Výskyt a mechanizmy rezistencie proti beta-laktámovým antibiotikám u klinicky významných druhou rodu Enterobacter

Širokospektrálne beta-laktámové antibiotiká našli rozsiahle medicínske uplatnenie, ich časté používanie v klinickej praxi vedie ale k šíreniu rezistencie proti nim. Vážnym problémom v tejto oblasti je stúpajúci výskyt infekcií spósobených producentami beta-laktamáz skupiny 1(klasifikácie podla Bushovej), ku ktorým patria aj zástupcovia rodu Enterobacter. Rezistencia proti beta-laktámom móže byt u týchto významných nozokomiálnych patogénov podmienená 1) znížením permeability vonkajšej bunkovej membrány pre antibiotikum v dósledku zmien v lipopolysacharidoch alebo v proteínoch vonkajšej membrány (porínoch); 2) producciou beta-laktamáz, ktoré inaktivujú beta-laktámy a móžu spósobovat rezistenciu aj nehydrolytickým mechanizmom označovaným „vychytávanie" antibiotika (trapping). HIinicky velmi významná je produkcia plazmidovo-kódovaných širokospektrálnych beta-laktamáz, ale najetá chromozomálne kódovanej inducibilnej cefalosporinázy AmpC, ktorá móže byt v dósledku spontánnych chromozomálnych mutácií syntetizovaná konštitutívne vo velkých množstvách. Najlepšiu účinnost v liečbe infekcií spósobených druhmi rodu Enterobacter si zachovávajú cefalosporíny štvrtej generácie a karbapenémy, ale kombinácia vysokej hladiny produkcie beta-laktamáz a zníženej permeability vonkajšej bunkovej membrány, ktorá nie je u Enterobacter spp. zriedkavá, spósobuje rezistenciu aj proti týmto liečivám.

Klíčová slova:
Enterobacter - beta-laktámy - rezistencia.