Význam epikardiálneho tuku a obezitných parametrov pri predikcii koronárnej choroby srdca

Overview

Cieľ:
Posúdiť vzťah jednotlivých parametrov obezity vo vzťahu ku koronarografickému nálezu s koreláciou hrúbky epikardiálneho tuku (ET) vo vyššie uvedenom kontexte.

Metodika:
Vyšetrených bolo 80 pacientov (43 mužov, 37 postmenopauzálnych žien) podstupujúcich elektívne koronarografické vyšetrenie. Vyšetrili sme bežné obezitné parametre – BMI (body mass index), OP (obvod pása), OK (obvod krku), ako aj CTT (celkový telesný tuk) a VT (viscerálny tuk) pomocou bioimpendancie. Stanovili sme hrúbku ET zmeraného echokardiograficky. Doplnili sme vyšetrenie lipidogramu, glykémie, HOMA-IR (indexu inzulínovej rezistencie) a AIP (aterogénneho indexu plazmy). Súbor sme rozdelili na skupinu s koronarograficky dokázanou stenózou, alebou stenózami (sKS) a skupinu bez zistenia kvantifikovateľnej stenózy alebo stenóz (bezKS).

Výsledky:
Priemerná hrúbka ET v sKS skupine bola 6,3 vs 5,6 mm v skupine bezKS (p < 0,025). Rozdiely v hrúbke ET v uvedených skupinách boli u mužov 6,5 vs 5,2 mm (p < 0,025; ∆ = 20 %) a u žien 6,1 vs 6,0 mm (p < 0,025; ∆ = 1,64 %). U mužov v skupine sKS bolo dominantné zmnoženie tuku v epikardiálnej oblasti a zvýšenie CTT, ženy v skupine sKS mali tukové zásoby zmnožené generalizovane. BMI nebol dominantným parametrom adipozity v oboch skupinách (muži sKS 31,13 vs muži bezKS 30,41 kg/m²; ženy sKS 31,40 vs ženy bezKS 31,20 kg/m²). S epikardiálneho tuku najviac koreloval OP u mužov (r = 0,488; p < 0,005), aj u žien (r = 0,564; p < 0,005). Pacienti v skupine sKS mali oproti skupine bezKS zvýšený HOMA-IR 4,75 vs 3,56 a AIP 0,22 vs 0,17.

Záver:
Za obezitný parameter pri hodnotení predklinických štádií koronárnej aterosklerózy a predikcii rizika KCHS (koronárnej choroby srdca) u mužov možno považovať hrúbku ET, u žien VT. V adipozitných parametroch s hrúbkou ET najviac koreloval OP. Rizikovú stratifikáciu KCHS dopĺňa zvýšený HOMA-IR a AIP.

Kľúčové slová:
epikardiálny tuk – koronárna choroba srdca – obezita

Úvod

V poslednej dekáde došlo k rozšíreniu záujmu o tzv. „kardiálnu adipozitu“, či už ide o myokardiálnu alebo epikardiálnu zložku. Vzťah najmä množstva epikardiálneho tuku (ET) k postihnutiu koronárnych tepien a srdca je skôr patogénny. Špecifické vlastnosti tohto tukového tkaniva spočívajú v jeho priamom kontakte s povrchom myokardu a koronárnych artérií, čo umožňuje difúziu sekretovaných molekúl a migráciu buniek medzi priľahlými štruktúrami. Pretože cez svoju parakrinnú a endokrinnú aktivitu produkuje proinflamačné a antiinflamačné cytokíny a chemokíny, predpokladá sa jeho vplyv na vývoj koronárnej aterosklerózy. ET embryologicky pochádza z mezoteliálnych buniek migrujúcich zo septum trans­versum, čím získava cievne zásobenie z koronárnych artérií [1]. Echokardiografické zhodnotenie ET možno považovať za nový index kardiálnej a viscerálnej adipozity, ktorý je signifikantne asociovaný s koronárnymi príhodami, nezávisle od tradičných rizikových faktorov [2]. Viacero štúdií demonštrovalo silnú asociáciu medzi hrúbkou ET a plakmi koronárnych artérií, ako aj prítomnosťou obštrukčnej koronárnej choroby srdca (KCHS) [3,4]. Echokardiografické zhodnotenie ET tak môže byť potenciálne jednoduchým a spoľahlivým markerom aterosklerózy a zvýšeného kardiovaskulárneho (KV) rizika [5]. Ukazuje sa, že hrúbka ET lepšie odráža viscerálnu obezitu ako celková obezita. Recentne tiež narastá množstvo dôkazov o tom, že stanovenie hrúbky ET môže byť užitočné v stratifikácii rizika dokonca u pacientov bez obezity stanovenej na základe BMI. Ukazuje sa, že ET tuk koreluje s objemom brušného VT, avšak s iným klinickým dopadom na aterosklerózu. Zatiaľ čo brušný VT pôsobí systémovo cestou zvýšenej inzulínovej rezistencie, patogénne pôsobenie ET sa uplatňuje cestou lokálneho vplyvu na koronárne cievy a srdce [6]. Zásadný význam hodnotenia hrúbky ET je v identifikácii asymptomatických jedincov so zvýšeným rizikom aterosklerózy a začatím včasných terapeutických opatrení, akými je súbežná signifikantná redukcia ET a VT. Takáto redukcia ET a VT bola dokázaná jednak pri aeróbnej fyzickej záťaži japonskými autormi u mužov [7], aj španielskymi autormi u postmenopauzálnych žien [8], bol však dokázaný aj terapeutický efekt atorvastatínu na hrúbku ET u pacientov s KCHS po úspešnej PCI (primary coronary intervention). Napr. liečba atorvastatínom (20 mg denne) zmenšila ET signifikantnejšie ako kombinácia atorvastatínu s ezetimibom (10 mg/10 mg) [9]. Meranie hrúbky ET môže pomôcť vyselektovať jedincov s predklinickými štádiami koronárnej aterosklerózy.

Cieľ

Cieľom štúdie bolo zhodnotiť vzťah ET a ostatných parametrov obezity ku koronarografickému nálezu a posúdiť kardiometabolický a tukovodistribučný profil vyšetrovaných pacientov.

Súbor a metodika

Vyšetrili sme 80 pacientov (43 mužov, 37 postmenopauzálnych žien) plánovane prijatých za účelom selektívnej koronarografie. Výber pacientov prebiehal náhodne, podľa času prijatia, pre potreby merania bioimpendanciou boli vylúčení jedinci s implantovaným kardiostimulátorom a s edémovými stavmi. U všetkých bol stanovený BMI v kg/m² (body mass index), zmeraný obvod pása (OP) v cm v strede vzdialenosti medzi spodným rebrom a prednou hranou iliackej kosti podľa odporúčaní WHO (World Health Organisation), zmerali sme obvod krku (OK) pod štítnou chrupavkou v cm. Posudzovali sme masu VT v cm² a celkového telesného tuku (CTT) v %, zistenými metódou priamej segmentovej analýzy multifrekvenčnej bioelektrickej impedancie, výsledky boli získané z 30 meraní impedancie za použitia 6 rôznych frekvencií za využitia reaktancie z 15 meraní tromi rôznymi frekvenciami (5 kHz, 50 kHz, 250 kHz) na každý z 5 segmentov. Umiestnenie elektród bolo štvorpolárne s osembodovým dotykovým systémom elektród. Hrúbku ET sme merali prístrojom Philips iE33 sondou 3,5 MHz a definovali sme ho ako echoprázdny priestor medzi vonkajšou stenou myokardu pravej komory a viscerálnou líniou perikardu, hrúbka bola meraná v mm, v parasternálnej dlhej osi na konci systoly ako priemerná hodnota troch kardiackých cyklov. Selektívna koronarografia bola vykonaná metódou podľa Judkinsa cestou punkcie a. femoralis. Osoby sKS (s koronárnou stenózou) sme v kontexte štúdie identifikovali v prítomnosti morfologicky kvantifikovateľnej obštrukcie lumen cievy nad 30 %. Tento nízky limit pre koronárne stenózy nie je v intervenčných štúdiách bežný, hoci napr. reziduálne stenózy menej ako 30 % po endovaskulárnom ošetrení predikujú úspešnosť liečby vo viacerých prácach [10,11]. Do skupiny bezKS (bez koronárnych stenóz) sme zaradili jedincov s normálnym koronarografickým nálezom alebo nekvantifikovateľnými stenózami. Súbor sme tak rozdelili na sKS skupinu a skupinu bezKS, v ktorých sme porovnávali a korelovali antropometrické veličiny a laboratórny nález, ktorý zahŕňal stanovenie glykémie, lipidogramu, indexu inzulínovej rezistencie HOMA-IR (Homeostasis Model Assessment Insulin Resistance) na základe vzorca: glykémia v mmol/l × inzulín/22,5. Ďalej sme stanovili index aterogenicity plazmy (AIP) na základe prepočtu dekadického logaritmického podielu plazmatickej koncentrácie TAG (triacylglyceridy) ku HDL-cholesterolu (High Density Lipoprotein Cholesterol): AIP = log ([TAG]/[HDL]), s hranicami vysokého aterogénneho rizika od 0,21. Získané dáta sme spracovali metódou intervalového rozdelenia početnosti, stanovili sme strednú hodnotu, smerodatnú odchýlku ± SD, výpočet korelačného koeficientu medzi záujmovými súbormi bol vykonaný pomocou funkcie Correl programu Microsoft Excel. Na výpočet teo­retických hodnôt lineárnej funkcie závislého súboru sme využili funkciu Forecast programu Microsoft Excel. Namerané hodnoty a vypočítané teoretické hodnoty boli testované Pearsonovým χ² testom. Hodnoty p ≤ 0,05 sme považovali za štatisticky signifikantné.

Výsledky

Zhodnotili sme antropometrické a laboratórne charakteristiky 80 pacientov (43 mužov a 37 postmenopauzálnych žien) podstupujúcich elektívnu koronarografiu. 92,5 % z nich sa liečilo na artériovú hypertenziu, 74,0 % na hyperlipidémiu, 37,5 % na diabetes mellitus a 30,0 % na chronické ochorenie obličiek (tab. 3), v skupine sKS bolo 37,2 % a v skupine bezKS 25,0 % fajčiarov. V liečbe artériovej hypertenzie dominovali ACEI/ARB (77,5 %) a betablokátory (75 %), v liečbe diabetu inzulín (53,3 %) a metformín (50 %), tab. 4. Zistili sme, že v skupine sKS oproti skupine bezKS bola priemerná hodnota ET (6,3 ± 1,8 vs 5,7 ± 2,2 mm; p ≤ 0,025), muži sKS a bezKS mali hodnoty ET (6,5 ± 2,0 vs 5,2 ± 1,9 mm; p ≤ 0,025), ženy sKS a bezKS mali hodnoty ET (6,1 ± 1,3 vs 6,0 ± 0,22 mm; p ≤ 0,025), tab. 1. Vzhľadom na štatisticky významný rozdiel vo veku medzi skupinami sKS a bezKS bola vykonaná adjustácia hrúbky ET na vek, zistili sme, že v skupine bezKS hrúbka ET stúpa s vekom asi do 65. roku života a následne klesá (r = 0,471; p ≤ 0,025), v skupine sKS sme zaznamenali inverznú koreláciu (r = - 0,616; p ≤ 0,025), hrúbka ET dosahovala najvyššie hodnoty v 5. dekáde, do 6. dekády mala klesajúci trend, hodnoty ET od 7. dekády už boli bez väčšej dynamiky (graf 1 a graf 2). Muži sKS oproti mužom bezKS mali mierne vyšší BMI (31,13 ± 5,06 vs 30,41 ± 3,20 kg/m²; p ≤ 0,005), ženy sKS oproti ženám bezKS mali BMI takmer identický (31,40 ± 5,02 vs 31,20 ± 5,08 kg/m²; p ≤ 0,025). Významné odlišnosti v hodnote BMI sme ale medzi pohlaviami nepozorovali, priemerný BMI u oboch bol 31 kg/m² (muži 30,77 ± 4,13 kg/m², ženy 31,3 ± 5,05 kg/m²). Muži sKS mali väčší OP ako muži bezKS (109,88 ± 12,74 vs 106,71 ± 8,92 cm; p ≤ 0,005), ženy sKS oproti ženám bezKS mali OP menší (104,47 ± 11,97 vs 105,8 ± 14,22 cm; p ≤ 0,001), tab. 1. Zaznamenali sme inverznú koreláciu medzi OP a vekom v skupine sKS (r = –0,734; p ≤ 0,05), aj v skupine bezKS (r = –0,071; p ≤ 0,025). OK bol u mužov a žien v skupine sKS vyšší ako v skupine bezKS (43,37 ± 4,22 vs 42,79 ± 2,40 cm; p ≤ 0,005) a (37,24 ± 2,46 vs 37,15 ± 2,68 cm; p ≤ 0,025). VT bol tiež u mužov a žien sKS vyšší ako v skupine bezKS (99,58 ± 34,13 vs 99,27 ± 22,91 cm²; p ≤ 0,005) a (128,99 ± 40,84 vs 116,96 ± 32,28; p ≤ 0,005). CTT bol u mužov aj u žien v skupine sKS vyšší ako v skupine bezKS (29,11 ± 18,53 vs 24,51 ± 5,49 %; p ≤ 0,005) a (38,08 ± 6,9 vs 36,69 ± 6,16 %; p ≤ 0,025), tab. 1. Celkovo možno konštatovať, že pacienti sKS boli oproti druhej skupine obéznejší vo všetkých parametroch, až na obvod pása u žien, ktorý bol v skupine sKS mierne menší ako v druhej skupine. Skupina pacientov sKS bola oproti skupine bezKS charakterizovaná zvýšeným AIP (0,22 ± 0,29 vs 0,17 ± 0,34; p ≤ 0,025), HOMA-IR (4,75 ± 4,51 vs 3,56 ± 3,29; p ≤ 0,005), glykémiou nalačno (6,99 ± 2,94 vs 5,87 ± 1,51 mmol/l; p ≤ 0,005) a znížením HDL-cholesterolu (1,17 ± 0,30 vs 1,35 ± 0,54 mmol/l; p ≤ 0,025). Celkový cholesterol a LDL-cholesterol boli v skupine sKS nižšie oproti skupine bezKS (4,38 ± 1,37 vs 4,96 ± 1,43 mmol/l; p ≤ 0,005) a (2,53 ± 1,20 vs 3,06 ± 1,21 mmol/l; p ≤ 0,025), tab. 2. Nutné je uviesť, že všetci pacienti s už dokázanou KCHS užívali statín v nejednotných dávkach. Hodnoty TAG v skupine sKS a bezKS sa výrazne neodlišovali (2,12 ± 1,23 vs 2,13 ± 1,34 mmol/l; p ≤ 0,025), tab. 2. Najvyššiu korelačnú závislosť k ET sme zaznamenali v OP u mužov, r = 0,488 aj u žien, r = 0,564 (p < 0,005), pričom OK a BMI boli v korelácii s ET viac špecifické u žien ako u mužov (∆ 65 % a ∆ 33,6 %), tab. 5.

Diskusia

Zistili sme, že rozdiel v hrúbke ET v skupine mužov sKS oproti mužom bezKS bol až 20 %, u žien nebol tento rozdiel medzi skupinami sKS a bezKS takto výrazný (1,64 %). Hrúbka ET v predikcii KV rizika sa rôzni, závery štúdií vychádzajú z nejednotných skórovacích systémov pre KCHS a spôsobu merania ET. Tureckí autori pre hodnoty ET ≥ 5,2 mm zistili 85% senzitivitu a 81% špecifitu pre KCHS, pričom jedinci s KCHS mali hrúbku ET 6,9 ± 1,5 mm, bez KCHS 4,4 ± 0,8 mm a meranie bolo vykonané v diastole [12]. Iacobellis et al zistili, že hrúbka ET meraná na konci systoly mala minimálne 1 mm a maximálne 22,6 mm, so strednou hodnotou 7 mm u mužov a 6,5 mm u žien [13]. Výsledky analýzy americkej populácie svedčia pre zvýšenú prevalenciu aterosklerotických karotidálnych plakov v skupine pacientov s hrúbkou ET už od 5 mm [14]. V štúdii Feytera et al bola priemerná hodnota ET 10,9 ± 1,9 mm u pacientov podstupujúcich koronárnu angiografiu, pričom hrúbka ET sa ukázala ako nezávislá od abdominálnej obezity, BMI a iných KV rizikových faktorov [15]. Podľa iných autorov jedinci s hrúbkou ET meranou na konci diastoly ≥ 7,6 mm mali väčšiu asociáciu so závažnosťou koronárnych stenóz podľa Gensiniho skórovacieho systému [16]. Metanalýza podskupín 9 štúdií zistila signifikantné odlišnosti v hrúbke ET dané etnickou príslušnosťou, s najväčšími odchýlkami u kaukazskej populácie [17]. Ukazuje sa, že nielen etnické odlišnosti ale aj spôsob merania hrúbky ET (na konci systoly eventuálne na konci alebo počas diastoly) do značnej miery prináša rôznorodé výsledky. My sme ET definovali ako echoprázdny priestor medzi voľnou stenou myokardu a viscerálnou líniou perikardu v parasternálnej dlhej osi, v strede voľnej steny pravej komory na konci systoly ako priemer merania počas troch cyklov. Tento typ merania ET zdôvodnili Iacobeliis et al tým, že počas diastoly dochádza k čiastočnému útlaku tukového tkaniva a tým k podhodnoteniu jeho hrúbky [18]. Po adjustácii hrúbky ET na vek sme zistili, že v skupine bezKS hrúbka ET stúpa s vekom do asi 65. roku života a následne klesá (r = 0,471; p ≤ 0,025), v skupine sKS bola hrúbka ET najvyššia práve v 5. dekáde nasledovaná poklesom, asi od 7. dekády už bola bez signifikantnej dynamiky (graf 1 a graf 2). Ani v jednej skupine sme nepozorovali vzostupný trend v hrúbke ET po 6. dekáde života. Tieto výsledky môžu byť ovplyvnené dlhoročným užívaním statínov, u ktorých bol dokázaný efekt na zmenšenie masy ET [9], ako aj prítomnosťou rôznej miery dysfunkcie ľavej komory, ktorá ET ovplyvňuje. Vzostup hrúbky ET s vekom súvisí s prirodzenou redistribúciou telesného tuku, pri ktorej dochádza k zníženiu beztukovej telesnej hmoty a vzostupu tukovej depozície v trunkálnej a viscerálnej oblasti [19]. Niektorí autori zistili, že masa ET stúpa do 40. roku života, ale potom už jeho hrúbka nie je na veku závislá [20].

Pri hodnotení BMI sme zistili, že tento parameter nebol špecifický pre skupinu sKS, jeho hodnota bola len mierne zvýšená (muži sKS 31,13 ± 5,06/muži bezKS 30,41 ± 3,20 a ženy sKS 31,40 ± 5,02 /31,20 ± 5,08 kg/m²), výsledok je však daný zložením súboru, kde všetci pacienti boli v pásme ľahkej obezity a nadhmotnosti. Jeho negatívna úloha v rizikovej stratifikácii je samozrejme nesporná, navyše ak zohľadníme fakt, že v súbore išlo o pacientov suspektných z prítomnosti KV ochorenia. Nezistili sme významné odlišnosti v BMI medzi mužmi a ženami, tento nález vysvetľuje zvýšené percento CTT ako aj VT u žien oproti mužom. Kórejskí autori na súbore 643 pacientov dokázali, že hrúbka ET je v predikcii MS a KCHS dôležitejším parametrom ako BMI, v skupine pacientov s BMI < 27 kg/m² mali pacienti s MS hrúbku ET signifikantne vyššiu ako pacienti s BMI < 27 kg/m² bez MS (0,35 vs 0,20 cm) [21]. Zaujímavou antropometrickou charakteristikou súboru bol podobný OP u mužov aj u žien, podobne ako BMI. S OP súvisia hormonálne zmeny u postmenopauzálnych žien, so zvyšujúcim sa vekom nie sú rozdiely u mužov a u žien významne odlišné. Už v 1. roku po menopauze majú ženy tendenciu zvýšenia hmotnosti s redistribúciou telesného tuku z gynoidného na androidný typ obezity. Tieto zmeny su pochopiteľne menšie u žien liečených hormonálnou substitučnou liečbou [22]. Minimálne rozdiely OP v oboch skupinách tento parameter v predikcii KCHS nefavorizujú najmä vo vyššom vekovom rozmedzí, v našich výsledkoch sme v oboch skupinách zaznamenali inverznú koreláciu OP vzhľadom na vek. Uvedený nález je pravdepodobne daný technikou merania (v strede vzdialenosti medzi spodným rebrom a horným okrajom bedrovej kosti) a poklesom brušnej steny s nahromadením tukovej masy v spodnej časti brucha, ktorá nie je v meraní zohľadnená. Aj iní autori považujú OP ako marker viscerálnej obezity za menej užitočný faktor obzvlášť u starších jedincov [23], čo potvrdzujú aj naše výsledky. Naopak u mladších jedincov je OP signifikantne vyšší v skupine pacientov s koronárnou chorobou srdca, ako bolo dokázané na skupine pacientov menej ako 50-ročných, ktorí podstúpili koronárnu angiografiu, oproti pacientom bez koronárnej choroby srdca [24]. V našom súbore práve OP najlepšie koreloval s hrúbkou ET u mužov (r = 0,488; p ≤ 0,005), aj u žien (r = 0,564; p ≤ 0,005). Novším antropometrickým parametrom je OK, ktorý sa stotožňuje s indexom centrálnej obezity a je sľubným prediktorom kardiometabolického syndrómu. Má väčšiu hodnotu ako OP vzhľadom na asociáciu s MS. Podľa výsledkov Framinghamskej štúdie sa ukazuje, že OK je nezávisle asociovaný s rizikovými faktormi KV ochorení za viscerálnou obezitou a BMI. Jeho pozitívna korelácia s kardiometabolickým rizikom bola overená viacerými štúdiami a to u oboch pohlaví. Navyše sa ukazuje, že OK odráža tukové zásoby na ektopických miestach, ktoré pozorujeme pri steatóze pečene [25]. Aj v našom súbore boli hodnoty OK mierne zvýšené u mužov aj žien sKS oproti skupine bezKS. OK u žien bol v korelácii na hrúbku ET ešte silnejším parametrom ako u mužov (∆ 65 %). Štúdia Hoebelsa et al priniesla diskriminačné hodnoty OK v asociácii s MS pre kaukazskú populáciu – u mužov 41 cm, u žien 33 cm [26]. V našom súbore boli hodnoty OK väčšie (muži 43 cm, ženy 37 cm), čo bolo pravdepodobne dané zastúpením prevažne obéznych jedincov s už metabolicky narušeným profilom. Hodnoty OK pre jednotlivé populácie a etniká však budú vyžadovať ďalšie overovanie, ako tomu bolo pri stanovení hodnoty OP. V súhlase s inými autormi je BMI v stanovení viscerálnej obezity ešte slabším indikátorom KV rizika ako OP v jednotlivých etnikách, čo bolo dokázané na súbore 27 000 pacientov z 52 krajín sveta [27]. Rizikovým faktorom pre kardiometabolickú dysreguláciu sa v tomto kontexte stáva zvýšené zastúpenie CTT aj pri normálnych hodnotách BMI, ako ukázali výsledky štúdie na 6 171 participantoch. U mužov s CTT nad 23,1 % a u žien s CTT nad 33,3 % aj pri normálnom BMI bola dokázaná 4-násobná prevalencia metabolického syndrómu oproti skupine s normálnym zastúpením telesného tuku. U žien s normálnym BMI ale zvýšeným CTT bolo preukázané až 2,2-násobné riziko KV mortality v porovnaní so skupinou s nízkym CTT [28]. Za normálne hodnoty CTT sa považujú hodnoty od 25–30 % u žien a od 20–25 % u mužov [29]. V našom súbore boli priemerné hodnoty CTT zvýšené u mužov aj u žien, vekové zastúpenie však bolo staršie ako v zmieňovanej štúdii, preto zvýšené percento CTT súvisí aj s vekovo progredujúcou sarkopéniou. Meranie viscerálnej adipozity pomocou bioimpedančného merania preukázalo podobné hodnoty VT u mužov v oboch skupinách, u žien bola viscerálna adipozita v skupine sKS ľahko zvýšená oproti skupine bezKS, celkovo možno konštatovať, že zvýšenie viscerálnej adipozity u žien korešponduje aj so zvýšením CTT. Kórejskí autori na základe vyšetrenia VT bioimpedančnou metódou u 24 480 jedincov podstupujúcich rutinné zdravotné prehliadky definovalo riziká pre MS podľa tercilov: nízky s VT < 81,8 cm², stredný s VT 81,8–105,6 cm² a vysoký s VT > 105,6 cm², najvyšší percentil najviac koreloval s prvkami metabolického syndrómu, hypertenzie a s mužským pohlavím [30]. Aj keď ide o výsledky odlišných súborov na odlišných populáciách, význam stanovenia VT v kontexte s ostatnými rizikovými parametrami môže prispieť k dokresleniu kardiometabolického rizika. Bioimpedančné meranie tuku nie je rozšírené, ale predstavuje lacnejšiu a dostupnejšiu alternatívu vyšetrenia oproti vyšetreniu magnetickou rezonanciou, počítačovou tomografiou, eventuálne duál­nou RTG absorpciometriou. Pozitívne korelácie týchto vyšetrení boli overené viacerými autormi [31]. V našom súbore s najvyšším VT dominovali naopak ženy, v skupine sKS mali vyššie hodnoty VT (128,99 ± 40,84 cm²) oproti skupine bezKS (116,96 ± 32,28), u mužov nebol rozdiel medzi skupinami signifikantný (99,58 ± 34,13 vs 99,27 ± 22,91 cm²). Na základe našich výsledkov najmä v ženskej populácii možno považovať VT za parameter zvýšeného kardiometabolického rizika. HOMA-IR parameter sa ukazuje ako užitočný parameter MS vo vzťahu k ET vo viacerých prácach [32]. V našom súbore pacientov sKS bol HOMA-IR vyšší oproti súboru bezKS, pričom nepriaznivý metabolický profil doplnil aj zvýšený AIP v skupine sKS oproti skupine bezKS (tab. 2). Uvedené laboratórne charakteristiky môžu pomôcť vyselektovať jedincov s rizikovým profilom aj v bežnej klinickej praxi. V adipozitných parametroch u mužov v skupine sKS oproti skupine bezKS bolo dominantné zmnoženie tuku v epikardiálnej oblasti (∆ 20,0 %; p ≤ 0,025), ženy v skupine sKS mali tukové zásoby zmnožené generalizovane, skupina sKS však mala zmnožený VT oproti skupine bezKS (∆ 9,33 %; p ≤ 0,005). Pozitívnu koreláciu medzi hrúbkou ET a mužským pohlavím zmieňujú aj talianski autori [33].

Záver

Muži sKS mali hrubšiu vrstvu ET oproti mužom bezKS. Rozdiel v hrúbke ET u žien sKS a bezKS bol menej výrazný. S hrúbkou ET najviac koreloval OP u oboch pohlaví. U žien bol OK v korelácii na ET viac špecifický oproti mužom. V súbore pacientov sKS boli oproti druhej skupine zvýšené všetky adipozitné parametre, s výnimkou OP u žien. Laboratórny obraz u pacientov sKS bol oproti pacientom bezKS charakteristický vyššou glykémiou, zvýšeným indexom HOMA-IR a AIP. Hodnotenie hrúbky ET v kontexte uvedených metabolických abnormalít môže byť prínosom v diagnostike predklinických štádií koronárnej aterosklerózy a pri predikcii rizika KCHS najmä u mužov, v hodnotení tohto rizika u žien je viac využiteľné stanovenie VT. Zavedenie diskriminačných hodnôt hrúbky ET pre kaukazskú populáciu mužov a žien však bude vyžadovať ďalšie overovanie a výskum.

Táto práca bola podporená projektom „Zvýšenie možností kariérneho rastu vo výskume a vývoji v oblasti lekárskych vied“, ITMS: 26110230067, spolufinancovaných zo zdrojov EÚ a Európskeho sociálneho fondu.

MUDr. Dana Prídavková, PhD.

danapridavkova@gmail.com

I. interná klinika JesseniovejLF UK a UN Martin, Slovenská republika

www.unm.sk

Doručeno do redakce 29. 9. 2015

Přijato po recenzi 22. 12. 2015