Faktory virulencie a mechanizmy rezistencie voči aminoglykozidom u klinických izolátov Enterococcus faecalis a Enterococcus faecium rezistentných voči vysokým hladinám gentamicínu

Grampozitívne baktérie Enterococcus faecalis a E. faecium sú komensálne organizmy, ktoré sa pod vplyvom selekčného tlaku menia na pôvodcov infekčných ochorení. Z dôvodu prirodzenej rezistencie a efektívnych mechanizmov prenosu genetického materiálu je terapia enterokokových ochorení náročná. V antiinfekčnej terapii majú významné postavenie aminoglykozidy. Baktericídny účinok, vhodné farmakokinetické vlastnosti a synergické pôsobenie s beta-laktámami a glykopeptidmi podporujú ich používanie v terapeutickej praxi. K hlavným mechanizmom rezistencie voči aminoglykozidom patrí enzymatická inaktivácia antibiotika aminoglykozid=modifikujúcimi enzýmami (AGMEs), ktoré sa líšia schopnosťou inaktivovať rozdielne spektrum aminoglykozidov. K patogenite enterokokov prispievajú nemalou mierou aj faktory virulencie, ktorých participácia v patogenéze infekčných ochorení je zatiaľ nedostatočne objasnená. Vlastnosti enterokokov ako produkcia beta-hemolyzínu (Hly), želatinázy (Gel), agregačnej substancie (AS) a syntéza enterokokového povrchového proteínu (Esp) patria medzi najčastejšie študované potenciálne faktory virulencie.

Kľúčové slová:
Enterococcus faecalis – E. faecium – aminoglykozidy – rezistencia – faktory virulencie.