Pitva: benefity pro medicínu a společnost napříč historií

Download PDF English version

Authors: Ubomír Straka ^1,2; Jozef Krajčovič ^1,2; Martin Janík ^1,2; Veronika Rybárová ^1,2; Richard Sivulič ^1,2; Petra Jurášeková ^1,2; František Novomeský ¹
Authors‘ workplace: Department of Forensic Medicine and Medicolegal Expertise, Jessenius Faculty of Medicine, Comenius University, University Hospital, Martin, Slovak Republic ¹; Medico-Legal Department of Health Care Surveillance Authority, Martin, Slovak Republic ²
Published in: Soud Lék., 69, 2024, No. 3, p. 30-33
Category: Review

Overview

Pitvy zohrávali kľúčovú úlohu vo vývoji humánnej medicíny, možno ich teda právom označiť za kľúčové východisko medicínskeho poznania. Tieto finálne medicínsko-anatomické úkony tvoria aj v súčasnosti virtuálnu axis cognitionis medicinae, pričom naďalej zostávajú imanentne nenahraditeľné z viacerých dôvodov. Nálezy a závery pitiev vnášajú svetlo do klinického bremena diagnóz, majú eo ipso priamy impakt na optimalizáciu liečebných postupov, prevenciu šírenia chorôb, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a tiež ovplyvňujú štátnu jurisdikciu. História identifikuje tri hlavné typy pitiev: pitvu anatomickú, ktorá skúma štruktúru a funkciu ľudského tela; pitvu klinickú, zameranú na príčinu, lokalizáciu a patogenézu chorôb a pitvu forenznú, ktorá definuje smrť indivídua z aspektu násilných javov a dejov, vonkajších i vnútorných. Takéto typy pitiev vygenerovala historická spoločenská objednávka na univerzitách v Padove, Viedni, Berlíne a Lipsku. V súčasnosti, napriek poklesu počtu vykonaných pitiev v ostatných desaťročiach, zostáva ich medicínsko-sociálny význam v podstate nemenný. Aj dnes pitvy zomrelých nezastupiteľne prispievajú k rozvoju medicíny a prospechu celej spoločnosti. Hoci niektoré kultúry či religiózne spoločenstvá majú aj dnes voči pitvám často neprekonateľné výhrady, pitvami získané poznatky i napriek tomu výrazne zlepšili zdravie mnohých, aj v týchto krajinách. Ukazuje sa, že aj napriek neskutočnému tempu rozvoja biofyziky a medicínskych vied či technológií zostane pitva ako symbolické gnozeologicky determinované vloženie ruky odborníka do tela mŕtveho nenahraditeľným zdrojom poznania.

Klíčová slova:

pitva – história pitiev – význam pitiev – anatomická pitva – klinická pitva – súdna pitva

Sources

Al-Waheeb S, Al-Kandary N, Aljerian K. Forensic autopsy practice in the Middle East: Comparisons with the West. J Forens Legal Med 2015; 36: 52-53.
Buja LM, Barth RF, Krueger GR et al. The importance of the autopsy in medicine: Perspectives of pathology colleagues. Acad Pathol 2019; 6: 1-9.
Blokker BM, Wagensveld IM, Weusting AC et al. Non-invasive or minimally invasive autopsy compared to conventional autopsy of suspected natural deaths in adults: a systematic review. Eur Radiol 2016; 26: 1159-1179.
Cecchetto G, Bajanowski T, Cecchi R et al. Back to the future – Part 1. The medico-legal autopsy from ancient civilization to the post-genomic era. Int J legal Med 2017; 131: 1069-1083.
Davies DJ, Graves DJ, Landgren AJ et al. The decline of the hospital autopsy: a safety and quality issue for healthcare in Australia. Med J Austral 2004; 180(6): 281-285.
Eriksson A, Gustafsson T, Höistad M et al. Diagnostic accuracy of postmortem imaging vs autopsy a systematic review. Eur J Radiol 2017; 89: 239-269.
Griffin KJ. Autopsy in the time of COVID. Diag Histopat 2021; 27(3): 134-137.
Charlton R. Autopsy and medical education: a review. J R Soc Med 1994; 87(4): 232-236.
Jalalzadeh Z, Giannakopoulos GF, Berger FH et al. Post-mortem imaging compared with autopsy in trauma victims a systematic review. Forens Sci Internat 2015; 257: 29-48.
Langer R, Tröhler A, Schnüriger B et al. Implementation of modern tools in autopsy practice-the ways towards contemporary postmortal diagnostics. Virchovs Arch 2019; 474: 149-158.
Madea B. History of Forensic Medicine. Berlin: Lehmanns Media GmbH.; 2017.
Marinescu D, Rogozea I. The role and importance of autopsy-a practical and ethical approach. Bulletin of the Transilvania University of Brasov 2014; 7(2): 85-91.
Mohammed M, Kharoshah MA. Autopsy in Islam and current practice in Arab Muslim countries. J Forens Legal Med 2014; 23: 80-83.
Morgan B, Rutty GN. How does post-mortem imaging compare to autopsy, is this a relevant question? J Forens Radiol Imag 2016; 4: 2-6.
Roulson J, Benbow EW, Hasleton PS. Discrepancies between clinical and autopsy diagnosis and the value of post mortem histology; a meta-analysis and review. Histopathol 2005; 457(6): 551-559.
Shojania KG, Burton EC, McDonald KM et al. Changes in rates of autopsy-detected diagnostic errors over time. A systematic review. JAMA 2003; 289(21): 2849-2856.
Watson KD. Forensic Medicine in Western Society. London: Routlege; 2011.

Labels

Anatomical pathology Forensic medical examiner Toxicology

Bodnořezná poranění: Postmortem CT angiografie

Otřes mozku, respektive lehké mozkové poranění ze soudnělékařského hlediska

Article was published in

Forensic Medicine

2024 Issue 3

Download issue PDF