Choroby z povolania v SR z pohľadu klinického pracovného lekárstva

V roku 2009 bolo v Slovenskej republike hlásených 483 prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv. Najväčší podiel na chorobách z povolania má choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 209 hlásení, čo predstavuje 43,27 % celkového počtu hlásených profesionálnych ochorení. Na druhom mieste bolo ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, ktoré v roku 2009 predstavuje 17,4% z celkového počtu chorôb z povolania na Slovensku.

Treťou najčastejšou chorobou z povolania sú infekčné a parazitárne choroby vrátane tropických infekčných a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí (52 prípadov, t.j. 10,7 % hlásených chorôb z povolania).

Pri analýze profesií bol v SR najvyšší výskyt chorôb z povolania v celkovom počte 123 u robotníkov pri ťažbe surovín a stavebných robotníkov. Najvyšší výskyt chorôb z povolania podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností bol v priemyselnej výrobe – 246 hlásení.

Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, najviac chorôb z povolania bolo hlásených v Banskobystrickom kraji, pri hodnotení zdravotníckej organizácie, ktorá hlásila chorobu z povolania, bol výskyt chorôb z povolania v roku 2009 najvyšší v Košickom kraji.

Kľúčové slová:
choroby z povolania, pohlavie, vek, profesie, odvetvová klasifikácia ekonomických činností

Výskyt hlásených chorôb z povolania a profesionálnych otráv je indikátorom ich vývoja v každej rozvíjajúcej sa spoločnosti. Patrí k základným faktorom pri hodnotení účinnosti primárnej prevencie a taktiež veľakrát môže odrážať stav zdravotnej starostlivosti o zdravie zamestnancov.

V roku 2009 bolo v Slovenskej republike hlásených 483 prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv, pričom z celkového počtu novozistených prípadov sa ženy podieľali 40 % (t. j. 186 prípadmi). Počet hlásených chorôb z povolania u mužov a žien za posledných 10 rokov ukazuje graf 1. V porovnaní s rokom 2008 s celkovým počtom 429 hlásených novopriznaných chorôb z povolania došlo v roku 2009 k vzostupu hlásených chorôb z povolania o 54 prípadov, čo reálne predstavuje vzostup o 11,2 % dosahujúci tretiu najnižšiu úroveň hlásených chorôb z povolania za posledných 10 rokov (v roku 2005 bolo hlásených 413 prípadov novozistených chorôb z povolania).

Pri nezmenených kritériách posudzovania chorôb z povolania sa na nevýraznom vzostupe v roku 2009 najviac podieľali profesionálne ochorenia postihujúce podporno-pohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených v práci nadmernému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácií s celkovým počtom hlásených 293 prípadov (t. j. miernym vzostupom o 7 % v porovnaní s hlásenými 274 prípadmi v roku 2008). Výraznejší trend pozorujeme pri poškodení sluchu hlukom, kde pri celkovom počte 36 prípadov hlásených chorôb z povolania pod položkou 38 došlo k vzostupu o 120 % v porovnaní s priemerným počtom hlásených poškodení hlukom v roku 2008. Uvedený trend nezodpovedá vývoju chorôb z povolania, hlásených v ostatných položkách zoznamu chorôb z povolania a vyžiada si detailnejší rozbor príčin. Prehľad a trend najčastejšie hlásených chorôb z povolania za posledných 10 rokov v SR je vyjadrený na grafe 2.

Tabuľka 1 ukazuje poradie 10 najčastejšie hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike za posledných 5 rokov. K najčastejšie hláseným chorobám z povolania v uvedených rokoch analýzy patrili:

• Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín (položka č. 29 prílohy č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.).
• Choroba z vibrácií – ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou (položka č. 28 prílohy č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.).
• Infekčné a parazitárne choroby vrátane tropických infekčných chorôb a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí (položky č. 24–26 prílohy č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.).
• Profesionálne dermatózy – rakovina kože a kožné choroby okrem rakoviny kože a prenosné kožné choroby (položky 21–22 prílohy č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.).
• Porucha sluchu z hluku (položka č. 38 prílohy č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.).

Aj napriek nevýraznému vzostupu v absolútnych číslach, najväčší podiel na chorobách z povolania v roku 2009 má choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 209 hlásení, čo predstavuje 43,27 % celkového počtu hlásených profesionálnych ochorení. V porovnaní s rokmi 2006 a 2007 pozorujeme naďalej zachovávajúci trend v zastúpení najčastejšie hlásených chorôb z povolania – graf 3.

Podobne ako v roku 2008 bol na rozdiel od celkového počtu hlásených chorôb z povolania častejší výskyt u žien než u mužov vo vekovej dekáde od 45 do 54 rokov – graf 4.

Najčastejšou diagnózou evidovanou NCZI hlásenou primárne pod položkou 29 boli neuropatie – graf 5.

Po neuropatiach ďalšou položkou boli entezopatie, pričom v 15 % boli v zmysle medzinárodnej klasifikácie hlásené ochorenia pod položkou X 50-preťaženia a namáhavé alebo opakované pohyby, čo neumožňuje validizovať klinický nález alebo diagnózu ochorenia. Z najčastejšie hlásených neuropatií bol, podobne ako v roku 2008, syndróm karpálneho tunela, ktorý v roku 2009 predstavoval 71 % – graf 6.

V grafe sú uvedené aj iné špecifikované polyneuropatie (G 62.8), v roku 2008 poruchy trojklanného nervu (G 50), ktoré sa do štatistickej analýzy dostali nedopatrením, predpokladám administratívnou chybou. Pri druhej najčastejšie verifikovanej diagnóze v rámci hlásenej ChzP pod položkou 29 sa objavuje okrem uvedených epikondylitíd položka M 70-choroby mäkkého tkaniva súvisiace s používaním a nadmerným používaním a tlakom, ktorá taktiež neumožňuje uviesť klinickú diagnózu ochorenia. Uvedené skutočnosti ukazujú na problém jednotného hlásenia diagnóz v zmysle MKCH 10 s ďalšou analýzou umožňujúcou presnejšie klasifikovať jednotlivé orgánové poškodenia.

Na druhom mieste v roku 2009, podobne ako to bolo v období v roku 2008, aj pri celkovom počte 84 hlásených prípadov (t. j. pri miernom vzostupe v porovnaní s rokom 2008), bolo ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi (položka č. 28 prílohy č. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.), ktoré v roku 2009 predstavuje 17,4 % z celkového počtu chorôb z povolania na Slovensku – graf 7.

Na rozdiel od položky 29 bol hlásený jednoznačne vysoký výskyt ochorení z vibrácií u mužov – graf 8).

Podľa očakávania boli najčastejšou diagnózou v položke 28 – dokumentovanou podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10 – poruchy artérií, arteriol a kapilár (graf 9).

Otázkou ostáva použitie položky T 75.2-traumatický syndróm vazospazmu pri účinkoch vibrácií (graf 10).

Podobne ako pri položke 29 boli v rámci medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10 v 12 % uvedené poškodenia účinkom vibrácií (W 43) – čo opäť neumožňuje detailnejšiu analýzu diagnostikovaných ochorení.

Závažnosť problému pretrvajúceho vysokého podielu výskytu profesionálnych chorôb postihujúcich podporno-pohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených v práci dlhodobému, nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácií podčiarkuje skutočnosť, že tieto tvorili v roku 2009 až 65,7 % z celkového počtu chorôb z povolania pri iba 4,5% zastúpení v počte vyhlásených rizikových prác. Naopak, poškodenie sluchu z hluku s 36 hlásenými prípadmi v roku 2009, pri 55,3% zastúpení z celkového počtu vyhlásených rizikových prác, predstavuje iba 7,5% hlásených chorôb z povolania.

Treťou najčastejšou chorou z povolania, s vysokým odstupom od ochorení podporne pohybového systému, sú infekčné a parazitárne choroby vrátane tropických infekčných a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí (52 prípadov, t. j. 10,7 % hlásených chorôb z povolania) s výrazným poklesom po roku 1997 (92 hlásených prípadov) a následne vzostupom v porovnaní s rokom 2007 (27 hlásených prípadov). V poradí ďalšou chorobou z povolania je porucha sluchu z hluku a profesionálne dermatózy s celkovým počtom 28 hlásených prípadov, ktoré tvoria 5,6 % hlásených chorôb v roku 2009 (viz graf 7).

Pri poklese hlásení iných chorôb z povolania sa na prednejšie miesto od roku 2005 dostávajú profesionálne poškodenia pľúc, vrátane pneumokonióz. Pri stabilizovanom počte prípadov profesionálnej bronchiálnej astmy nebol po roku 2005, vzhľadom k zvyšujúcej sa prevalencii v populácii, zaznamenaný očakávaný vzostup. Otázkou ostáva profesionálna rinitída, ktorá je v súčasnosti pri 2 hlásených chorobách v roku 2009 stále poddiagnostikovaná.

Pri analýze jednotlivých profesií bol v SR najvyšší výskyt chorôb z povolania v celkovom počte 123 u robotníkov pri ťažbe surovín a stavebných robotníkov (tab. 2), v porovnaní s rokom 2008 došlo k miernemu poklesu z 30,3 % na 22,6 %.

Najvyšší výskyt chorôb z povolania podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností v roku 2009 bol v  priemyselnej výrobe – 246 hlásení, v ťažbe a dobývaní – 103 hlásení, v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve – 59 hlásení. Po roku 2007 v poradí ďalším odvetvím je zdravotníctvo, po ktorom nasledovalo stavebníctvo (tab. 3).

V porovnaní s rokom 2008 došlo k významnejšiemu nárastu v priemyselnej výrobe z 41,9 % na 50,9 %, k najvýraznejšiemu poklesu v ťažbe a dobývaní o 11,2 %. Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, najviac chorôb z povolania bolo hlásených v Banskobystrickom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji (tab. 4).

V porovnaní s rokom 2007 a 2008 najčastejšie boli chorobou z povolania v roku 2009 postihnutí pracujúci medzi 50.–59. rokom života, čo predstavuje 46,3 % hlásených chorôb z povolania (graf 11).

Pri hodnotení zdravotníckej organizácie, ktorá hlásila chorobu z povolania v jednotlivých krajoch, bol výskyt chorôb z povolania v roku 2009 najvyšší v Košickom kraji – 162 hlásení, v Banskobystrickom kraji – 122 hlásení, Žilinskom kraji – 111 hlásení (tab. 5).

Aj napriek miernemu vzostupu hlásených chorôb z povolania otázkou zostáva reálny obraz profesionálneho poškodenia zdravia z práce spojený s diagnostikou a následne objektivizáciou príčinnej súvislosti. S tým súvisí vytvorenie špecializovaných centier, zaoberajúcich sa uvedenou problematikou. Opätovne je nutné konštatovať, že zistená záchytnosť chorôb z povolania neodráža predpokladaný výskyt ochorení vznikajúcich v súvislosti s prácou, s prihliadnutím na diskutovanú diagnostiku ochorení. S uvedeným súvisí aj nedostatočná edukácia terénnych pracovísk už zriadených pracovných zdravotných služieb. Možné riešenie vidíme aj v spomínanej dôslednejšej implementácii položiek ostatných krajín centrálnej Európy a Európskeho zoznamu chorôb z povolania.

Došlo dne 13. 10. 2010.
Přijato do tisku dne 30. 10. 2010.

Kontaktní adresa:
Doc. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD.
Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie
UN L. Pasteura
Rastislavova 43
041 90 Košice
Slovensá republika
e-mail: lubomir.legath@upjs.sk