Choroby z povolania a rizikové kategórie – aktuálne trendy v Slovenskej republike

Overview

Výskyt hlásených chorôb z povolania patrí k najdôležitejším ukazovateľom starostlivosti o zdravie zamestnancov. K najúčinnejším opatreniam zameraným  na zlepšenie ochrany zdravia zamestnancov patria lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré sa vykonávajú u zamestnancov, ktorých práca je zaradená do rizikovej tretej a štvrtej kategórie. Cieľom práce bola analýza hlásených chorôb z povolania v SR u pracovníkov zaradených do nerizikovej prvej a druhej kategórie a rizikovej tretej a štvrtej kategórie. V sledovanom období rokov 2016–2019 bolo viac ako 63 % chorôb hlásených v kategórii nerizikových prác, ktoré v roku 2019 predstavovali 67,7 % celkového počtu hlásených chorôb z povolania.  K najčastejším patrili ochorenia  z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s prevahou prác zaradených do druhej  kategórie s diagnózami syndróm karpálneho tunela (88,5 %), entezopatie pleca s diagnózou syndróm rotátorovej manžety (72,9 %) a entezopatie lakťov s diagnózami laterálna a mediálna  epikondylitída (72,1 %). Najčastejšou príčinou hlásených chorôb z povolania boli biomechanické faktory s 76,6 % chorôb hlásených u pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie, fyzikálne faktory s 81 % prác zaradených do tretej kategórie a biologické faktory s 96,4 % prác zaradených do druhej nerizikovej kategórie. Z biomechanických faktorov prevládala opakujúca sa práca s jednostrannými pohybmi, ktorá bola príčinou až 98,3 % hlásených chorôb z povolania u pracovníkov zaradených do nerizikovej druhej kategórie. Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností bolo najviac chorôb z povolania hlásených v priemyselnej výrobe u pracovníkov zaradených prevažne do druhej nerizikovej kategórie. V priemyslovej výrobe prevládali ochorenia pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie pri výrobe motorových vozidiel, návesov a prívesov, výrobe potravín, výrobe kože a kožených výrobkov a inej výrobe. Z biologických faktorov boli hlásené ochorenia iba u pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie s diagnó-zami scabies, morbilli, lymská borelióza, tuberkulóza, pertussis a erysipeloid.

Klíčová slova:

kategórie prác – choroby z povolania – MKCH 10 – OKEČ (NACE) – Slovenská republika

ÚVOD

K základným úlohám klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, v zmysle koncepcie zdravotnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) v odbore, patrí komplexná diagnostika, liečba a posudzovanie ochorení, ktoré vznikajú v súvislosti s nepriaznivými, zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovným prostredím [2]. S tým súvisí aj hlásenie chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania. Chorobou z povolania sú klasifikované ochorenia, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s prácou pokiaľ vznikli za podmienok uvedených v predpisoch o sociálnom poistení.

Na základe analýzy údajov, poskytnutých Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI), bolo v roku 2019 v Slovenskej republike hlásených 347 prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv, pričom  z celkového počtu novozistených prípadov sa ženy podieľali 45,8 % (t. j. 159 prípadmi).

K najčastejšie hláseným chorobám z povolania v roku 2019 patrili:

• ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia (položka č. 29 zoznamu chorôb z povolania) hlásené u 181 zamestnancov, tj. u 52,2 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR;
• ochorenie horných končatín z vibrácií (položka č. 28 zoznamu chorôb z povolania) hlásené u 62 zamestnancov, tj. u 17,9 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR;
• prenosné a parazitárne ochorenia (položky č. 24–26 zoznamu chorôb z povolania) hlásené u 42 zamestnancov, tj. u 12,1 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR;
• porucha sluchu z hluku (položka č. 38 zoznamu chorôb z povolania) hlásená u 17 zamestnancov, tj. u 4,9 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR;
• profesionálne dermatózy (položka č. 22 zoznamu chorôb z povolania) hlásené u 12 zamestnancov, tj. u 3,5 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR;
• choroba zaprášenia pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý – silikóza (položka č. 33 zoznamu chorôb z povolania) hlásená u 9 zamestnancov, tj. u 2,6 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR;
• profesionálna bronchiálna astma (položka č. 37 zoznamu chorôb z povolania) hlásená u 8 zamestnancov, tj. u 2,3 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR.

METÓDY

Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a vedenie evidencie zamestnancov podľa kategórií prác patrí medzi povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z § 30 zákona č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [5]. Podmienky na zaraďovanie prác do kategórií pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú určené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z., o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov [4]. Pri kategorizácii prác sa zohľadňuje závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t. j. veľkosť zdravotného rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt alebo kritérií na ochranu zdravia určených pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia, úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov a prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravotné riziko. O zaradení prác medzi rizikové práce rozhoduje orgán verejného zdravotníctva, ktorým je regionálny úrad verejného zdravotníctva po predložení návrhu zamestnávateľom.

Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.

Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä:

a) práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi;

b) práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.

Do tretej kategórie sa zaraďujú:

a) práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov;

b) práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie;

c) práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia;

d) práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.

Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú:

a) práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov;

b) práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia;

c) práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva.

Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. Hodnotenie zdravotného rizika sa vykonáva u vyskytujúcich sa faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu byť pre zdravie zamestnancov potenciálne škodlivé. Predstavuje proces identifikácie faktorov v pracovnom prostredí, posúdenia miery ich výskytu, vyhodnocovania pravdepodobnosti a závažnosti škodlivého účinku na človeka v dôsledku expozície nebezpečnému faktoru za definovaných podmienok z definovaných zdrojov.

VÝSLEDKY

V rokoch 2016–2019 bolo viac ako 63 % chorôb z povolania hlásených v kategórii nerizikových prác (NP), výrazný podiel zaznamenávame v položke č. 29 – ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, ktorá v posledných rokoch predstavuje viac ako 50 % hlásených chorôb z povolania. V kategórii s prevahou rizikových prác (RP) tretej a štvrtej kategórie boli hlásené choroby zo zaprášenia pľúc – silikóza, azbestóza, niektoré intoxikácie, porucha sluchu z hluku, nádorové ochorenia. V posledných rokoch zaznamenávame poškodenie zdravia u prác v kategórii rizikových iba sporadicky (obr. 1).

V roku 2019 bolo 67,7 % chorôb z povolania hlásených v kategórií nerizikových prác a 32,3 % hlásených v kategórii rizikových prác. Choroby z povolania zaradené do nerizikovej prvej a druhej kategórie predstavujú v kontexte s minulými rokmi výrazný nárast, ich podiel vzrástol v porovnaní s rokom 2018 o 8,6 %.

V roku 2019 bolo evidovaných 235 novozistených chorôb z povolania zaradených do nerizikovej prvej a druhej kategórie (67,7 %), 112 chorôb bolo v rizikovej tretej a štvrtej kategórii (32,3 %). K najčastejším ochoreniam zaradených do nerizikovej kategórie prác patrili ochorenia horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, ktoré predstavovali 148 profesionálnych poškodení zdravia z práce (obr. 2, 3).

K najčastejším ochoreniam, hlásených pod položkou 29-choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, patrili:

– kompresívne ischemické neuropatie s dia-gnózou G56.0 – syndróm karpálneho tunela (61 ochorení) hlásené u pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie (88,5%),

– entezopatie pleca s diagnózou M75.1 – syndrómom rotátorovej manžety (48 ochorení) s prevahou u prác zaradených do druhej nerizikovej kategórie (72,9 %),

– entezopatie lakťov s diagnózami M77.0 – mediálna epikondylitída a M77.1 – laterálna epikondylitída (43 ochorení) s prevahou v prác zaradených do druhej kategórie (72,1 %).

Prehľad najčastejších diagnóz dokumentuje graf na obrázku 4. V porovnaní s rokom 2018 došlo k výraznejšiemu podielu hlásených chorôb z povolania v nerizikovej kategórii u kompresívnych ischemických neuropatií z 77,9 % na 88,5 %.

Významný podiel najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení podporno-pohybového aparátu, hlásených pod položkou 29 v kategórií prác zaradených do druhej kategórie dokumentuje graf na obrázku 5.

Najčastejšou príčinou hlásených ChzP boli biomechanické faktory (viac ako 52 %) s 76,6% zastúpením chorôb hlásených u pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie (NP), fyzikálne faktory (cca 23 %) s 81 % prác u pracovníkov zaradených do tretej kategórie, biologické faktory (cca 11 %) s 96,4 % prevahou u prác zaradených do druhej nerizikovej kategórie (obr. 6). V porovnaní s rokom 2018 došlo k miernemu nárastu ChzP spôsobených biomechanickými faktormi (o 2,7 %) s významnejším podielom v nerizikovej kategórii (o 5,2 %) a biologickými faktormi (o 5,7 %) s výrazným podielom v nerizikovej kategórii (o 32,8 %).

Výrazný podiel na hlásených chorobách z povolania v roku 2019 predstavovali práce zaradené do druhej nerizikovej kategórie s najvyšším podielom biomechanických a biologických faktorov. Práce zaradené do tretej rizikovej kategórie prevažovali u fyzikálnych faktorov, chemické faktory, materiály a produkty boli paritne zastúpené v druhej nerizikovej a tretej rizikovej kategórii (obr. 7).

Z biomechanických faktorov (obr. 8) prevládala opakujúca sa práca s jednostrannými pohybmi, ktorá bola príčinou 98,3 % hlásených ChzP u pracovníkov zaradených do nerizikovej druhej kategórie (82,9 v roku 2018 77 %). Sporadicky zastúpenou je práca s rukami zdvihnutými nad plecia (2 prípady).

Významný podiel práce s prvkami jednostrannosti nadmernosti a dlhodobosti potvrdzuje aj graf na obrázku 9 s prevažujúcimi prácami zaradenými do druhej nerizikovej kategórie.

K najčastejšie zastúpeným fyzikálnym faktorom patrili vibrácie (73,7 % prípadov) a hluk (21 % prípadov), hlásených prevažne v tretej a štvrtej kategórii rizikových prác u vibrácií s podielom 78 % a hluku s podielom 82 % (obr. 10, 11). V porovnaní s rokom 2018 pri vyššom zastúpení vibrácií bolo hlásených viac ochorení v kategórií rizikových prác s poklesom v percentuálnom zastúpení ochorení z hluku s nižším podielom rizikových prác.

Z biologických faktorov boli v roku 2019 hlásené ochorenia u pracovníkov zaradených do nerizikovej kategórie (100 %) s diagnózami scabies, morbilli, lymská borelióza, tuberkulóza, pertussis a erysipeloid (obr. 12).

V porovnaní s rokom 2018 v rámci položiek 24 a položiek 26 neboli hlásené ochorenia s diagnózami hepatitída, shigelóza a kliešťová encefalitída (tab. 1a, b).

V porovnaní s rokom 2018 zaznamenávame výraznejší nárast hlásených chorôb z povolania v zdravotníctve a sociálnej práci (z 7,8 % na 12,1 %) a pokles v stavebníctve (z 6,5 % na 3,7 %). Prehľad najčastejšie hlásených chorôb z povolania podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností za posledných 10 rokov je uvedený v tabuľke 2a.Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností OKEČ (Nomenclature des Activités économiques dans les Communautés Européennes NACE) bol v roku 2019 najvyšší výskyt chorôb z povolania v odvetví priemyselná výroba s 180 hlásenými chorobami z povolania (51,9 % priznaných chorôb z povolania), v odvetví ťažba a dobývanie bolo hlásených 57 chorôb z povolania (16,4 % priznaných chorôb z povolania), v odvetví poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo bolo hlásených 38 chorôb z povolania (10,1 % priznaných chorôb z povolania), v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc bolo hlásených 42 chorôb z povolania (12,1 % priznaných chorôb z povolania), v odvetví stavebníctvo bolo hlásených 13 chorôb z povolania (3,7 % priznaných chorôb z povolania).Ochorenia diagnostikované v roku 2019 neboli hlásené v prvej kategórii nerizikových prác a na rozdiel od roku 2018 v tretej a štvrtej kategórii rizikových prác (obr. 13).

V porovnaní s hlásenými chorobami z povolania v rokoch 2000–2009 zaznamenávame redistribúciu v počte hlásených chorôb z ťažby a dobývania do oblasti ekonomickej činnosti priemyslová výroba (tab. 2b). Podobne v posledných 20 rokoch je počet hlásených chorôb v zdravotníctve do 12 % z celkového počtu novopriznaných ChzP s výrazným poklesom v roku 2017.

Podľa OKEČ (NACE) bolo najviac ChzP hlásených v priemyselnej výrobe (viac ako 50 %), kde prevládali ochorenia zaradené do druhej nerizikovej kategórie, ťažbe a dobývaní (cca 20 %) s výrazne klesajúcim trendom za posledných 10 rokov s prevahou prác zaradených do tretej kategórie, v poľnohospodárstve, zdravotníctve a stavebníctve pri pracovných činnostiach zaradených prevažne do druhej nerizikovej kategórie, čo dokumentujú tabuľka 3 a grafy na obrázkoch 14 a 15.

V priemyslovej výrobe prevládali práce prevažne zaradené do druhej nerizikovej kategórie pri výrobe motorových vozidiel, návesov a prívesov, výrobe potravín, výrobe kože a kožených výrobkov a inej výrobe (tabuľka 4). Prehľad hlásených chorôb z povolania u pracovníkov zaradených do nerizikových a rizikových prác dokumentuje graf na obrázku 16.

Uvedený trend podľa OKEČ (NACE) v rokoch 2016–2019 s najvyšším výskytom hlásených chorôb z povolania u pracovníkov pri výrobe motorových vozidiel, návesov a prívesov (96 hlásených chorôb z povolania) zaradených do nerizikovej druhej kategórie (93,8 %) dokumentuje graf na obrázku 17.

DISKUSIA

Výskyt hlásených chorôb z povolania je jedným z najdôležitejších ukazovateľov starostlivosti o zdravie zamestnancov. Odráža nielen stav primárnej prevencie klinických prejavov poškodenia zdravia z práce, ale aj úsilia špecializovaných profesijných zdravotníckych zložiek, pri ich diagnostike a hlásení. K najúčinnejším opatreniam zameraným na zlepšenie ochrany zdravia zamestnancov patria lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, prostredníctvom ktorých je možné včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu súvisiace s prácou a zabrániť tak vzniku choroby z povolania. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú cielene zamerané na sledovanie zmien zdravotného stavu a na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov organizmu, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia. U zamestnancov so všeobecnými ochoreniami  predstavujú účinný nástroj pri ich zaraďovaní a tým predchádzaní ochorení súvisiacich s prácou „work related diseases“. V zmysle platnej legislatívy sú preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávané u osôb, ktorých práca je zaradená do rizikovej tretej a štvrtej kategórie, alebo ak to vyžaduje osobitný predpis; u zamestnancov pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku; u zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonávajú viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov. [4]. U zamestnancov zaradených do druhej nerizikovej kategórie sa vyskytujú zdraviu škodlivé faktory práce a pracovného prostredia, ktoré neprekračujú limity alebo kritériá stanovené osobitnými predpismi, pričom sa nedá vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia a miera zdravotného rizika sa považujú za tolerovateľné, ale expozícia je vyššia ako u obyvateľov. Vzhľadom na variabilitu pracovnej činnosti i spolupôsobiacich faktorov a s prihliadnutím na individuálnu predispozíciu osôb vykonávajúcich prácu môže dôjsť k poškodeniu zdravia, môže vzniknúť choroba z povolania. Diskutovanou otázkou preto ostáva miesto a indikácia lekárskych preventívnych prehliadok cielene zameraných na sledovanie zmien zdravotného stavu pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie, ktorí môžu byť vystavení uvedeným faktorom práce alebo pracovného prostredia.

Na základe analýzy hlásených chorôb z povolania v rokoch 2016–2019 bolo viac chorôb z povolania hlásených v kategórii nerizikových prác, ktoré v roku 2019 predstavujú v kontexte s minulými rokmi výrazný nárast. K najčastejším chorobám z povolania zaradených do druhej kategórie patrili ochorenia z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s klinickým obrazom kompresívnych ischemických neuropatií s diagnózou syndrómu karpálneho tunela, entezopatií pleca s diagnózou syndrómu rotátorovej manžety a entezopatií lakťov s diagnózami laterálnej a mediálnej epikondylitídy. Pri hodnotení faktorov vo vzťahu k poškodeniu zdravia z práce dominovali biomechanické faktory hlásené u 76,6 % pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie, fyzikálne faktory s 81 % prác zaradených do tretej kategórie a biologické faktory s 96,4 % prác zaradených do druhej nerizikovej kategórie. Z biomechanických faktorov prevládala opakujúca sa práca s jednostrannými pohybmi, ktorá bola príčinou až 98,3 % hlásených chorôb z povolania u pracovníkov zaradených prevažne do druhej nerizikovej kategórie. Z biologických faktorov boli v roku 2019 hlásené ochorenia iba u pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie s diagnózami scabies, morbilli, lymská borelióza, tuberkulóza, pertussis a erysipeloid. Podľa OKEČ (NACE) bolo v roku 2019 najviac chorôb z povolania hlásených v priemyselnej výrobe, kde prevládali ochorenia zaradené do druhej nerizikovej kategórie u pracovníkov pri výrobe motorových vozidiel, návesov a prívesov, výrobe potravín, výrobe kože a kožených výrobkov a inej výrobe. Uvedený trend podľa OKEČ (NACE) v rokoch 2016–2019 s najvyšším výskytom hlásených chorôb z povolania u pracovníkov pri výrobe motorových vozidiel, návesov a prívesov dokumentuje význam poskytovania pracovne zdravotných služieb u pracovníkov v automobilovom priemysle zaradených do nerizikovej kategórie prác. Dokumentuje to aj skutočnosť, že Slovenská republika a Česká republika sú vo výrobe osobných automobilov v prepočte na obyvateľa na prvom mieste na svete. Automobilový priemysel predstavuje kľúčové odvetvie ekonomiky, na celkovej priemyslovej výrobe sa na Slovensku podieľa 44 % a v Českej republike 25 %. Podiel na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku predstavuje 12 %, v Českej republike 9 % a na celkovom vývoze 35 % na Slovensku a v Českej republike 25 % [1].

Prezentované výsledky hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike ukázali vyšší výskyt novovzniknutých chorôb z povolania hlásených v kategórii nerizikových prác so stúpajúcim trendom v poslednom roku. Potvrdili aktuálnu potrebu realizácie ochranných a preventívnych služieb pre všetkých pracovníkov, ako to vyplýva zo smernice Európskej únie – smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci [3]. Taktiež Ústava Slovenskej republiky ustanovuje v článku 36 právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci a v článku 40 právo každého na ochranu zdravia [5].

ZÁVER

Výsledky retrospektívnej štúdie chorôb z povolania hlásených v SR v období od roku 2016 do roku 2019 ukázali na vyšší podiel hlásených chorôb v kategórii nerizikových prác. K najčastejším chorobám hlásených v SR patrili ochorenia z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s diagnózami syndrómu karpálneho tunela, entezopatií pleca a lakťov, hlásených dominantne u pracovníkov zaradených do nerizikových kategórií prác. Najčastejšou príčinou chorôb z povolania v SR boli biomechanické faktory s opakujúcou prácou s jednostrannými pohybmi hlásených prevažne u pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie. Z biologických faktorov boli v poslednom roku analýzy hlásené iba ochorenia u pracovníkov zaradených do druhej nerizikovej kategórie s diagnózami scabies, morbilli, lymská borelióza, tuberkulóza, pertussis a erysipeloid. Podľa OKEČ (NACE) bolo najviac chorôb z povolania hlásených v priemyselnej výrobe, kde prevládali ochorenia zaradené do druhej nerizikovej kategórie u pracovníkov pri výrobe motorových vozidiel, návesov a prívesov, výrobe potravín, výrobe kože a kožených výrobkov a inej výrobe.

Prezentované výsledky hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike podľa položiek zoznamu chorôb z povolania, najčastejšie hlásených diagnóz, podľa faktorov pracovného prostredia a podľa odvetvovej klasifikácie činnosti potvrdili aktuálnu potrebu realizácie ochranných a preventívnych služieb pre všetkých pracovníkov, t.j. aj u pracovníkov zaradených do kategórií nerizikových prác.

Do redakce došlo dne 27. 7. 2020.

Do tisku přijato dne 10. 8. 2020.

adresa pro korespondenci:

prof. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ LF a UN LP

Rastislavova 43

041 90 Košice

Slovenská republika

e-mail: lubomir.legath@upjs.sk