Súčasná situácia v manažmente obéznych pacientov na Slovensku: koncept národného komplexného manažmentu obezity v Slovenskej republike

Overview

Obezita je v súčasnosti globálnou epidémiou (pandémiou) a najčastejšie sa vyskytujúcim metabolickým ochorením celosvetovo postihujúcim nielen dospelé osoby, ale aj deti a adolescentov. Nárast nadhmotnosti/obezity – ako chronického relapsujúceho ochorenia spájajúceho sa s mnohopočetnými komplikáciami (metabolické, štrukturálne, zápalové, neoplastické, degeneratívne) významne prispieva k nepriaznivým číslam charakterizujúcim slovenskú populáciu (nízka priemerná dĺžka života, zaostávanie v dosahovaní „zdravej dĺžky života“). Spôsoby manažmentu obéznych osôb sa líšia v rámci jednotlivých krajín Európskej únie. Mnohé z nich majú vypracované odporúčania na manažment obezity v dospelej (niektoré aj v detskej a adolescentnej) populácii (u nás tieto odporúčania zatiaľ chýbajú). Starostlivosť o obéznych pacientov je v každodennej klinickej praxi veľmi limitovaná. Príčin je samozrejme viacej (nedostatok systematického zberu údajov o prevalencii nadhmotnosti/obezity a ich komplikácií, nefunkčné alebo málo efektívne národné preventívne programy a akčné plány, neinformovanosť odbornej a laickej verejnosti o príprave, ale aj výsledkoch národných programov a akčných plánov, nedostatočné chápanie obezity ako chronickej choroby, ne­existujúca infraštruktúra starostlivosti o obéznych jedincov, žiadne alebo nedostatočné hradenie starostlivosti o obézneho pacienta z verejného zdravotného poistenia, limitovaný prístup k inovatívnym antiobezitikám, k bariatrickej/metabolickej chirurgii). Možnosťou pre zlepšenie situácie na Slovensku je zrealizovanie konceptu viacúrovňového multidisciplinárneho manažmentu obezity. Efektívny manažment obezity závisí od nás, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí potrebujú jednoznačnú podporu zo strany vládnych a zdravotníckych orgánov.

Kľúčové slová:

centrá pre manažment obezity edukácia nadhmotnosť obezita viacúrovňový manažment obezity

Úvod

Obezita je v súčasnosti globálnou epidémiou (pandémiou) a najčastejšie sa vyskytujúcim metabolickým ochorením celosvetovo postihujúcim nielen dospelé osoby, ale aj deti a adolescentov. Vo väčšine Európskych krajín sa prevalencia nadhmotnosti a obezity pohybuje okolo 50 % v dospelej populácii a zodpovedá za 80 % prípadov diabetes mellitus 2. typu (DM2T), 35 % prípadov ischemickej choroba srdca (ICHS), 55% výskyt artériovej hypertenzie (AHT), nárast nádorových ochorení, depresií, čo následne vedie k zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti. Napriek tejto nepriaznivej situácii sa starostlivosť o obéznych jedincov enormne odlišuje v jednotlivých krajinách Európy [1–3].

Demografické údaje

Na začiatok by sme si mali priblížiť niektoré demografické údaje týkajúce sa slovenskej populácie, ktoré boli publikované v roku 2016 a pochádzajú z roku 2014 [4]. V tomto roku bola priemerná dĺžka života (life expectancy – LE) slovenských žien 80,5 a mužov 73,3 roka, čo je menej ako priemerná dĺžka života v 28 krajinách Európskej únie (EÚ) – 78,1 rokov pre mužov a 83,6 rokov pre ženy. Slovensko medzinárodne zaostáva v dosahovaní „zdravej dĺžky života“ (HLYs – healthy life years at birth) u oboch pohlaví. V roku 2014 sme dosiahli 3. najhoršie miesto pre mužov a najhoršie miesto pre ženy medzi 28 krajinami EÚ, ale v porovnaní s rokom 2010 dosiahla Slovenská republika zlepšenie v rámci krajín V4 (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovenská republika, tab. 1,2).

Obezita – ako chronické relapsujúce ochorenie spájajúce sa s mnohopočetnými komplikáciami (metabolické, štrukturálne, zápalové, neoplastické, degeneratívne) významne prispieva k týmto nepriaznivým výsledkom.

Pozrime sa na údaje týkajúce sa prevalencie nadhmotnosti a obezity ako v dospelej, tak aj adolescentnej a detskej populácii.

Podľa údajov z roku 2012 sa v pásme nadhmotnosti a obezity nachádzajú približne dve tretiny slovenskej dospelej populácie. 7 z 10 slovenských mužov vo veku 18–64 rokov a 6 z 10 slovenských žien rovnakého veku má nadhmotnosť alebo obezitu. 1 zo 4 mužov a 1 zo 4 žien má obezitu (BMI ≥ 30 kg/m²) a III. stupeň obezity (BMI ≥ 40 kg/m² ) má viac ako 1 % slovenskej dospelej populácie [5].

V Európe má 14 miliónov školopovinných detí nadváhu a 3 milióny obezitu. Ročne pribúda 400 000 detí s nadváhou, z nich je 85 000 obéznych.

Údaje o náraste počtu obéznych adolescentov a detí sú skutočne alarmujúce. Ide o veľmi zraniteľnú populáciu, ktorá si zvýšené riziko rozvoja chronických komplikácií obezity nesie so sebou do budúcnosti. Vďaka HBSC projektu (Health Behaviour in School-aged Children Survey) Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), ktorý prebehol v rokoch 2009/2010, je nám čiastočne známa situácia medzi slovenským adolescentami. V tomto projekte malo nadhmotnosť a obezitu 29 % chlapcov a 13 % dievčat vo veku 11 rokov, 28 % chlapcov a 10 % dievčat vo veku 13 rokov a 18 % a 8 % 15-ročných chlapcov a dievčat [6]. Údaje však boli získané iba nahlásením hmotnosti a výšky samotnými adolescentami, čiže nie priamo meraním.

Donedávna sme nemali k dispozícii medzinárodne porovnateľné údaje o prevalencii nadhmotnosti a obezity u školopovinných detí. Tieto údaje sa zbierali v rámci WHO COSI (European Childhood Obesity Surveillance Initiative) projektu, ktorý prebiehal v rokoch 2007, 2009 a 2012). Slovensko sa po prvý krát zapojilo až do 4. kola tohto významného projektu v rokoch 2015/2016. Získali sme údaje zo 126 škôl u 2 801 detí vo veku 7,0–7,99 roka. Okrem merania hmotnosti, výšky, obvodu pása a bokov máme k dispozícii údaje o fyzickej aktivite a stravovacích zvyklostiach v tejto populácii (doposiaľ nepublikované údaje, tab. 3).

Podľa prác slovenských pediatrov 32,5 % obéznych detí má prítomný metabolický syndróm (súčasný výskyt viacerých kardiovaskulárnych rizikových faktorov) [7].

Všetky dostupné alarmujúce vedomosti o prevalencii nadhmotnosti a obezity pochádzajú vo väčšine prípadov z regionálnych prieskumov, ako napríklad CINDI (Countrywide Integrated Non-communicable Disease Intervention Programme) realizované v 2 regiónoch v strede Slovenska v rokoch 1993, 1998, 2003, 2008), EHIS – The European Health Interview Survey (2011, 2014), EHES – European Health Examination Survey (2012) a sú už staršieho dáta. Cítime obrovskú potrebu poznať presnejšiu prevalenciu nadhmotnosti/obezity, prevalenciu komplikácií súvisiacich s obezitou, ako aj vývojové trendy nárastu nadhmotnosti/obezity a jej komplikácií v priebehu ostatných rokov na Slovensku. Tieto údaje by veľmi pomohli v plánovaní ako preventívnych, tak aj diagnostických a terapeutických opatrení v slovenskej populácii.

Národné programy, akčné plány zamerané na prevenciu nadhmotnosti/obezity v slovenskej populácii

Slovenská republika podpísala na Konferencii ministrov zdravotníctva v Istanbule 16. januára 2006 Európsku chartu boja proti obezite ako reakciu na výzvu, ktorú pre zdravie predstavuje epidémia obezity. V januári 2008 bol prijatý na zasadnutí vlády Slovenskej republiky Národný program prevencie obezity. Ciele a úlohy vyplývajúce z Národného program prevencie obezity boli plnené najmä prostredníctvom špecifických rezortných plánov a programov, ktoré boli zverejnené Uznesením vlády číslo 19/2011 „Správa o plnení Národného programu prevencie obezity v Slovenskej republike za roky 2008–2010“ a Uznesením vlády číslo 294/2014 „Správa o plnení Národného programu prevencie obezity v Slovenskej republike za roky 2010–2013“. Na základe vyššie uvedených správ bol vytvorený a schválený v septembri 2015 Národný akčný plán na prevenciu obezity na roky 2015–2025, ktorý tematicky vychádza z Národného programu prevencie obezity. Odpočty jednotlivých priorít sa budú realizovať prostredníctvom hodnotiacich správ o plnení Národného akčného plánu prevencie obezity na roky 2015–2025 v dvoch obdobiach, v roku 2020 a v roku 2025 [8].

Podľa OECD (the Organisation for Economic Co-operation and Development) je cieľom implementácie Národných programov prevencie obezity celopopulačne znížiť prevalenciu obezity zo súčasných 16,9 % na 15,8 %. Cieľ je určený v kontexte Akčného plánu EÚ pre obezitu pre deti na roky 2014–2020 s cieľom zastaviť rast nadhmotnosti a obezity u detí a mladých ľudí (od 0 do 18 rokov) a dospelých prostredníctvom činností v oblasti výživy a pohybových opatrení do roku 2025. Podľa v súčasnosti dostupných údajov, je však veľmi malá pravdepodobnosť, že sa podarí tento cieľ dosiahnuť a uskutočniť v uvedenom časovom horizonte. Z európskych krajín jedine Holandsko v roku 2015 ohlásilo, že sa im podarilo zvrátiť nepriaznivý stav nárastu nadhmotnosti a obezity.

V roku 2017 vláda Slovenskej republiky schválila Akčný plán pre potraviny a výživu na roky 2017–2025. Minister zdravotníctva konštatoval, že „cieľom akčného plánu sú správne stravovacie návyky, ktorými sa bude na celopopulačnej úrovni predchádzať obezite, chronickým ochoreniam asociovaným s obezitou, vysokej chorobnosti a predčasnej úmrtnosti.“

Celosvetový potravinový systém produkuje čoraz chutnejšie, avšak výrazne spracované, lacné a najmä účinne predávané potraviny, čo vedie k „pasívnej“ nadmernej spotrebe energie. Takže nárast nadhmotnosti/obezity môžeme považovať za predvídateľný výsledok rastu spotreby takýchto potravín. Z reálneho života vieme, že nárast zdravších potravín na trhu nevedie automaticky ku zmene stravovacích zvyklostí populácie, pozornosť by sa teda mala venovať najmä propagácii zdravej stravy a zamedzeniu propagácie nezdravých potravín a nápojov. Výber a nákup potravín závisí od finančných možností a stravovacích zvyklostí v rodine (deti ovplyvňuje najmä rodinný stereotyp).

Prekážky efektívnej implementácie plánov a programov zameraných na prevenciu nadhmotnosti/obezity

V súčasnosti existuje mnoho bariér v implementácii účinných programov pre manažment obezity na Slovensku.

Obrovskou bariérou je nedostatok systematického zberu údajov o prevalencii nadhmotnosti/obezity a jej komplikácií, ktoré zaraďujeme podobne ako obezitu k chronickým epidemicky sa vyskytujúcim ochoreniam. Údaje, ktoré máme k dispozícii, pochádzajú väčšinou z regionálnych prieskumov. V budúcnosti sa musíme oprieť o validné údaje o prevalencii a musíme poznať aj vývojové trendy, aby sme dokázali nadhmotnosť/obezitu efektívne riešiť. Riešením by bola napríklad povinnosť podávať ročný výkaz pre nadhmotnosť a obezitu NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií), v ktorých by všeobecní lekári pre dospelých a všeobecní lekári pre deti a dorast nahlasovali pacientov rozdelených podľa veku, pohlavia a kategórie BMI.

Potrebujeme funkčné národné preventívne programy, ktoré by nemali byť iba na papieri, ale mali by zahŕňať vzdelávacie iniciatívy a aktivity všetkých zložiek spoločnosti, ktoré majú čo povedať k problematike obezity (lekárske, ale i nelekárske profesie). Preventívne a intervenčné stratégie potrebujeme nielen na úrovni jednotlivcov, ale najmä na celospoločenskej úrovni.

Veľmi dôležitou zložkou je informovanosť slovenskej populácie. Bežný človek, dokonca veľmi často aj zdravotnícki pracovníci, ani netušia o tom, že existujú nejaké vládne programy a plány na prevenciu nadhmotnosti a obezity, , akým spôsobom by sa vôbec mohli do tejto činnosti zapojiť a, čo je veľmi smutné, že mnohí ani nepovažujú nadhmotnosť a obezitu za „ zdravotný problém“.

Obezita je dlhodobo verejnosťou považovaná za reverzibilný dôsledok „zlých“ osobných rozhodnutí. Avšak vďaka výsledkom dlhodobého výskumu dokumentujúceho genetické, epigenetické, biologické a envi­romenálne faktory zohrávajúce významnú úlohu v rozvoji obezity a jej rezistencii na liečbu narastá počet lekárskych i vedeckých organizácií s pohľadom na obezitu ako na chronickú, progresívnu a relapsujúcu chorobu. V súčasnosti je obezita chápaná ako výsledok zlyhania regulácie normálnej hmotnosti a energetických regulačných mechanizmov. Americká lekárska spoločnosť uznala obezitu za chronickú chorobu v roku 2013, čo sa stalo kľúčovým míľnikom [9]. Momentálne sa mení aj situácia medzi slovenskými lekármi, ktorí na základe svojich vedomostí vo väčšej miere ako v nedávnej minulosti rozmýšľajú o obezite ako chronickej chorobe.

V apríli 2016 poslalo 10 europoslancov na pôdu Európskeho parlamentu (EP) písomnú Deklaráciu za uznanie obezity ako chronickej choroby (0037/2016) s výzvou o jej podpísanie. Z 351 europoslancov túto deklaráciu podpísalo 144 (zo 13 slovenských europoslancov ju podpísalo 9). Na to, aby sa EP ďalej zaoberal touto deklaráciou, bol potrebný podpis nadpolovičnej väčšiny europoslancov.

Poslanci Národnej Rady SR, ktorých sme oslovili v rámci 2. Slovenského dňa obezity, vedia o fakte, že takmer 60 %Slovákov v produktívnom veku má nadhmotnosť/obezitu. Väčšina súhlasila s tým, že liečba komplikácií nadhmotnosti/obezity nás stojí mnohonásobne viac ako primárna liečba obezity. Všetci okrem jedného osloveného považovali obezitu za vážne chronické ochorenie, avšak iba tretina repospondentov si myslela, že liečba obezity by mala byť hradená z verejného zdravotného poistenia.

Obezita stále nie je na celospoločenskej úrovni vnímaná ako komplexné, chronické, relapsujúce ochorenie. Je podceňovaná nielen širokou verejnosťou, tvorcami zdravotnej politiky, ale aj samotnými zdravotníckymi pracovníkmi. Napriek vysokej prevalencii obezity je obezita uvádzaná ako diagnóza iba v nízkom percente lekárskych záznamov a správ v Nemecku, ale situácia u nás je úplne rovnaká [10].

Existujú nedostatočné vedomosti o obezite a jej rizikách ako u laickej, tak aj odbornej verejnosti. Vďaka nedostatočnému chápaniu patogenézy obezity mnohí lekári akceptujú jednoduchý pohľad na obezitu ako výsledok „prejedania sa“. Samozrejme toto nepriaznivo ovplyvňuje manažment obéznych pacientov.

Veľkým problémom je chýbanie infraštruktúry komplexnej starostlivosti o obéznych jedincov. Starostlivosť o obézneho pacienta nie je hradená, alebo je iba minimálne hradená z verejného zdravotného poistenia, čo vedie k limitovanému prístupu pacientov k inovatívnym antiobezitikám a k bariatrickej/metabolickej chirurgii.

Špecialista môže obézneho jedinca vyšetriť v rámci dispenzárnej starostlivosti „až“ raz za 6 mesiacov (podľa vyhlášky platnej od mája 2014, tab. 4). Uvedené údaje vyznievajú veľmi paradoxne v kontexte medicínskeho chápania obezity ako chronického progredujúceho ochorenia s rozvojom závažných komplikácií. Pokiaľ sa tieto komplikácie rozvinú, tak dochádza k podstatne vyššiemu nárastu čerpania zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ako aj zdrojov sociálneho poistenia (invalidné dôchodky, sociálne dávky a kompenzácie) [11].

Nemáme vybudovanú infraštruktúru podporujúcu zdravý životný štýl a vnímame aj nedostatočný vplyv médií na propagáciu zdravého životného štýlu. Pre klinickú prax nám chýbajú diagnostické a terapeutické štandardy manažmentu obezity, ktoré je potrebné v dohľadnom čase pripraviť [12–15].

Efektívny manažment obezity závisí od nás, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí potrebujú jednoznačnú podporu zo strany štátu, vládnych a zdravotníckych orgánov (tab. 5).

Koncept viacúrovňového multidisciplinárneho manažmentu obezity

Našou snahou je v blízkej budúcnosti začať budovať na Slovensku viac úrovňový manažment obezity [16]. Jeho súčasťou sú aj nekomerčné a komerčné skupiny zamerané na manažment hmotnosti (diétne a režimové opatrenia, behaviorálna terapia). Za veľmi dôležitý článok považujeme ambulancie všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktorí prichádzajú na scénu ako prví v prípade, že pacient nezvláda zmenu životného štýlu vo vlastnej réžii (resp. v spolupráci s nekomerčnými a komerčnými skupinami) [17]. Pri liečbe obezity je nenahraditeľná úzka spolupráca pacienta s lekárom. Nemôžeme sa spoliehať na to, že intenzívne propagované „prostriedky“ na chudnutie alebo iné „zaručené recepty“ samotné vyriešia tento zdravotne rizikový problém. V prevencii obezity by mala byť v ambulanciách prvého kontaktu zvýšená pozornosť venovaná pacientom s pozitívnou rodinnou anamnézou obezity, pacientom s anamnézou obezity v detstve, pacientom s prejavmi metabolického syndrómu (dyslipidémia, diabetes mellitus, hypertenzia a iné), pacientom s nadhmotnosťou a pacientom s rizikovým obvodom pása (muži nad 102 cm, ženy nad 88 cm). Dostatočne erudovaný praktický lekár je ten pravý, ktorý by mal problém rozpoznať, touto problematikou sa zaoberať a odoslať „rizikového“ pacienta k špecialistom venujúcim sa obezite (diabetológ, endokrinológ, gastroenterológ, internista, geriater, pediatrický endokrinológ alebo gastroenterológ) alebo pokiaľ je to indikované, tak do ambulancie vedenej obezitológom – špecialistom na komplexnú liečbu obezity a jej komplikácií. Na vrchole pyramídy by mali stáť centrá pre manažment (COMs), schéma 1 [18]. Nadväznosť krokov vo viacúrovňovom manažmente obéznych pacientov sumarizuje schéma 2. Náplň práce jednotlivých úrovní manažmentu obéznych pacientov je podrobne ukazuje schéma 3.

Poslanie centier pre manažment obezity

Európska spoločnosť pre štúdium obezity (The European Association for the Study of Obesity – EASO) publikovala kritériá pre centrá manažmentu obezity (EASO-COMs) [18]. Tento súbor kritérií uľahčuje rozvoj celoeurópskej siete spolupracujúcich centier EASO zameraných na manažment obezity (univerzity, verejné a súkromné kliniky), ktoré úzko spolupracujú s cieľom lepšieho manažmentu obéznych pacientov (tab. 6). EASO-COMs spolupracujú s EASO a ostatnými Európskymi spoločnosťami špecialistov pri príprave odporúčaní, ako aj protokolov zameraných na hodnotenie obéznych pacientov.

EASO-COMs musia spĺňať nasledované požiadavky:

1. Viac ako 100 nových pacientov s obezitou ročne, poskytovať starostlivosť aj deťom a adolescentom s nadhmotnosťou/obezitou, vrátane intervencií zameraných na rodinu (väzba na spolupracujúcich pediatrov).
2. Centrum môže pozostávať z jedného alebo viacerých zariadení na rôznych miestach (geograficky blízko lokalizovaných), funkčne musia vystupovať ako celok.
3. Zamestnanci by mali preukázať pokročilé vedomosti, zručnosti a kompetentnosť v manažmente obezity a v klinickom výskume, očakáva sa, že budú členmi EASO prostredníctvom národných asociácií (na Slovensku – členmi Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti, ktorá je členom EASO).
4. Multidisciplinárny tím by mal pracovať v zložení:
   •      a.  lekári so špeciálnym tréningom v manažmente obezity (napr. SCOPE fellows) alebo lekári s porovnateľnými znalosťami, zručnosťami a kompetentnosťou, skúsenosťami a tréningom v špecifickom klinickom výskume
   •      b.  registrovaní dietológovia a/alebo nutriční terapeuti so skúsenosťami v manažmente obezity
   •      c.  behaviorálni terapeuti/ psychológovia/psychiatri/sociálni pracovníci so skúsenosťami v manažmente obezity
   •      d.  rehabilitační pracovníci/rehabilitační lekári so skúsenosťami v manažmente obezity
   •      e.  sestry a ostatný personál špecificky trénovaný na manažment obéznych pacientov napr. konzultácie a vyšetrenia – kalorimetria, antropometria, vyšetrenie telesného zloženia, poradenstvo v oblasti chirurgie. EASO-COM je schopné prijať a manažovať pacientov s obezitou III. stupňa (BMI ≥ 40 kg/m²), zabezpečiť im operačné riešenie obezity prostredníctvom vlastného alebo pridruženého akreditovaného pracoviska vykonávajúceho bariatrickú/metabolickú chirurgiu.

5. Prepojenie na ambulancie všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast.
6. Prepojenie na ďalších špecialistov (diabetológ, endo­krinológ, genetik, gastroenterológ, chirurg, pneumo­lóg, špecialista na spánkové apnoe, onkológ, kardiológ, anesteziológ, ortopéd, gynekológ, pôrodník, špecializované zariadenie na cvičenie a svojpomocné skupiny.
7. Vybavenie a prístroje pre obéznych pacientov (tab. 7).
8. Liečba obéznych pacientov je založená na dobrej klinickej praxi a intervenciách založených na medicíne dôkazov, manažment a liečba obezity nemá za cieľ „iba“ redukciu hmotnosti, ale aj liečbu komplikácií obezity (spánkové apnoe, artériová hypertenzia, adipozopatická dyslipidémia, diabetes mellitus 2. typu, muskuloskeletálne ťažkosti, atď.), redukciu rizika, zlepšenie zdravia, psychologických a sociálnych aspektov. Každé EASO-COM je schopné poskytnúť pacientovi široké spektrum klinicky schválených liečebných možností a ich kombinácií, napr. individuálna alebo skupinová modifikácia životného štýlu, nutričné odporúčania vrátane VLCD (very low calorie diet) diéty a náhrad jedla, modifikácia fyzickej aktivity, kognitívno-behaviorálna terapia, psychologická intervencia, antiobezitiká, bariatrická/metabolická chirurgia, ale aj nové techniky, avšak pod prísnym dohľadom.
9. Edukácia – ako pacientov, tak aj postgraduálne vzdelávanie lekárov, zdravotníkov na národnej alebo regionálnej úrovni.
10. Zber dát (zdieľanie databázy s ostatnými EASO-COMs).
11. Výskum – klinické výskumné projekty zamerané najmä na terapeutické a chirurgické intervencie.

Záver

Spôsoby manažmentu obéznych osôb sa líšia v rámci jednotlivých krajín Európskej Únie. Mnohé z nich majú vypracované odporúčania na manažment obezity v dospelej (niektoré aj v detskej a adolescentnej) populácii (u nás tieto odporúčania zatiaľ chýbajú). Používanie odporúčaní, podobne ako aj fungovanie multidisciplinárneho tímu je v každodennej klinickej praxi veľmi limitované. Príčin je samozrejme viacej (nedostatok systematického zberu údajov o prevalencii nadhmotnosti/obezity a jej komplikácií, nefunkčné alebo málo efektívne národné preventívne programy a akčné plány, neinformovanosť odbornej a laickej verejnosti o príprave, ale aj výsledkoch národných programov a akčných plánov, nedostatočné chápanie obezity ako chronickej choroby, neexistujúca infraštruktúra starostlivosti o obéznych jedincov, žiadne alebo nedostatočné hradenie starostlivosti o obézneho pacienta z verejného zdravotného poistenia, limitovaný prístup k inovatívnym antiobezitikám, k bariatrickej/meta­bolickej chirurgii).

Vzhľadom na doterajší globálny neúspech v boji s obe­zitou Európska asociácia pre štúdium obezity (EASO), ako aj medzinárodná organizácia World Obesity Federation (WOF) vyzýva k preventívnemu, multidisciplinárnemu a najmä praktickému celospoločenskému prístupu k riešeniu obezity v každej uvedomelej krajine.

Možnosťou pre zlepšenie situácie na Slovensku je zrealizovanie konceptu viacúrovňového multidisciplinárneho manažmentu obezity. Efektívny manažment obezity závisí od nás, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí potrebujú jednoznačnú podporu zo strany, štátu, vládnych a zdravotníckych orgánov.

Doručené do redakcie: 26. 3. 2018

Prijaté po recenzii: 10. 4. 2018

MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.

lfabryova@metabolklinik.sk

www.metabolklinik.sk