PEROXIZÓMOVÉ DEDIČNÉ METABOLICKÉ CHOROBY

Overview

Metabolické funkcie peroxizómov zahŕňajú oxidáciu širokého spektra látok za prítomnosti kyslíka, pričomprodukovaný peroxid vodíka môže byť degradovaný pomocou katalázy, respektíve využitý ďalej v peroxidázovejreakcii. Z hľadiska bunkovej patológie sú najvýznamnejšie procesy a a b oxidácie karboxylových kyselín, zvlášťvýznamná je b-oxidácia karboxylových kyselín s veľmi dlhým reťazcom, ktorá prebieha výlučne v peroxizómoch.Mutácie peroxizómových génov spôsobujú závažné metabolické poruchy. V súčasnosti sú známe dve desiatkyperoxizómových dedičných ochorení, ktoré sa rozdeľujú na generalizované (porucha biogenézy peroxizómov) a naizolované defekty jednotlivých peroxizómových enzýmov. Kombinovaná incidencia peroxizómových dedičnýchochorení sa v západnej Európe odhaduje na 1:10 000. Všetky okrem X-viazanej adrenoleukodystrofie sa vyznačujúautozómovo-recesívnym typom dedičnosti. U generalizovaných ochorení, ako sú Zellwegerov syndróm, neonatálnaadrenoleukodystrofia, infantilná Refsumova choroba, rhizomelická chondrodysplázia punctata vo fenotypovomprejave dominujú poškodenia nervového systému, pečene a obličiek. Väčšina pacientov zomiera do 1 roka, prežívanieviac ako 3 roky je výnimočné. X-adrenoleukodystrofia, pseudoneonatálna adrenoleukodystrofia, deficiencia trifun-kčného enzýmu, Refsumova choroba, primárna hyperoxalúria a akatalazémia sa vyznačujú deficitom jednotlivéhoenzýmu. Najčastejším peroxizómovým dedičným ochorením je X-adrenoleukodystrofia, ktorá ma viacero klinickýchfenotypov s prejavmi v detskom veku, ale aj klinicky menej závažnú formu, ktorá sa manifestuje až v dospelom veku– adrenomyeloneuropatiu. V diagnostike týchto ochorení sa využívajú biochemické, molekulárno-genetické, mor-fologické a imunochemické metódy, ktoré umožňujú nielen postnatálnu, ale aj prenatálnu diagnostiku.

Klíčová slova:
peroxizómy, b-oxidácia, metabolické funkcie peroxizómov, peroxizómové dedičné ochorenia,Zellwegerov syndróm, adrenoleukodystrofia, Refsumova choroba.