali efekt preventívnej fyzioterapie u športovkýň. Boli realizované len štúdie, ktoré potvrdili pozitívny efekt preventívnej fyzioterapie v tehotenstve a po pôrode (22).

Silné stránky, limitácie a odporučenia

Silnou stránkou štúdie je použitie IPAQ dotazníka na hodnotenie intenzity fyzickej aktivity v MET nie iba v počte hodín do dňa a dní do týždňa. IPAQ neumožňuje úplne presne prideliť metabolický ekvivalent ku druhom športu a aktivitám miernej a nízkej intenzity. Hodnota pre vysokú intenzitu fyzickej aktivity je 8 MET, 4 MET pre miernu a 3,3 MET pre nízku. Preto výsledné hodnoty kumulatívneho metabolického ekvivalentu nie sú úplne presné. Odporučením pre ďalšie štúdie by bola snaha čo najpresnejšie zmerať hodnoty MET u profesionálnych športov, rekreačných športov, rôznych druhov športu, ale aj u fyzických aktivít miernej a nízkej intenzity. Implikáciou štúdie do klinickej praxe je to, že fyzioterapeuti by mali informovať populáciu športovkýň s cieľom implementácie preventívnej fyzioterapie pre posilnenie svalov panvového dna s cieľom zníženia rizika vzniku SIM.

ZÁVER

Športovkýne s vysokou intenzitou fyzickej aktivity v MET-min./week podľa IPAQ majú väčšiu šancu dostať stresovú inkontinenciu moču v porovnaní so športovkýňami so strednou intenzitou FA s negatívnym vplyvom na kvalitu života.

Vhodné by bolo ďalšie sledovanie jednotlivých druhov, intenzity a trvania fyzických aktivít s následným posúdením závažnosti ich vplyvu na viaceré dysfunkcie svalov panvového dna.

Podporené: VEGA č. 1/0825/17 s názvom: Odporúčania pre pohybové aktivity rizikových skupín a ich plnenie na východnom Slovensku.

Adresa ke korespondenci:

Michaela Bobrová

Katedra podpory zdraví

Fakulta sportovních studií MU

Kamenice 753/5

625 00 Brno

e-mail: bobrova.michaela@gmail.com

Sources

1. ALMEIDA, M. B., BARRA, A. A., SALTIEL, F., SILVA-FILHO, A. L., FONSECA, A. M., FIGUEIREDO, E. M.: Urinary incontinence and other pelvic floor dysfunctions in female athletes in Brazil: A cross-sectional study. Scand J Med Sci Sports, 2016, 26, s. 1109-1116.

2. AVERY, K., DONOVAN, J., PETERS, T. J., SHAW, C. H., GOTOH, M., ABRAMS, P.: ICIQ:A brief and robust measure for evaluating the symptoms and impact of urinary incontinence. Neurourol Urodyn 2004, 23, s. 322-330.

3. BØ, K., SUNDGOT-BORGEN, J.: Are former female elite athletes more likely to experience urinary incontinence later in life than non-athletes? Scand J Med Sci Sports, 2010; 20, s. 100-104.

4. BØ, K.: Urinary incontinence, pelvic floor dysfunction, exercise and sport. Sports Med, 2004, 34, s. 451-464

5. BUSHNELL, D. M., MARTIN, M. L., SUMMERS, K. H., SVIHRA, J., LIONIS, C., PATRICK, D. L.: Quality of life of women with urinary incontinence: Cross-cultural performance of 15 language versions of the I-QoL Qual Life Res, 2005, 14, s. 1901-1913.

6. CARDOZO, L., STASKIN, D., CURRIE, B., WIKLUND, I., GLOBE, D., SIGNORI, M., DMOCHOWSKI, R., MACDIARMID, S., NITTI, V. W., NOBLETT, K.: Validation of a bladder symptom screening tool in women with incontinence due to overactive bladder. Int Urogynecol J, 2014, 25(12), s. 1655–1663.

7. CABRERA, F. T., ANZANO, M. S., SÁNCHEZ, H. I. M., MÉNDEZ, R. S., DEL OLMO, F. A.: Construction and validation of a self-efficacy scale for physical activity. Rev Esp Salud Publica, 2011, 85(4), s. 405-417.

8. CRAIG, L.C., MARSHALL, A. L., SJOSTROM, M., BAUMAN, A. E., BOOTH, M. L., ANISWORTH, B. E., PRATT, M., EKELUND, U., YNGVE, A., SALLIS, J. F., OJA, P.: International physical activity questionnaire: 12-country reliability and validity. Med. Sci. Sports Exerc, 2003, s. 1389-1395.

9. COYNE, K., REVICKI, D. HUNT, T., COREY, R., STEWART, W., BENTKOVER, J., KURTH, H., ABRAMS, P.: Psychometric validation of an overactive bladder symptom and health-related quality of life questionnaire: the OAB-q. Qual Life Res, 2002, 11, s. 563-574.

10. COYNE, K. S., PAYNE, C., BHATTACHARYYA, S. K., REVICKI, D. A., THOMPSON, C., COREY, R., HUNT, T. L.: The impact of urinary urgency and frequency on health related quality of life in overactive bladder: results from a national community survey. Value Health, 2004, 7, s. 455-463-

11. DANIEL, W. W.: Biostatistics: A Foundation for Analysis in the Health Sciences. 7th edition. New York: John Wiley & Sons,1999.

12. FOZZATTI, C., RICCETTO, C., HERRMANN, V., BRANCALION, M. F. RAIMONDI, M. NASCIF, C. H., MARQUES, L. R., PALMA, P. P.: Prevalence study of stress urinary incontinence in women who perform high-impact exercises. Int Urogynecol J, 2012, 23(12), s. 1687-1691.

13. HAYLEN, B. T., de RIDDER, D., FREEMAN, R. M. et al.: An International Urogynecological Association (IUGA)/International Continence Society (ICS) joint report on the terminology for female pelvic floor dysfunction. Int Urogynecol J., 2010, 21(1), s. 5-26.

14. KLOVNING, A., AVERY, K., SANDVIK, H., HUNSKAAR, S.: Comparison of two questionnaires for assessing the severity of urinary incontinence: The ICIQ-UI SF versus the incontinence severity index. Neurourol Urodyn, 2009, 28, s. 411-415.

15. NYGAARD, I., SHAW, J., EGGER, M. J.: Exploring the association between lifetime physical activity and pelvic floor disorders: study and design challenges. Contemp Clin Trials, 2012, 33, s. 819-827..

16. NYGAARD, I. E., SHAW, J. M., BARDSLEY, T., EGGER, M. J.: Lifetime physical activity and female stress urinary incontinence.Am J Obstet Gynecol. 2015 Jul;213(1):40.e1-10. doi: 10.1016/j.ajog.2015.01.044.

17. NYGAARD, I., SHAW, J.: Physical activity and the pelvic floor. Am J Obstet Gynecol. 2016 Feb;214(2):164-71. doi: 10.1016/j.ajog.2015.08.067.

18. PATRICK, D. L, MARTIN, M. L., BUSHNELL, D. M., YALCIN, I., WAGNER, T. H., BUESCHING, D. P.: Quality of life of women with urinary incontinence: further development of the incontinence quality of life instrument (I-QoL) Urology, 1999, 53, s. 71-76.

19. SCHURCH, B., DENYS, P., KOZMA, C. M., REESE, P. R.SLATON, T., BARRON, R.: Reliability and validity of the Incontinence Quality of Life questionnaire in patients with neurogenic urinary incontinence. Arch Phys Med Rehabil, 2007, 88, s. 646-652.

20. BARAKAT, R., FRANCO, E., PERALES, M., LÓPEZ, C., MOTTOLA, M. F.: Exercise during pregnancy is associated with a shorter duration of labor. A randomized clinical trial. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol., 2018 Mar 6, 224, s. 33-40.

21. ÇAYAN, S., YAMAN, Ö., ORHAN, İ., USTA, M., BAŞAR, M., RESIM, S., AŞCI. R., GÜMÜŞ, B., KADIOĞLU, A.: Prevalence of sexual dysfunction and urinary incontinence and associated risk factors in Turkish women. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol., 2016 Aug., 203, s. 303-308.

22. WOODLEY, S. J., BOYLE, R., CODY, J. D., MØRKVED, S., HAY-SMITH, E. J. C.: Pelvic floor muscle training for prevention and treatment of urinary and faecal incontinence in antenatal and postnatal women. Cochrane Database Syst Rev. 2017, 12, CD007471.

Labels

Physiotherapist, university degree Rehabilitation Sports medicine

The Influence of an Oncological Disease of the Tactile System in Children

Possibilities of Biomechanical Analysis of Spontaneous Locomotor Activity in Newborn Children

Impedance Therapy in Rehabilitation of Degenerative Disease of the Spine

The Use of Cognitive Dual Tasks in Evaluating the Level of Postural Control

Influence of Lymphatic Drainage on the Fracture of Ankle Joint Solved by Osteosynthesis

Effect of Prosthesis on Body Posture and Postural Stability in Upper Limb Amputees

Occupational Intervention with Tobii PCEye Plus Eye Navigation for Clients with Pervasive Developmental Disorder

Zdeněk Třískala, Dobroslava Jandová a kolektiv: Medicína přírodních léčivých zdrojů Minerální vody

Article was published in

Rehabilitation and Physical Medicine

2020 Issue 1