Analýza nákladov na ekonomicky aktívnych pacientov hospitalizovaných s diagnózou profesionálnej a neprofesionálnej kliešťovej encefalitídy na Slovensku

Overview

Autori v práci hodnotili priemerné priame a nepriame náklady na diagnostiku a liečbu akútnej kliešťovej encefalitídy na Slovensku u ekonomicky aktívnych hospitalizovaných pacientov (52 prípadov). Priemerné priame a nepriame náklady na jedného pacienta počas hospitalizácie pri diagnóze kliešťová encefalitída boli 1 353,95 eur. Autori poukázali na možný finančný dopad pre zamestnávateľov pri odškodnení choroby z povolania, v porovnaní s nákladmi na aktívnu prevenciu zamestnancov formou očkovania. Základné sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania pre kliešťovú encefalitídu sú v súčasnosti v rozpätí od 30 do 150 bodov, za sťažené spoločenské uplatnenie od 300 do 3000 bodov. Výška náhrady na rok 2009 za jeden bod bola 14,46 eur. Pre zamestnávateľa už pri priznaní náhrady za bolesť na dolnej hranici sadzby 30 bodov, vo finančnom vyjadrení 433,80 eur, je ekonomicky výhodnejšie hradiť očkovanie zamestnanca od 18 rokov veku až do dôchodku (269,40 eur), ako finančná kompenzácia pre poškodenie zdravia pri práci a priznanú chorobu z povolania.

Kľúčové slová:
kliešťová encefalitída, náklady, choroby z povolania, Slovenská republika, očkovanie

Úvod

Za škodu spôsobenú zamestnancovi akútnou profesionálnou otravou, akútnou profesionálnou infekčnou chorobou a chorobou z povolania zodpovedá podľa platnej legislatívy zamestnávateľ. Ten je povinný poskytnúť náhradu za stratu zárobku, bolestné, prípadne náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Cieľom našej práce bolo analyzovať priemerné priame a nepriame náklady na diagnostiku a liečbu akútnej kliešťovej encefalitídy na Slovensku. Zároveň sme chceli poukázať na možný finančný dopad pre zamestnávateľov pri odškodnení choroby z povolania, v porovnaní s nákladmi na aktívnu prevenciu zamestnancov formou očkovania.

Materiál a metódy

Vykonali sme retrospektívnu analýzu priamych a nepriamych nákladov u pacientov hospitalizovaných s diagnózou kliešťová encefalitída na Slovensku v roku 2009. Údaje o pacientoch sme získali z Epidemiologického informačného systému Slovenskej republiky (ďalej len EPIS). Vstupné kritériá na výber ochorenia v EPIS boli: infekčné ochorenia, kliešťová encefalitída, diagnóza podľa MKCH-10 A84.1, obdobie rok 2009. Identifikačné údaje boli vek, pohlavie a epidemiologické údaje: mechanizmus prenosu, miesto a obdobie nákazy. Vyhodnotili sme ďalšie údaje, hlásené do EPIS: klinickú formu ochorenia, počet dní hospitalizácie, miesto izolácie, povolanie.

Z údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (ďalej len VšZP) a chorobopisov hospitalizovaných pa­cientov sme vypočítali priame náklady na diagnostiku a liečbu počas hospitalizácie. Priame náklady zahŕňajú cenu za ukončenú hospitalizáciu a náklady na laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia – tzv. spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (ďalej len SVaLZ).

Nepriame náklady zahŕňajú náklady platené zamestnávateľom vo forme náhrady mzdy, nemocenské dávky platené Sociálnou poisťovňou a stratu produktivity práce v dôsledku zníženia hrubého domáceho produktu (ďalej len HDP) počas hospitalizácie pacienta. V Slovenskej republike zamestnávateľ platí u ekonomicky aktívnych pacientov počas prvých 10 dní pracovnej neschopnosti náhradu príjmu, za prvé 3 dni 25 % a v ďalších dňoch 55 % denného zárobku [11, 12]. Od desiateho dňa pracovnej neschopnosti vypláca nemocenské dávky vo výške 55 % denného zárobku Sociálna poisťovňa. Vo výpočtoch nákladov sme vychádzali z minimálnej mesačnej mzdy, ktorá pre rok 2009 bola 295,50 eur [3]. Pre výpočet straty produktivity práce sme vychádzali zo sumy HDP na obyvateľa a deň, ktorá v roku 2009 predstavovala 32,03 eur [6]. Pa­cientov sme rozdelili do dvoch vekových skupín – do 14 rokov veku a nad 15 rokov veku. Do analýzy boli zahrnutí len ekonomicky aktívni hospitalizovaní pacienti vo veku nad 15 rokov, okrem študentov a dôchodcov.

Na hodnotenie zistených výsledkov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy (program Microsoft Office Excel 2007 a štatistický program SPSS verzia 11.0). Za štatisticky signifikantné boli považované hodnoty p < 0,05.

Výsledky

Priame a nepriame náklady na diagnostiku a liečbu kliešťovej encefalitídy počas hospitalizácie

Počas sledovaného obdobia bolo hlásených v Slovenskej republike 77 prípadov kliešťovej encefalitídy. Ochorenie nevyžadovalo hospitalizáciu u 4 pacientov starších ako 15 rokov. Hospitalizovaných bolo spolu 73 pacientov, 50 mužov (68,5 %) a 23 žien (31,5 %). Vo vekovej skupine do 14 rokov bolo 5 pacientov, nad 15 rokov veku 68 pa­cientov. Ekonomicky aktívnych hospitalizovaných pacientov bolo spolu 52. Ich priemerný vek bol 41,63 rokov (od 18 do 62 rokov), priemerná dĺžka hospitalizácie 11,79 dňa (od 3 do 29 dní), spolu 613 dní hospitalizácie (tab. 1). Pri porovnaní pohlaví sme nenašli štatisticky signifikantné rozdiely vo veku, ani v dĺžke hospitalizácie.

VšZP, a. s., v roku 2009 vynaložila na diagnostiku a liečbu pacientov s diagnózou kliešťová encefalitída spolu 34 992,74 eur. Náklady na ústavnú zdravotnú starostlivosť predstavovali 57 %, náklady na laboratórnu a zobrazovaciu diagnostiku 32 %, náklady na špecializovanú ambulantnú starostlivosť 6 % a náklady na lieky 5 % z celkových nákladov poisťovne (graf 1).

Priemerné priame náklady na hospitalizovaného pacienta v roku 2009, vypočítané z údajov VšZP, a. s., a z dostupnej zdravotnej dokumentácie, predstavovali 901,37 eur (511,98–2 927,39 eur). Za 52 ekonomicky aktívnych hospitalizovaných pacientov dosiahli celkové priame náklady zdravotných poisťovní sumu 46 871,24 eur.

Nepriame náklady u 52 ekonomicky aktívnych hospitalizovaných pacientov pri minimálnej mesačnej mzde by predstavovali za 12 dní práceneschopnosti 76,56 eur (10,07–202,15 eur). Strata na zárobku by bola pre pacienta pri 12-dňovej pracovnej neschopnosti 84,57 eur (30,22–187,37 eur). Nepriame náklady vo forme straty produktivity práce a nevytvorení hrubého domáceho produktu pri minimálnej mesačnej mzde by dosiahli 19634,39 eur. Celkové nepriame náklady boli u týchto pacien­tov 23 534,32 eur (tab. 2).

Profesionálna kliešťová encefalitída a finančná kompenzácia

Pri profesionálnom poškodení zdravia patrí zamestnancovi náhrada za bolesť a prípadne aj náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v III. časti, sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v IV. časti Zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. [13]. Základné sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania pre kliešťovú encefalitídu sú podľa prílohy č. 1, III. časti, položka 41 – Akútne formy infekčných a parazitárnych chorôb v rozpätí od 30 do 150 bodov. Základné sadzby bodového hodnotenia za sťažené spoločenské uplatnenie pri chorobách z povolania sú podľa prílohy č. 1, IV. časť, položka 46 – Následky kliešťovej encefalitídy v rozpätí od 300 do 3000 bodov. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009 za jeden bod bola stanovená na 14,46 eur [4].

V roku 2009 bola na Slovensku priemerná cena vakcíny proti kliešťovej encefalitíde FSME-IMMUN 19,07 eur, Encepur adults 16,85 eur. Ak by bolo realizované prvé očkovanie, t. j. základná schéma v 18. roku veku, do veku dožitia, pričom stredná dĺžka života na Slovensku u mužov je 71,3 rokov, u žien 78,7 rokov [5], bolo by potrebných približne 15 dávok vakcíny (tab. 3). Úhrada za týchto 15 dávok vakcíny pri cenách z roku 2009 by predstavovala 286,05 eur, resp. 252,75 eur.

Diskusia

Analýzu výskytu profesionálnej kliešťovej encefalitídy na Slovensku sme publikovali v roku 2009. Za sledované obdobie rokov 1989–2008 sme identifikovali 22 prípadov profesionálnej kliešťovej encefalitídy (KE). Najčastejší výskyt profesionálnej KE podľa povolania bol zaznamenaný v odvetví lesníctvo v počte 17 prípadov (77,27 %) [7].

Kliešťová encefalitída je ochorenie, pri ktorom je možné okrem nešpecifických preventívnych opatrení využiť aj špecifickú prevenciu – očkovanie. Dôvodom tejto našej štúdie bolo poukázať na možné finančné náklady na jednej strane pre zdravotné poisťovne pri diagnostike a liečbe ochorenia a na strane druhej pre zamestnávateľa pri profesionálnom poškodení zdravia a priznanej chorobe z povolania. Podobné analýzy nákladov na ochorenie (COI – Cost of illness) sme v minulosti popísali v prípade importovanej malárie a varicelly [8, 9]. Vypočítali sme, že priemerné priame a nepriame náklady na jedného pacienta počas hospitalizácie pri ­diagnóze kliešťová encefalitída boli 1 362,29 eur. Prie­merná cena za 15 dávok vakcíny bola 252,75 eur. Prospešnosť vynaložených nákladov (CBA – Cost benefit analysis) je 1 092,86 eur pre zdravotnú poisťovňu a štát. Pre zamestnávateľa už pri priznaní náhrady za bolesť na dolnej hranici sadzby bodového hodnotenia 30 bodov, t. j. vo finančnom vyjadrení 433,80 eur, by bolo ekonomicky výhodnejšie hradiť očkovanie zamestnanca od 18 rokov veku až do dôchodku, ako uhradiť náhradu za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie pre poškodenie zdravia pri práci a priznanú chorobu z povolania.

Problémom v lesnom hospodárstve zostáva značná skupina tzv. samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len SZČO) – pracovníkov najmä v ťažbe, spracovaní dreva a manipulácii s drevom. Títo často nemajú potrebné informácie o riziku infekcií prenášaných kliešťami a o možnostiach osobne si zabezpečiť ochranu zdravia očkovaním v prípade kliešťovej encefalitídy.

Pre kliešťovú encefalitídu nie je vyhlasované riziko možného profesionálneho poškodenia zdravia. Je však potrebné uvedomiť si, že na Slovensku je popisovaných v súčasnosti už 37 endemických ohnísk [5]. V našej porovnávacej štúdii venovanej chorobe z povolania lymskej borelióze sme v anamnestických údajoch pacientov zistili, že v priebehu posledných rokov sa v porovnaní s minulosťou veľmi významne zvyšuje sezónny počet zaklieštení, a to aj vo vyššie položených oblastiach Slovenska [1]. Pri nezabezpečení preventívnych opatrení by to znamenalo aj vzostup počtu profesionálnych prípadov kliešťovej encefalitídy.

Okrem primárnej ochrany, všeobecne zameranej proti infekciám prenášaným kliešťami, je aktívna imunizácia možnou ochranou práve proti kliešťovej encefalitíde pracovníkov pracujúcich v endemických oblastiach v súvislosti s ohrozením chorobou z povolania. Na Slovensku podľa Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 je nariadené povinné očkovanie u zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťovej encefalitídy. Na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára je ďalej odporúčané očkovanie u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu mozgu [10]. Očkovaciu látku v týchto prípadoch hradí zamestnávateľ. Zamestnávateľ a SZČO by preto mali mať prístup k informáciám o nákladoch na prevenciu, liečbu a v prípade zamestnávateľa aj o výške úhrady za prípadnú finančnú kompenzáciu zamestnanca pri odškodňovaní akútnych profesionálnych infekčných chorôb. Naše výsledky ukázali, že pre zamestnávateľa je ekonomicky výhodnejšie uhradiť zamestnancovi celoživotné očkovanie, ako hradiť priznané odškodnenie za bolesť, prípadne sťažené spoločenské uplatnenie. V niektorých krajinách Európy, napríklad v Rakúsku, Fínsku, Nemecku, Maďarsku, Litve, Slovinsku, Rusku a Švajčiarsku, je vakcinácia zahrnutá do národných imunizačných programov [2]. Aj vzhľadom k našim výsledkom má preto na Slovensku význam zvážiť úhradu za očkovanie ako formu primárnej prevencie zamestnancov. Najmä vtedy, ak ide o miesto výkonu práce v endemických oblastiach. Naviac – ekonomický benefit je síce zrejmý, zdravotný benefit a kvalita života je však ťažšie vyčísliteľná. Po prekonaní profesionálnej kliešťovej encefalitídy môže zostať trvalé poškodenie, ktoré v produktívnom veku môže mať za následok obmedzenie pracovnej spôsobilosti, vynútenej zmeny zamestnania, až invaliditu. V týchto prípadoch sa finančné náklady navyšujú o ďalšiu finančnú kompenzáciu poškodenia zdravia – rentu, ktorú v súčasnosti na Slovensku vypláca Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia hradeného zamestnávateľom vo výške stanovenej v závislosti od bezpečnostného rizika ekonomických činností u zamestnávateľa [11].

Došlo dne 19. 1. 2011.
Přijato do tisku dne 26. 1. 2011.

Kontaktní adresa:
MUDr. Viera Švihrová, CSc.
Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin
Sklabinská 26
036 59 Martin
Slovenská republika
e-mail: svihrova@jfmed.uniba.sk