Fytoterapia kožných rán – prehľad experimentálnych a klinických štúdií v prvom decéniu 21. storočia

Spomalené hojenie rán predstavuje značnú záťaž pre pacienta i zdravotníctvo. Jednou z mnohých možností, ako urýchliť proces hojenia rán a zamedziť vzniku nežiaducich komplikácií, je využitie látok rastlinného pôvodu, ktoré sú stále bežne používané v ľudovom liečiteľstve. Táto práca uvádza prehľad experimentálnych a klinických štúdií, ktoré sa zaoberajú fytoterapeutickým prístupom k hojeniu kožných rán a boli v 21. storočí indexované najväčšou biomedicínskou databázou NCBI – PubMed.

Kľúčové slová:
fytoterapia, hojenie kožných rán, rastlinné extrakty.

ÚVOD

Komplikácie spojené s hojením rán predstavujú aj v dnešnej dobe značnú záťaž pre pacientov i zdravotníctvo. V praxi je dôležité, aby sa rany hojili čo najrýchlejšie a podľa možností bez komplikácií. Často sa však stretávame so zle sa hojacimi ranami, poprípade s ranami sekundárne infikovanými, či s chronickými defektmi s tendenciou k zhoršenému/spomalenému hojeniu. Mnohé experimentálne štúdie sa zaoberajú rôznymi terapeutickými metódami pozitívne ovplyvňujúcimi hojenie rán (6). Fytoterapia predstavuje jednu z alternatív, ako urýchliť a zlepšiť hojenie rán a zároveň zamedziť rozvoju sekundárnych komplikácií (11, 13), a tak si vydobyla stále postavenie v mnohých liečebných postupoch nielen v zahraničí, ale aj  u nás. Extrakty rôznych rastlín vykazujú rôznorodé efekty, medzi ktoré patria napr. antimikróbové a antiseptické či antioxidačné a antiulcerogénne vlastnosti (13). Stimuláciou procesu hojenia kožných rán, dochádza k zvýšenej proliferácii fibroblastov a tvorbe kolágenu (20), signifikantne sa zlepšuje kontrakčná schopnosť excíznych rán (18) a skracuje dĺžka trvania zápalu (8).

Fytoterapia rán má bohatú tradíciu najmä v orientálnom svete. Nielen však v oblasti orientu, ale aj v iných krajinách vrátane Českej republiky či Slovenska, sa pri chorobách rôznych orgánových systémov už od nepamäti využívali extrakty rôznych rastlín ako ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna L.), myrhovník molmolový (Commiphora molmol L.), horké tekvičky (Momordica charantia), citlivka obyčajná (Mimosa pudica), železník obyčajný (Verbena officinalis L.) a množstvo iných (7). Táto prehľadná práca obsahuje podrobný prehľad experimentálnych štúdií fytoterapie kožných rán za ostatných 10 rokov, ktoré boli zverejnené najväčšou biomedicínskou databázou NCBI – PubMed. Účinky liečivých rastlín, zoradených podľa čeľadí, boli v ostatnom čase experimentálne skúmané a práve preto sa stali predmetom nášho záujmu. V práci sa rozoberajú informácie o mechanizme účinkov, o koncentráciách a liečivých vplyvoch rastlín na proces hojenia rán.

HOJENIE RÁN

Po poranení orgánu/tkaniva sa naštartujú dynamické pochody hojenia rán, ktoré za fyziologických okolností prebiehajú v 3 základných fázach: zápalovej, proliferačnej a maturačnej (1). Na tomto procese sa podieľa množstvo buniek. Pri organizácii hojenia zohrávajú dôležitú úlohu rôzne molekuly s regulačným charakterom (PDGF, TGF-α, TGF-ß, bradykinín, prostaglandíny, galektíny a iné) (15). V prvotných fázach hojenia rán dochádza k vazokonstrikcii a vytvoreniu krvnej zrazeniny. Následne dochádza k adhézii, agregácii a degranulácii trombocytov, pričom sa uvoľňujú mnohé faktory dôležité pre proces hojenia (25). Na aktivovaný cievny endotel adherujú leukocyty. Spočiatku sú to najmä neutrofily, ktoré sú schopné fagocytózy a tvorby kyslíkových radikálov, čím chránia ranu pred infekciou. Na druhý deň sa v rane začínajú hromadiť tkanivové makrofágy (1). Tie sú zdrojom ďalších proteináz, cytokínov a rastových faktorov. Tretí a štvrtý deň dochádza k výraznej proliferácii fibroblastov a k angiogenéze, pričom sa tvorí granulačné tkanivo (1). Fibroblasty produkujú kolagén a proteoglykány, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní pevnosti rany. V tomto období dochádza aj k reepitelizácii rany (21). Pri poranení kože sú zdrojom reepitelizácie bazálne keratinocyty aj epidermové kmeňové bunky. Neskôr, počas maturačnej fázy dochádza k tvorbe jazvy, ktorá je avaskulárna a acelulárna (1). Jazvu tvoria kolagénové vlákna, ale v jazve chýbajú elastické vlákna. Z toho dôvodu výsledkom hojenia je síce pevné, ale podstatne menej pružné tkanivo (25).

Fytoterapia kožných rán záparmi z čeľade burzerovitých (Burseraceae)

V alternatívnom prístupe k  hojeniu rán sa od nepamäti využívajú alkoholové extrakty rôznych rastlín, ktorých účinky však doposiaľ neboli experimentálne verifikované (8). Práve preto sa množstvo experimentálnych a klinických štúdií venuje objasňovaniu základných mechanizmov účinku rastlinných odvarov na proces hojenia. Z čeľade burzerovitých je známy predovšetkým zápar myrhovníka pravého (Commiphora molmol L.), rastliny známej v ľudovej medicíne aj ako myrha, ktorý má množstvo priaznivých účinkov na ľudský organizmus (12). Myrhovník pravý sa podával samcom potkanov ako čaj pred zhotovením kožných rán ako aj počas prvých dní hojenia. V liečených skupinách bol zaznamenaný vzostup leukocytov, a to najmä v prvotných fázach hojenia. Tento fakt poukazuje na vplyv rastlinného extraktu na urýchlenie prvej fázy hojenia prostredníctvom aktivácie neutrofilov, monocytov a makrofágov. Myrhovník pravý urýchľuje proces hojenia pravdepodobne vďaka skorej aktivácii leukocytov a urýchľuje priebeh zápalovej fázy hojenia rán (12), a tak by si mohol nájsť uplatnenie pri plánovaných operačných výkonoch.

Do čeľade burzerovitých patrí aj Santiria trimera L. Olejový výťažok z kôry tohto stromu má širokospektrálne využitie. Využíva sa pri liečbe nachladnutí, abscesov, ale aj na stimuláciu hojenia rôznych rán, navyše má pozoruhodné antibaktériové a antimykotické účinky. V štúdii sa preukázala citlivosť väčšiny baktériových a mykotických kmeňov, najmä Proteus vulgaris a Cryptococcus neoformans. Naproti tomu rezistentné ostali kmene Staphylococcus epidermidis a Aspergillus niger (17).

Fytoterapia kožných rán extraktmi a záparmi z čeľade citlivkovitých (Mimosaceae)

Do čeľade citlivkovitých patria rastliny, ktoré majú taktiež modulačné účinky na hojenie rán. Jednou z nich je citlivka obyčajná (Mimosa pudica L.), tiež nazývaná aj lajjalu či hindi, ktorá sa v ľudovom liečiteľstve využíva na zastavenie krvácania a na stimuláciu zle sa hojacich rán. Citlivka obyčajná sa použila pri liečbe incíznych a excíznych rán u samcov potkanov plemena Sprague-Dawley (14). Rany boli liečené metanolovým extraktom v rôznych koncentráciách, ktoré boli nanášané v podobe obkladov. V skupinách liečených citlivkou obyčajnou bola zrýchlená reepitelizácia, vyššia pevnosť a lepšia kontrakcia rán v porovnaní s kontrolnými skupinami. Obsah fenolov v metanolovom extrakte bol 11 % (w/w). Extrakt obsahuje aj mimozín, aminokyseliny, B-sitosterol, kyselinu linolénovú,  kyselinu olejovú a taníny. Pravdepodobne práve vďaka svojmu unikátnemu zloženiu táto rastlina pozitívne ovplyvňuje hojenie rán (14).

Citlivka tenovitá (Mimosa tenuiflora L.) sa tradične využíva v ľudovom liečiteľstve v liečbe popáleninových rán a ako prevencia zápalov (29). Vplyv citlivky na proces hojenia rán sa skúšal v in vitro experimente na humánnych fibroblastoch a HaCaT keratinocytoch (29). Etanolový extrakt signifikatne stimuloval mitochondriovú aktivitu a proliferáciu fibroblastov, zatiaľ čo keratinocyty boli stimulované len pri určitej koncentrácii. V extrakte sa preukázala vysoká prítomnosť arabinogalaktánov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v procese aktivácie fibroblastov.

Vodné zápary z takzvanej africkej byliny snov, entada africká (Entada africana) sa využívajú v ľudovom liečiteľstve už po mnohé roky. Infúzum z koreňov a listov má antivírusovú aktivitu, hepatoprotektívne účinky a zmierňuje bronchokonstrikciu vyvolanú histamínom (5). Táto rastlina sa využíva aj na stimuláciu procesu hojenia rán. V štúdii sa urobila dôkladná analýza zloženia polysacharidov obsiahnutých v zápare, nakoľko práve toto unikátne zloženie je pravdepodobne zodpovedné za liečivé účinky. Výsledky poukázali na prítomnosť arabinogalaktánu typu I a II, ktorý zohráva dôležitú úlohu v procesoch ovplyvnených touto rastlinou (5).

Fytoterapia kožných rán extraktmi z čeľade ľaliovitých (Liliaceae)

Hlavným predstaviteľom tejto čeľade je rastlina známa ako aloa vera (Aloe vera L.) z čeľade Liliaceae, so starším názvom Aloaceae, či Asphodelaceae. Extrakty z rastliny vykazujú antibaktériové, antivírusové a antimykotické účinky. Hlavnou účinnou látkou je polysacharid acemanán, ale rastlitnný extrakt taktiež obsahuje zvýšené množstvo vápnika, horčíka, zinku, selénu, antioxidantov, aminokyselín a vitamínov (4). Výťažky tejto rastliny sa využívajú aj na stimuláciu procesu hojenia akútnych a chronických rán.

Avšak v klinickej štúdii austrálskych autorov nebol pozorovaný signifikantný rozdiel v liečbe popálenín za použitia masti s extraktom aloa vera a masti s obsahom sulfadiazínu strieborného. Na druhej strane pri liečbe rán po hemeroidektómii bol pozorovaný výrazne skrátený čas hojenia. Značne skrátený čas hojenia bol pozorovaný aj pri aplikácii mastí s obsahom Aloe vera na rany po chirurgických výkonoch. Ukázalo sa, že extrakt pravdepodobne urýchľuje zápalovú fázu hojenia (4).

Fytoterapia kožných rán extraktmi z čeľade ľubovníkovitých (Hypericaceae)

Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) je azda najznámejším predstaviteľom tejto čeľade. Táto rastlina má antibaktériové, protizápalové a antiedematózne účinky. Používa sa pri liečbe hemeroidov, pri ochoreniach horných a dolných dýchacích ciest, ale aj pri ochoreniach kardiovaskulárneho a gastrointestinálneho traktu. Rastlina má navyše sedatívne účinky a preto sa využíva na potlačenie anxióznych a depresívnych stavov (24).

V poslednej dobe bol skúšaný vplyv extraktu tejto rastliny na stimuláciu hojenia rán a tvorbu jazvy v klinickej štúdii u pacientok po cisárskom reze. V liečenej skupine bol po dobu 16 dní trikrát denne podávaný extrakt ľubovníka vo forme olejových obkladov. Tvorba jazvy bola hodnotená na základe Vancouverskej škály pre hodnotenie jaziev. V porovnaí s neliečenou kontrolou udávali pacientky patriace do liečenej skupiny menšie bolesti a takisto sa v signifikantne menšej miere sťažovali na pruritus pooperačnej rany. Tvorba jazvy bola taktiež minimalizovaná v liečenej skupine. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že využitie ľubovníka bodkovaného pri stimulácii hojenia rán po cisárskom reze je bezpečné a môže tento proces pozitívne ovplyvniť aj po estetickej stránke (24).

Fytoterapia kožných rán záparmi a odvarmi z čeľade ľulkovitých (Solanaceae)

Rastliny z čeľade ľuľkovitých sú známe svojimi pozitívnymi vplyvmi na hojenie rán. V našej predchádzajúcej práci bolo zistené, že vodné infúzum ľuľkovca zlomocného (Atropa belladonna L.) je schopné pozitívne modulovať hojenie rán u potkanov (8). Zápar ľulkovca zlomocného bol aplikovaný ako obklad na incízne rany lokalizované na chrbtoch potkanov plemena Sprague-Dawley. V liečených ranách bola pozorovaná zvýšená tvorba kolagénu, znížená dĺžka trvania zápalového procesu a signifikantne vyššia pevnosť v porovnaní s kontrolnými ranami. Nebol však pozorovaný rozdiel medzi ranami liečenými dva a päť dní. Z toho dôvodu naše výsledky indikujú, že zápar pozitívne ovplyvňuje najmä skoré fázy procesu hojenia kožných rán, a to predovšetkým zápalovú reakciu. Zápar tiež stimuluje tvorbu extracelulárnej matrix bohatej na fibronektín a galektín-1. Týmto mechanizmom pravdepodobne pôsobí protizápalovo a vytvára vhodné mikroprostredie pre rýchlejšie prebiehajúcu epitelizáciu (9).

Durman biely (Datura alba L.) sa využíva v ľudovom liečiteľstve najmä v Indii. Táto rastlina sa používa na liečbu astmy, reumatických chorôb, vredov, ale aj pri liečbe kožných rán (23). Zápar tejto rastliny sa v podobe masti aplikoval na popáleniny vytvorené na chrbtoch potkanov plemena Wistar. V liečených skupinách bola pozorovaná lepšia kontrakcia rán, zvýšená tvorba kolagénu a zrýchlená reepitelizácia. Rastlinný zápar pôsobil antimikróbovo proti mnohým kmeňom baktérií (Staphylococcus, Klebsiella, Streptococcus atď.). Pozorované bolo tiež pozitívne ovplyvnenie angiogenézy rán a zároveň došlo k redukcii zápalu. Tieto výsledky poukazujú na možné využitie rastliny na stimuláciu hojenia popálenín (23).

Na zlepšenie procesu hojenia popálenín sa v oblasti Indie využívajú aj obklady z prevarených zemiakových šupiek ľuľka zemiakového (Solanum tuberosum L.), ktorých účinky boli porovnávané s účinkami odvaru pripraveného z banánových šupiek banánovník (Musa acuminata L.) (10). Proces hojenia bol v oboch prípadoch pozitívne ovplyvnený, pričom oba odvary preukázali nealergizujúce, netraumatizujúce a netoxické účinky. V tejto klinickej štúdii bola hodnotená najmä rýchlosť reepitelizácie popáleninových rán, ktorá bola v oboch prípadoch značne urýchlená.

Tabak fajčiarsky (Nicotiana tabbacum L.) je ďalšia rastlina, ktorú zaraďujeme do čeľade ľuľkovitých. Produkty, ktoré sa z nej vyrábajú, sú celosvetovo známe. Účinok cigaretového dymu na hojenie excíznych kožných rán bol testovaný u laboratórnych myší plemien C57BL/6 a BALB/c. V exponovanej skupine BALB/c bola signifikatne horšia kontrakcia rán a nižšia infiltrácia mastocytmi v porovnaní s exponovanou skupinou C57BL/6 a kontrolnými skupinami (3). Z toho vyplýva, že cigaretový dym má negatívny dopad na proces hojenia rán.

Fytoterapia kožných rán výluhmi a extraktmi z čeľade mrkvovitých (Apiaceae)

V poslednej dobe sa často stretávame s asi najtradičnejšou ázijskou liečivou rastlinou pupočníkom ázijským (Centella asiatica), známou tiež pod názvom gotukola. Výluhy z tejto rastliny sa používajú na stimuláciu nervovej sústavy, podporu inteligencie a pamäti, na posilnenie imunity, pri hypochondrii, ale aj pri ochoreniach gastrointestinálneho a uropoetického systému. Zaujímavý je aj hojivý potenciál tejto rastliny, ktorý sa využíva na stimuláciu hojenia kožných rán (22).

Najnovšie klinické štúdie sa zaoberajú možnosťami využitia výluhov a kapsúl z pupočníka ázijského na stimuláciu chronicky sa hojacich rán u pacientov s diabetes mellitus. U pacientov, ktorým boli po chirurgickom výkone trikrát denne po jedle podávané kapsuly s obsahom pupočníka, bol pozorovaný skrátený čas hojenia kožných rán a lepšia kontrakcia rán v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorej bolo podávané placebo. Štúdia poukazuje na fakt, že výrobky obsahujúce extrakty pupočníka ázijského môžu byť predpísané diabetickým pacientom za cieľom urýchlenia procesu hojenia kožných rán a to bez obáv z vedľajších účinkov (22).

Fytoterapia kožných rán odvarmi z čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae)

Z tejto čeľade má miesto v ľudovom liečiteľstve najmä horká tekvička (Momordica charantia L.), ktorá sa využíva pri liečbe bolesti brucha, prechladnutí, horúčke i ako laxatívum, ale aj na liečbu zle sa hojacich rán. Rastlina má dobré antioxidačné a antiulcerogénne vlastnosti (28). Vodný odvar horkých tekvičiek sa použil na liečbu rán u diabetických potkanov. Rany boli vytvorené ako biopsia v  torakolumbálnej oblasti a následne boli ošetrované rastlinným odvarom v podobe obkladov. V liečenej skupine bola pozorovaná zvýšená tvorba kolagénu, lepšia kontrakcia rany a reepitelizácia, ako aj zvýšená proliferácia a migrácia buniek (28).

V indickej ľudovej medicíne sa využíva uhorkovec dvojdomý (Trichosanthes dioica L.), bohatý na proteíny a vitamíny. Rastlina znižuje koncentráciu glukózy a triacylglycerolov v krvi (27). Zaujímavé výsledky boli pozorované pri stimulácii incíznych a excíznych rán u potkanov (27). Metanolový extrakt bol aplikovaný na rany v podobe obkladov. V liečených ranách bola pozorovaná lepšia kontrakcia, reepitelizácia a vyššia pevnosť v porovnaní s kontrolnými ranami. Navyše histologická štúdia poukázala na zvýšenú proliferáciu fibroblastov, tvorbu kolagénu a neoangiogenézu.

Fytoterapia kožných rán záparmi z čeľade vŕbicovitých (Lythraceace)

Z čeľade vŕbicovitých sa v literatúre vo vzťahu k fytoterapii rán popisuje vplyv záparu lavzónie farbiarskej (Lawsonia inermis L.), tiež známej aj ako mehendi, ktorá má antibaktériové a antimykotické účinky. Po stanovení netoxickej koncentrácie sa u potkanov pozoroval modulačný efekt záparu na hojenie kožných rán (21). V excíznom modeli bola výrazne lepšia kontrakcia rán a v incíznom modeli vyššia pevnosť rán v porovnaní s kontrolnou skupinou. Histologická štúdia zistila, že v skupinách liečených lavzóniou farbiarskou došlo k stimulácii proliferácie fibroblastov, k zmnoženiu kolagénových vlákien, zatiaľ čo sa znížilo množstvo makrofágov a ustúpil zápal. Pozorovaný bol aj rýchlejší priebeh reepitelizácie. Tieto procesy svedčia o celkovom zlepšení a zrýchlení procesu hojenia.

Fytoterapia kožných rán extraktmi z čeľade zimozeleňovitých (Apocyanaceae) a vavrínovitých (Lauraceae)

Čeľaď zimozeleňovitých je z pohľadu stimulácie hojenia rán známa predovšetkým svojimi dvoma zástupcami katarantus ružový (Catharanthus roseus L.) a alamanda počistivá (Allamanda cathartica L.). Katarantus ružový, rastlina známa aj ako Vinca rosea, má vazodilatačné účinky, ktoré sa využívajú pri liečbe vaskulárnych demencií a iných chorôb. V predchádzajúcej experimentálnej štúdii bol potkanom na excízne a incízne rany aplikovaný etanolový extrakt, zatiaľ čo kontrolným skupinám bolo podané vehikulum. V incíznom modeli bola pozorovaná výrazne vyššia pevnosť liečených rán a v excíznom modeli bola zistená lepšia kontrakcia rán v porovnaní s kontrolou. Extrakt urýchlil proces reepitelizácie a pôsobil antimikróbovo proti kmeňom Pseudomonas aeruginosa a Staphylococcus aureus. Všetky tieto vlastnosti poukazujú na liečivý/stimulačný efekt tohto extraktu na hojenie rán (20).

Účinky extraktov z rastlín alamanda počistivá (Allamanda cathartica L.) a vavrín bobkový (Laurus nobilis L.) z čeľade Lauraceae na proces hojenia kožných rán boli pozorované v excíznom a incíznom modeli u potkanov. V tomto experimente bola pozorovaná u liečených zvierat lepšia kontrakcia rán, rýchlejšia reepitelizácia, zvýšená pevnosť, nižšia infiltrácia zápalovými bunkami a výraznejšia tvorba kolagénu. Zatiaľ čo rany liečené vavrínom bobkovým preukázali obdobné vlastnosti, množstvo zápalových buniek bolo vyššie a tvorba kolagénu bola zhoršená v porovnaní s alamandou počistivou, ale stále lepšia, ako v kontrolných skupinách. Porovnaním týchto dvoch rastlinných extraktov bolo zistiné, že pre liečbu rán u ľudí je pravdepodobne vhodnejšia alamanda (19).

Fytoterapia kožných rán záparmi z čeľade železníkovitých (Verbenaceae)

Svoje miesto vo fytoterapii kožných rán si našli aj zástupcovia čeľade železníkovitých. Železník obyčajný (Verbena officinalis L.) sa používa v ľudovom liečiteľstve na hojenie kožných rán a popálenín. Vodný zápar železníka obyčajného, ktorý bol použitý na stimuláciu hojenia kožných rán u samcov potkanov plemena Sprague-Dawley mal, výrazné protizápalové účinky (26).

Zápar z listov lantana menlivá (Lantana camara L.) preukazuje antimikróbové, antimykotické a insekticídne vlastnosti (2). Rastlina sa využíva v ľudovom liečiteľstve pri mnohých chorobách, ako je napr. bronchiálna astma, žalúdočné vredy, artériová hypertenzia atď. (2). V štúdii bol pozorovaný vplyv vodného záparu na hojenie excíznych rán vytvorených na chrbtoch potkanov, ktorý bol aplikovaný v podobe obkladov (18). V liečených skupinách bola lepšia kontrakcia rany, rýchlejšia reepitelizácia a zvýšená tvorba kolagénu v porovnaní s kontrolnými skupinami. Histologická štúdia poukázala na lepšiu organizáciu fibroblastov a nižšiu infiltráciu tkaniva zápalovými bunkami v liečených ranách. Kmene Staphylococcus aureus, Klebsiella pneumoniae, Escherichia coli boli citlivé na zápar, zatiaľ čo Salmonella choreauesis bola rezistentná. Štúdia demonštruje pozitívny vplyv rastliny na proces hojenia rán.

Porovnanie účinkov etanolových extraktov z rastlín známych ako vitex trojlistý (Vitex trifolia L.) a vitex žliazkatý (Vitex altissima L.) sa robilo na excíznych a incíznych ranách u potkanov (16). V excíznom modeli bola výrazne vyššia kontrakcia rán v skupinách liečených vitexom trojlistým, slabší efekt bol po liečbe rán s vitexom žliazkatým. Pevnosť rán sa sledovala v incíznom modeli, najvyššia bola v skupinách liečených extraktom z vitexu trojlistého, čo koreluje s excíznym modelom. Histologická štúdia poukázala na zvýšené množstvo kolagénových vlákien, nízky počet makrofágov v liečených ranách a urýchlený proces reepitelizácie. Na základe štúdie je možné konštatovať, že obidva extrakty majú liečivý potenciál, ktorý je však výraznejší pri  použití vitexu trojlistého.

ZÁVER

Hojenie rán je komplexný proces na štúdium ktorého sa využívajú tri základné modely: incízny, excízny a popáleninový (6). Samotný proces hojenia prebieha dvoma spôsobmi, a to primárne (bez tvorby granulačného tkaniva) alebo sekundárne (s výraznou tvorbou granulačného tkaniva). Primárne sa za ideálnych podmienok hojí incízna suturovaná rana, počas sekundárneho hojenia dochádza k výraznej angiogenéze a fibroplázii (1) (obr. 1). Z toho dôvodu môžeme predpokladať, že terapia incíznej a excíznej rany sa môže, prípadne by sa mala líšiť. Z toho dôvodu by sa pri výbere fytoterapie hojenia rán malo prihliadať aj na typ rany, respektíve na spôsob hojenia.

Z nášho prehľadného článku vyplýva, že extrakty rastlín, ktoré sa za posledných 10 rokov používali vo výskume hojenia rán, ovplyvňujú rôzne biologické procesy (tab. 1). Extrakty z pozorovaných rastlín patriacich do čeľade zimozeleňovitých (Apocyanaceae) a vavrínovitých (Lauraceae) stimulujú epitelizáciu, kontrakčnú schopnosť rán a  pevnosť rán. Naproti tomu rastliny z čeľade burzerovitých (Burseraceae) a citlivkovitých (Mimosaceae) vykazujú najmä antimikróbovú a protizápalovú aktivitu. Pri liečbe odvarmi rastlín z čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae) bola zistená zvýšená proliferácia fibroblastov, vyššia tvorba kolagénu a lepšia kontrakčná schopnosť rán. Zápar z lavzónie inermis ako jediný zástupca z čeľade vŕbicovitých (Lythraceae) priaznivo pôsobil na proces reepitelizácie, redukoval zápal a zvyšoval pevnosť a aj kontrakčnú schopnosť rán. Zvýšená tvorba kolagénu, lepšia kontrakčná schopnosť a rýchlejšia epitelizácia boli pozorované pri liečbe rastlinami z čeľade ľubovníkovitých (Hypericaceae) a ľuľkovitých (Solanaceae). Avšak cigaretový dym z  tabaku fajčiarskeho všetky tieto procesy inhiboval. Zápary pripravené z rastlín patriacich do čeľade železníkovitých (Verbenaceae) a ľaliovitých (Liliaceae) znižovali predovšetkým zápalový proces, podporovali tvorbu kolagénu a kontrakčnú schopnosť rán. Výluhy a extrakty z čeľade mrkvovitých (Apiaceae) skracovali priebeh zápalového procesu, zvyšovali tvorbu kolagénu, pevnosť rán a vykazovali aj antimikróbovú aktivitu.

Aj napriek tomu, že fytoterapia predstavuje jednu z najrozšírenejších a zároveň finančne najmenej náročných metód, často sa v modernom zdravotníctve nevyužíva. Práve preto sa mnohé experimentálne a klinické štúdie zaoberajú detailným výskumom fytoterapie hojenia rán a možnosťami ich využitia v klinickej praxi. Poznatky obsiahnuté v tejto prehľadnej práci pomôžu lepšie sa zorientovať v tejto problematike biomedicínskeho výskumu a nepochybne si nájdu svoje uplatnenie v praxi.

ADRESA PRO KORESPONDENCI:

MUDr. Ivan Kováč

II. chirurgická klinika LF UPJŠ

Rastislvavova 43, 041 90 Košice, Slovenská republika

e-mail: ivankovac.kovi@gmail.com