PEROXIZÓMY – VLASTNOSTI, BIOGENÉZAA REGULÁCIA PEROXIZÓMOVÝCH GÉNOV

Peroxizómy predstavujú subcelulárne štruktúry kategórie mikroteliesok, prítomné tak u jednobunkových eukryo-tov, ako aj u väčšiny živočíšnych a rastlinných buniek. Peroxizómy obsahujú približne 50 enzýmov s vysokouvariabilitou v ich spektre a množstve, v závislosti od nutričných podmienok a vplyvu xenobiotík tzv. peroxizómo-vých proliferátorov. Nové peroxizómy vznikajú delením existujúcich štruktúr po importe proteínov alebo formova-ním de novo. K biogenéze peroxizómov sú potrebné cytosólové bielkoviny, membránové importné proteíny a typickézoskupenie aminokyselín v polypeptidových reťazcoch, ktoré má charakter topogénneho signálu - PTS (peroxisomaltargeting signal). Funkciu PTS zabezpečuje C-koncový tripeptid zložený spravidla z aminokyselín serínu, lyzínua leucínu (SKL tripeptid - PTS1) alebo N-koncový PTS2 charakterizovaný konsenzom sekvencie AMK Arg-Leu/Ile--XXXXX-Gln/His-Leu (X-ľubovoľná AMK). Pre biogenézu peroxizómov sú nevyhnutné membránové proteíny –peroxíny kódované PEX génmi. Tieto proteíny fungujú vo forme homo a heterodimérov, patria medzi ATPtransportéry a podmieňujú funkčnosť peroxizómovej biogenézy. Expresia jadrových génov je regulovaná jadrovýmireceptormi, ktoré sú aktivované peroxizómovými proliferátormi (PPAR – peroxisome proliferations activatedreceptors). C-doména týchto receptorov sa viaže na špecifickú oblasť promótorov peroxizómových génov (PPREs– peroxisomal proliferation response elements) obsahujúcu najčastejšie tandemové usporiadanie sekvencieTGACCT. Polynenasýtené mastné kyseliny sú účinnými prirodzenými regulátormi peroxizómovej génovej expresie.

Klíčová slova:
peroxizómy, biogenéza, receptory, proliferátory.