Analýza profesionálnych ochorení na Slovensku za roky 2005–2014 aj z aspektu kategórií rizikových prác*

Overview

Úvod:
Cieľom práce bolo zhodnotiť, ako sa v desaťročnom období menil výskyt a štruktúra chorôb z povolania (CHzP) na Slovensku, počty zamestnancov, mužov a žien, vykonávajúcich rizikové práce s vystavením rôznym faktorom pracovného prostredia. Analýza získaných údajov by mala byť podnetom pre ďalšie usmernenie primárnej prevencie, zintenzívnenie ochrany a podpory zdravia pri práci.

Súbory a metodika:
Retrospektívnou analýzou CHzP v SR bolo posúdených všetkých 47 položiek Zoznamu CHzP SR platného od 1. 1. 2004. Na spracovanie výsledkov boli použité deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

Výsledky:
V rokoch 2005–2014 bolo v SR hlásených spolu 4.220 chorôb z povolania, s 36,8% zastúpením žien (n = 1.552), u ktorých dominovali ochorenia z fyzického zaťaženia horných končatín a profesionálne infekčné choroby. Pokles počtu CHzP medzi r. 2005 a r. 2014 bol 9,7 %. V r. 2014 bola incidencia CHzP v SR 15,8/100.000 pracujúcich osôb.

Najčastejšie hlásenými CHzP so 64% výskytom boli ochorenia zapríčinené fyzickým zaťažením pohybového aparátu horných končatín (spolu 2.701 hlásení). V sledovanom období bolo hlásených 412 profesionálnych nákaz (9,8 % CHzP), z toho 245 infekčných a parazitárnych chorôb (z toho 65 vírusových hepatitíd a 38 profesionálnych TBC najmä u zdravotníckych pracovníkov, zvyšok rôzne iné nákazy). Počty 323 profesionálnych poškodení sluchu z hluku a 275 profesionálnych poškodení kože boli nižšie, ako predpokladaný reálny výskyt vzhľadom k počtu zamestnancov evidovaných v tomu odpovedajúcich rizikových kategóriách prác. Alergické ochorenia dýchacieho systému profesionálneho pôvodu boli hlásené v 163 prípadoch. Spolu bolo hlásených 123 silikóz a uhľokopských pneumokonióz, 24 profesionálnych ochorení z azbestu a azbestóz v spojení so zhubnými nádormi pľúc. Profesionálne intoxikácie mali výrazne klesajúci charakter. Spolu sa vyskytlo 96 profesionálnych otráv a 32 nádorových chorôb po dlhoročnej expozícii dokázaným chemickým karcinogénom. V uvádzanom období bolo registrovaných 23 zhubných nádorov pľúc z radónu u baníkov z podzemia rudných baní na Slovensku. Zistilo sa 13 prípadov ťažkej hyperkinetickej dysfónie, nedomykavosti hlasiviek a ťažkej fonasténie u hlasových profesionálov. V osobitnej „voľnej“ položke č. 47 bolo hlásených spolu 40 iných poškodení zdravia z práce.

Počet zamestnancov vystavených rizikovej práci v 3. a 4. kategórii klesol v SR medzi r. 2005 a r. 2014 o 16,1 % na 99.114 osôb. Z tohto počtu bolo v r. 2014 21.356 žien, ktoré vykonávali v SR 21,5 % rizikových prác, hlavne v priemyselnej výrobe a v rezorte zdravotníctva a sociálnej pomoci. Povzbudivým údajom bol 46,2 % pokles rizikových prác v 4. kategórii v priebehu 10 rokov (18.762 vs. 10.097 zamestnancov). Počet žien v 4. kategórii rizikových prác klesol za 10 rokov až o 72,5 % (869 zamestnankýň v r. 2014).

Záver:
CHzP patria medzi preventabilné ochorenia, ich pokles je viazaný na skvalitnenie primárnej prevencie. Ochranu a podporu zdravia zamestnancov garantuje štát a zabezpečuje zamestnávateľ v spolupráci s preventívnymi a ochrannými službami. Nezanedbateľnú úlohu v reťazi prevencie má posun uvedomelosti si významu prevencie CHzP aj u zamestnancov.

Klúčové slová:
choroby z povolania – výskyt – analýza 4.220 hlásených prípadov – longitudinálne sledovanie – rizikové práce – ženy

ÚVOD

Klesajúcemu trendu chorôb z povolania (CHzP) na Slovensku v dvadsaťročnom období rokov 1988–2007 bola venovaná štúdia uverejnená v časopise Interná medicína [1]. Pohľad klinického pracovného lekárstva na choroby z povolania v SR priniesol v Pracovním lékařství v r. 2009 Legáth [10]. Dielčie longitudinálne analýzy o pneumokoniózach, zhubných nádoroch, intoxikáciach, nákazach profesionálneho pôvodu v SR boli uverejnené v minulosti v ďalších lekárskych periodikách [2, 3, 4, 5].

Zmeny palety a počtu CHzP ovplyvnili na Slovensku významne aj výrazné zmeny v štruktúre priemyslových odvetví. Od r. 1990 sa postupne značne menil počet pracovníkov vystavených meniacim sa pracovným podmienkam, faktorom práce evidovaným najmä v 3. a 4. kategórii rizikových prác. Po r. 1989 zaniklo mnoho závodov, hlavne hutníckeho a baníckeho odvetvia. Vznikali a vznikajú rôzne iné, častejšie kapacitne menšie podniky, mení sa technológia, rozvíja sa viac oblasť služieb, sú zvýšené požiadavky na oblasť využitia informačných technológií atď. Prílivom zahraničných investorov sa zintenzívnili v ich prevádzkach nároky na fyzickú aj psychickú výkonnosť pracovnej sily.

Do tohto prostredia vstúpil od r. 2007 v oblasti verejného zdravotníctva preventívne zameraný inštitút pracovnej zdravotnej služby (PZS) so zdravotným dohľadom na pracovné podmienky a spôsob výkonu práce s úzko prepojeným sledovaním a hodnotením zdravotného stavu a spôsobilosti na konkrétny výkon práce zamestnancov prostredníctvom tímu odborných zdravotníckych pracovníkov vedených lekármi so špecializáciou z odborov pracovného lekárstva. Podľa súčasnej legislatívy, s ohľadom na nedostatok špecialistov v oblasti pracovného lekárstva, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky (LPP) v 1. a 2. kategórii prác predovšetkým lekári so špecializáciou v odbore Všeobecné lekárstvo, zčasti aj dorastoví lekári (pôvodne zákon č. 124/2006 Z. z., o preventívnych ochranných službách, t. č. zákon č. 355/2007 a vyhláška MZ SR č. 208/2014 [17, 19]).

Dohľad na zdravotný stav zamestnancov, výkon LPP v 3. a 4. kategórii (rizikové práce) patrí lekárom PZS so špecializáciou v odbore Pracovné lekárstvo, Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo lekárom so špecializáciou Služby zdravia pri práci (zákon NR SR č. 355/2007 [17]). Systém PZS sa postupne dotvára, v súčasnosti pokrýva v SR PZS 3/4 zamestnancov evidovaných vo vykonávaní prác rizikového charakteru (t. j. v 3. a v 4. kategórii prác). Zvyšných 25 % zamestnancov týchto rizikových kategórií prác ešte nie je z rôznych príčin včlenených do siete PZS. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú zatiaľ mimo dohľadu PZS. V podobnej situácii sú tiež zamestnanci získavaní – často aj do rizikovej práce – cestou pracovných agentúr.

Slovensko je t. č. automobilovou veľmocou. Na finalizujúce automobilové závody sa pripája široká sieť subdodávateľských prevádzok s vysokými nárokmi na manuálnu zručnosť, vynútené tempo práce smerom k požiadavkám bezchybnej produkcie spracovávaných komponentov. Významne prevažujúci výskyt CHzP pohybového aparátu horných končatín v uvádzaných, ale aj v rôznych ďalších priemyslových oblastiach, by mal byť spätne signálom, že treba zvýšiť opatrenia vedúce k poklesu týchto chorôb cestou ráznejších opatrení v oblasti primárnej prevencie.

Cieľom práce bolo zisťovať či a do akej miery sa na celkovo klesajúcom počte CHzP v SR ­v rokoch 2005 až 2014 a na výkyvoch vo výskyte CHzP v jednotlivých skupinách profesionálnych ochorení podieľa primárna zložka príčinných faktorov práce, hlavne rizikových prác 3. a 4. kategórie, evidovaných cestou regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ), alebo aj iné príčiny a okolnosti. Cieľom práce bolo zároveň poukázať na potrebu ďalšieho usmernenia komplexu primárne orientovaných preventívnych opatrení.

METODIKA

Vykonali sme retrospektívnu analýzu údajov o CHzP v SR, hlásených cestou Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) na Slovensku v rokoch 2005–2014 [16]. Zdrojmi boli ročenky NCZI SR a Výročné správy Úradu verejného zdravotníctva SR z rokov 2005–2014. Posudzovali sme všetkých 47 položiek (pol.) Zoznamu chorôb z povolania (ZozCHzP SR) platného od 1. 1. 2004 (18). Pre prehľadnosť sme zvolili triedenie do skupín vo vzťahu ku príčinným faktorom. Postupovali sme od skupín najčastejšie sa vyskytujúcich profesionálnych ochorení k zriedkavejšie hláseným CHzP. V tabuľkách sme porovnali vybrané údaje získané z Výročných správ ÚVZ SR, z Centrálneho registra rizikových prác SR o počtoch zamestnancov, mužov a žien vystavených rizikovým prácam 3. a 4. kategórie medzi rokmi 2005 a 2014. Uviedli sme údaje o počtoch evidovaných zamestnancov, vystavených rozličným rizikovým faktorom práce [15]. Na spracovanie výsledkov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

VÝSLEDKY

Choroby z povolania

Naša analýza sa týka počtu 4.220 hlásených chorôb z povolania v SR v desaťročnom období v rokoch 2005–2014. V uvedenom počte bolo 1.552 žien (36,8 %), u ktorých sa vyskytli hlavne ochorenia z fyzického zaťaženia horných končatín a profesio­nálne infekčné choroby.

Celkový pokles počtu CHzP medzi rokmi 2005 a 2014 bol 9,7 %, pokles CHzP u žien 12,8 %.

Na obrázku 1 sú počty ročne hlásených chorôb z povolania, mužov a žien, medzi rokmi 2005–2014: 413 CHzP v r. 2005 vs. 373 CHzP v r. 2014; z toho ženy 148 v r. 2005 vs. 129 v r.2014.

Priemerná incidencia ChzP dosiahla 18,1/100.000 pracujúcich osôb, pohybovala sa od 18,4 v r. 2005 do 15,8 v r. 2014; najvyššia incidencia bola 24,4 v r. 2007.

Na obrázku 2 je počet hlásených ochorení v SR v rokoch 2005 až 2014 zapríčinených fyzickým zaťažením pohybového aparátu končatín (spolu 2.701 hlásení). Dlhodobo dominuje ochorenie z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín (CHzDNJZ), celkovo 1.861 prípadov. V menšom počte sa vyskytla choroba z vibrácií (759 prípadov). Choroba z lakťového nervu z mechanických vplyvov (81 hlásení) sa stala po redukcii rizikovej práce brusičov skla spolu so zánikom väčšiny prevádzok sklárskeho priemyslu v posledných rokoch zriedkavosťou. Najvyšší výskyt choroby z DNJZ a choroby z vibrácií (417) bol v roku 2007 s prevahou výskytu v banských profesiách v hornonitrianskych baniach. Choroby z fyzického zaťaženia končatín mali v sledovanom desaťročí dominantný – až 64% – podiel z celku CHzP. V r. 2014 bolo hlásených 280 ochorení z DNJZ končatín (99 u mužov, 81 u žien), z toho bol diagnostikovaný syndróm karpálneho kanála u 41 mužov a 44 žien.

Na obrázku 3 je znázornený výskyt hlásených infekčných CHzP v rokoch 2005–2014 (spolu 412), s klesajúcim trendom a najvyšším počtom ochorení v roku 2005 (spolu 69). V sledovaných rokoch bolo hlásených v položke 24 ZozCHzP SR 245 infekčných CHzP (z toho 65 vírusových hepatitíd a 38 profesionálnych TBC, hlavne u zdravotníckych pracovníkov). Výskyt infekčných ochorení v tejto položke má vysoké zastúpenie žien, v roku 2014 bolo z 23 CHzP až 19 žien. Výskyt tropických prenosných a parazitárnych chorôb je v SR dlhoročne sporadický (spolu 3 hlásené ChzP). U 164 chorôb prenosných zo zvierat na ľudí buď priamo, alebo prostredníctvom prenášačov išlo v rokoch 2005–2014 hlavne o lymskú boreliózu u zamestnancov lesníctva.

Na obrázku 4 je počet hlásených CHzP v SR v rokoch 2005–2014 – porúch sluchu z hluku (spolu 323 prípadov). Vzostup v ostatných rokoch bol zapríčinený miernym zlepšením záchytu sluchovej straty, spôsobenej hlukom v práci. Napriek tomu tento počet ešte vôbec nezodpovedá reálnej situácii, nakoľko celkový počet hluku dlhoročne vystavených pracovníkov v SR je veľmi vysoký (tab. 2).

Na obrázku 5 je znázornených spolu 375 profe­sionálnych ochorení kože (okrem rakoviny kože a prenosných kožných chorôb). Počet dermatóz v priebehu sledovaných rokov výraznejšie klesá, čo súvisí do určitej miery aj s individuálnym samoliečiteľstvom, bez záujmu o registráciu a malú finančnú kompenzáciu kožnej CHzP, ak by to malo byť spojené s prepustením zamestnanca z práce.

Na obrázku 6 sú uvedené alergické ochorenia profesionálneho pôvodu v SR, s kolísajúcim počtom prípadov v priebehu desaťročia (spolu 163 CHzP). Najčastejšie bola hlásená bronchiálna astma (112 CHzP), u 39 prípadov alergických chorôb horných dýchacích ciest išlo hlavne o alergickú rinitídu. Vyskytlo sa 12 CHzP s diagnózou exogenná alergická alveolitída. Všetky ochorenia v tejto skupine mali za následok trvalé vyradenie z škodiaceho pracovného prostredia s následnými problémami pri eventuálnom získavaní novej pracovnej pozície.

Na obrázku 7 je výskyt 148 pneumokonióz zo sledovaného obdobia, kedy bolo hlásených 123 prípadov zaprášenia pľúc prachom s obsahom kysličníka kremičitého vrátane uhľokopských pneumoko­nióz, zriedkavo so spojením s TBC pľúc. Vyskytlo sa 24 azbestóz (fibrózy pľúc, maligné mezoteliómy, aj azbestózy spojené so zhubnými nádormi pľúc) a jeden prípad poškodenia dýchacieho orgánu z prachu s obsahom tvrdokovov.

Na obrázku 8 sú profesionálne intoxikácie v SR, s výnimkou rokov 2006 a 2007, kedy dominovali otravy zapríčinené halogenizovanými uhľovodíkmi a inými organickými rozpúšťadlami, s výrazne klesajúcim charakterom. Spolu sa vyskytlo 96 profesionálnych otráv a 32 zhubných nádorov vznikajúcich po dlhoročnej expozícii dokázaným chemickým karcinogénom (zhubný nádor pľúc zo splodín horenia u jadrárky v hutiach, nádory pľúc zapríčinené dlhoročnou inhaláciou aerosólov s obsahom kremenného prachu u bývalých hutníkov, baníkov, nádor pľúc z pôsobenia Cr/VI/ z tavby a i.).

V sledovanom desaťročí bolo hlásených 23 CHzP s diagnózou rakovina pľúc z rádioaktívnych látok, z radónu a jeho dcérskych produktov, ročne 0 až 4 prípady u baníkov z podzemia rudných baní na Slovensku. Spolu sa vyskytlo 13 CHzP s diagnózou ťažká hyperkinetická dysfónia, nedomykavosť hlasiviek a ťažká fonasténia u hlasových profesio­nálov.

V osobitnej položke ZozCHzP SR č. 47 „iné poškodenia zdravia z práce“ ZozCHzP SR bolo po štandardnom povinnom prejednaní v Celoslovenskej komisii konzultačných dní pre choroby z povolania hlásených spolu 40 ochorení (poškodenia chrbtice po výnimočnej, dlhodobej záťaži osového aparátu, dokumentované cestou hygienického prieskumu, vykonaného príslušným pracoviskom RÚVZ; akútne, eventuálne chronické inhalačné poškodenia dýchacích ciest z niektorých dráždivo pôsobiacich aerosólov, postraumatická stresová porucha vo väzbe na banské nešťastie a i. do predchádzajúcich položiek zoznamu CHzP nezaraditeľné choroby a chorobné stavy spĺňajúce kritériá poškodenia zdravia z práce). Počet ročne hlásených CHzP v tejto položke výrazne klesá, v r. 2014 boli prejednávané a hlásené v tejto skupine len 2 CHzP.

V SR v rokoch 2005–2014 neboli hlásené žiadne CHzP v 10 položkách ZozCHzP SR: choroba z mangánu, z vanádia a ich zlúčenín, choroba z elektromagnetického žiarenia vrátane laseru, rakovina kože, choroba vyvolaná prácou v hyper- eventuálne hypobarických podmienkach, choroba dolných dýchacích ciest spôsobená hliníkovým prachom, choroba z berýlia, choroba dýchacích ciest a pľúc z Thomasovej múčky, nystagmus, bronchopulmonálna porucha spôsobená prachom z bavlny, ľanu, konope alebo sisalu.

Rizikové práce

V tabuľke 1 je porovnaný počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR s vyjadrením percentuálnych rozdielov medzi rokmi 2005 a 2014, osobitne aj v 4. kategórii rizikových prác. Pozitívom je, že práce vykonávané v riziku 4. kategórie sa v priebehu 10 rokov znížili o 46 %. Pokles počtu zamestnancov vystavených  rizikovým prácam bol u žien výraznejší ako u mužov, hlavne v 4. kategórii rizikových prác (ženy 72,5 % vs. muži 41,2 %).

Do tabuľky 2 sme zahrnuli údaje dokumentujúce klesajúci počet zamestnancov vystavených uvádzaným faktorom práce v 3. aj vo 4. kategórii. Ako riziková práca sa v ostatných rokoch postupne registruje v niektorých pracovných pozíciách po splnení príslušných kritérií daných legislatívou (Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z.) aj v r. 2004 ešte nesledované, neevidované psychické pracovné zaťaženie (3. kategória). Najviac pracovníkov vystavených psychickej pracovnej záťaži je v zdravotníctve a v oblasti sociálnej pomoci. V  položke 47 ZozCHzP bolo o. i. hlásených niekoľko prípadov postraumatickej stresovej poruchy, z toho 2 prípady u príslušníkov ozbrojených síl SR v súvislosti s výkonom zahraničnej vojenskej misie.

Kritériá pre zaradenie do rizikových prác v oblasti chemických látok a zmesí sa v uplynulom desaťročí zmenili, lebo prv samostatne evidovaný faktor rizikovej práce v prachu bol preradený do skupiny chemických látok a zmesí. Zmena vyplýva z uplatnenia zákona NR SR č. 67/2010 Z. z.  s odkazom na Nariadenie EU parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008. V ostatných 6 rokoch sa podĺa toho rozšírila špecifikácia chemických faktorov na látky toxické, veľmi toxické, dráždivo pôsobiace a do tejto skupiny sa včlenili aj alergizujúco pôsobiace látky, dermatotropné látky a veľká skupina aerosólov (v minulosti skupina „prach“ ).

V tabuľke 3 je súčasná evidencia pracovníkov (celkom, zvlášť ženy) vykonávajúcich v SR v r. 2014 rizikové práce, kde sa uplatňuje faktor chemické látky a zmesi. Niektoré chemické látky môžu mať súbežne viaceré účinky. Rizikovej práci s dráždivými, karcinogénnymi a reprodukciu poškodzujúcimi látkami je v SR vystavený značný počet mužov a aj žien. Expozícia pevným aerosólom je tradične výrazná, dominujú muži, rezort ťažby a dobývania, priemyselná výroba.

Dlhoročne, aj v r. 2014, bol najvyšší počet zamestnancov vykonávajúcich v SR rizikové práce v priemyselnej výrobe, v tomto roku išlo o 68.309 osôb, z čoho bolo 12.447 žien. Na druhom mieste, so značným odstupom, bol rezort zdravotníctva a sociálnej pomoci s evidovaním 8.557 osôb, z čoho bolo až 6.709 žien. Určitým prekvapením ostáva, že v rezorte stavebníctvo (7. miesto v poradí podľa počtu rizikových pracovníkov) bolo v r. 2014 len 1.298 zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Vyvoláva to predstavu, že v tomto rezorte robí značný počet SZČO, ktorými zamestnávatelia v ostatnom čase nahrádzajú kmeňových zamestnancov. SZČO a zamestnanci získavaní dodávateľským spôsobom cez pracovné agentúry unikajú potom centrálnej registrácii rizikových prác UVZ SR, sú aj mimo dohľadu PZS.

DISKUSIA

Údaje o výskyte CHzP v rámci EÚ je problematické porovnávať pre značne rozdielne kritériá týkajú­ce sa stupňa závažnosti klinického obrazu, od ktorého dochádza v jednotlivých štátoch EÚ (aj s ohľadom na možnosti finančnej kompenzácie ujmy na zdraví) k hláseniu CHzP. Určité možnosti porovnania výskytu CHzP sú možné s analogickými údajmi o incidencii v Českej republike, lebo ČR má – s výnimkou niektorých položiek Zoznamu CHzP – doteraz obdobné kritériá pre hlásenie CHzP ako SR.

Choroby z povolania na Slovensku v ostatnom desaťročí naďalej významne klesajú a tento trend aj jeho príčiny sú obdobné aj v ČR [6]. Skutočnosťou je, že v priebehu rokov sa v niektorých oblastiach výrazne zmenili, spravidla zlepšili pracovné podmienky, aj keď sa dostali do popredia pracovné činnosti nadmerne zaťažujúce pohybový aparát. V oboch štátoch, v SR aj v ČR je t. č. najvyšší výskyt profesionálnych ochorení z DNJZ horných končatín, hlavne s diagnózou syndrómu canalis carpi [6, 10, 11]. Vychádzajúc z prác fínskych autorov [14] sa v Českej republike v ostatných rokoch rozdielne hlásia prejavy choroby z vibrácií, osobitne sú nezávisle na sebe hlásené poškodenia ciev, oddelene hlásené poškodenia nervov končatín z vibrácií. V SR je to doteraz v jednej položke ZozCHzP a aj z týchto príčin môže byť incidencia chorôb z vibrácií v SR nižšia. Opakovane sa upozorňuje, že problémy sa týkajú aj obmedzeného záchytu, napr. porúch sluchu z hluku, kožných ochorení, kde je nepomer medzi množstvom osôb vystavených hluku, chemickým látkam, či alergénom a výskyt hlásených CHzP je v SR nepomerne malý [10]. Profesionálne intoxikácie nepatria v oboch našich republikách, v ČR a SR, medzi 9 najčastejšie hlásených chorôb z povolania [13]. Detailnejšie porovnávanie incidencie vybraných profesionálnych ochorení v ČR a SR poskytujú niektoré novšie literárne údaje [3, 5, 13]. K poklesu CHzP prispieva s určitosťou aj činnosť PZS, ktorá v rámci vstupných LPP „vychytáva“ zamestnancov nevhodných pre konkrétny výkon práce a pri periodických LPP včas odporúča pre zmeny zdravotného stavu zamestnávateľovi dočasné alebo trvalé obmedzenie, preradenie v niekto­rých oblastiach pracovnej činnosti s cieľom predísť chorobám z povolania. Kľúčovú úlohu PZS pri posudzovaní spôsobilosti na prácu v rámci LPP v ČR zdôrazňujú aj Jarolímek a Urban [8]. Úlohou PZS je, aby pri zistení zdravotnej zmeny ovplyvňujúcej pracovnú spôsobilosť zamestnanca zo všeobecných príčin alebo pri ohrození chorobou z povolania zamestnávateľovi špecifikovala charakter, rozsah a trvanie obmedzenia. Nie je zriedkavosťou, že zamestnávateľ nemá dostatok vhodných pracovných pozícií pre pracovníkov s obmedzenou pracovnou spôsobilosťou. Po prepustení z práce je týmto osobám problém nájsť si ďalšie zamestnanie a často následne rozširujú rady nezamestnaných, niekedy invalidných. Občas sa stáva, že niektoré osoby, ktoré pri LPP nemali zistenú chorobu z povolania, avšak nevyhoveli požiadavkám práce zo zdravotných dôvodov, sa dožadujú uznania choroby z povolania.

Treba vnímať, že množstvo pracovných činností je spojené s pôsobením viacerých faktorov pracovného prostredia rozdielnej intenzity a trvania, čím sa môže uplatniť sumácia, niekedy aj zvyšovanie nežiaducich účinkov na zdravie. Je pozoruhodné, že značná časť profesionálnych ochorení, hlavne chorôb z DNJZ končatín ale aj infekčných, alergických, niektorých kožných ochorení, kde sa uplatňuje do značnej miery aj faktor individuálnej vnímavosti jednotlivca, nepostihuje CHzP len pracovníkov zaevidovaných vo výkone rizikovej práce, v 3. a 4. kategórii. V r. 2014 bola hlásená cca polovica ochorení z DNJZ horných končatín v SR u zamestnancov evidovaných v 1. a hlavne v 2. kategórii prác. Na stránkach Pracovního lékařství bolo zdôraznené, že kategorizácia je najefektívnejšia u faktorov pracovného prostredia s prahovým účinkom, negatívom môže byť podcenenie primárnej prevencie CHzP po zaradení do 1. a 2. kategórie, kde sa v ČR vyskytlo, podobne ako v SR, okolo polovice CHzP mimo kategórií rizikových prác [12].

Napriek tomu, že počet zamestnancov evidovaných v riziku fyzickej záťaže končatín v SR klesol za 10 rokov o 31 %, počet CHzP z DNJZ nesleduje tieto zmeny. Je pravidlom, že v každom prípade dôvodného podozrenia na CHzP je potrebné okrem klinickej dokumentácie aj overenie o miere expozície v práci, z RÚVZ ako podklad pre prípadné hlásenie CHzP aj z nerizikovej kategórie 1. a 2. (napr. infekčné choroby u zdravotníkov, alergické profesionálne ochorenia, akútne otravy za havarijných situácií a i.).

V predloženej štúdii sme uviedli, že v desaťročnom období sa ženy podieľali na celkovom výskyte CHzP v 36, 8 %. Kneidlová a Hrnčíř pri posúdení 3.505 CHzP u žien v rokoch 2001–2006 zistili, že na ženy v ČR pripadlo – obdobne ako v našom súbore – okolo 40 % CHzP, najviac kožných a infekčných chorôb z oblasti zdravotníctva a spracovateľského priemyslu [9]. V súčasnosti sa dostáva do popredia u žien aj choroba z DNJZ končatín.

Psychická pracovná záťaž nebola v minulosti začlenená v SR do rizikovej kategórie prác. Počet pracovníkov vystavených nadmernej psychickej záťaži sa zvyšuje hlavne v rámci dohľadu PZS a po zhodnotení v zmysle súčasnej legislatívy je možné zaradiť niektoré práce do 3. kategórie. Príkladom môže byť odhalenie tejto záťaže u pracovníčok v domovoch sociálnej starostlivosti [7].

Pokrytie PZS bolo v r. 2014 u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v 75 %. V priebehu rokov 2005 až 2014 klesol počet zamestnancov, hlavne žien vystavených rizikovej práci, v 3. a predovšetkým v 4. kategórii, obzvlášť u žien.

S ohľadom na migráciu za prácou môže byť, hlavne v budúcnosti, určitá časť profesionálnych ochorení následkom rizikovej práce vykonávanej v zahraničí. Profesionálne infekcie z pracovných pobytov, vojenských misií sú doteraz v SR sporadické.

ZÁVER

Choroby z povolania patria medzi preventabilné ochorenia. Ich výskyt by mal byť za ideálnej situá­cie pri zabezpečení optimálnych podmienok bezpečnosti práce, ochrany a podpory zdravia pri práci minimalizovaný. Z historického pohľadu dochádza aj k rôznym zmenám v znalostiach o škodlivosti faktorov v pracovnom prostredí, čo môže viesť k ich odstraňovaniu, izolovaniu škodlivého faktora od pracovníkov pomocou rôznych technických opatrení, zmenám v technológiách, v organizácii práce a i. Niektoré CHzP sa stali v SR minulosťou (emfyzém fúkačov skla, bysinóza). Nečakane sa objavili, respektive objavujú iné (vinylchloridová choroba, zhubné nádory z novšie dokázaných humánnych karcinogénov). Negatívom môže byť aj podcenenie primárnej prevencie CHzP po zaradení do 1. a 2. kategórie – t. č. sa ukazuje, že okolo polovice CHzP je mimo kategórií rizikových prác.

K poklesu CHzP v SR prispieva primárne zlepšenie pracovných podmienok, legislatíva a s určitosťou aj činnosť pracovných zdravotných služieb (PZS) dohliadajúcich na pracovné prostredie a zdravotný stav zamestnancov.

Do redakce došlo dne 21. 3. 2016.

Do tisku přijato dne 1. 4. 2016.

Adresa pro korespondenci:

prof. MUDr. Jana Buchancová, CSc.

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin

Malá Hora 4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: buchancova@jfmed.uniba.sk