Spomienka na prof. MUDr. Ivana Slugeňa, DrSc.

S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že 14. januára 2021 nás vo veku 83 rokov navždy opustil významný slovenský patológ, vysokoškolský profesor a vedec prof. MUDr. Ivan Slugeň, DrSc.

Ivan Slugeň sa narodil 18. júna 1937 vo Vrábľoch (okr. Nitra) do rodiny tamojšieho lekára. Jeho matka veľmi skoro zomrela, keď mal 12 rokov. Školu postupne vychodil podľa rôznych miest pobytu (Banská Štiavnica, Bánovce nad Bebravou), najdlhšie však v Trenčíne, kde v roku 1954 zmaturoval na I. štátnom gymnáziu (jedenásťročnej strednej škole). V rokoch 1954-1960 študoval na Fakulte všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe, ktorú ukončil s titulom promovaný lekár  (titul MUDr. sa zaviedol až o niekoľko rokov neskôr).

Už počas vysokoškolského štúdia zaujala Ivana patológia. Do Trenčína prišiel na tamojšie oddelenie patologickej anatómie, spočiatku do pozície sekundárneho lekára (1960-1963), neskôr sa stal asistentom a odborným asistentom Katedry patologickej anatómie (KPA) vtedajšieho Slovenského ústavu pre doškolovanie lekárov (neskôr ILF, v súčasnosti SZU).

V septembri 1967 sa KPA presunula na novozriadené Oddelenie patologickej anatómie MÚNZ Bratislava (neskôr ÚNZ hl. mesta SSR Bratislavy) do novovybudovanej FNsP akad. L. Dérera na Kramároch. Nové oddelenie bolo potrebné kompletne vybaviť a uviesť do prevádzky, nekroptickej i bioptickej. Úlohou KPA bolo naďalej sa venovať a rozvíjať pedagogickú, prednáškovú a vedeckú činnosť. Na prelome rokov 1968/1969 začína fungovať elektrónmikroskopické pracovisko pod vedením Ivana Slugeňa, ktorý mal na starosti aj úsek nefrológie, obehového systému a metabolických porúch.

Ivan Slugeň postupne získal špecializáciu z patológie I. a II. stupňa (1963, resp. 1969), zo súdneho lekárstva (1991) a sociálneho lekárstva (1997). Vďaka jeho pracovnému nasadeniu a nadchnutiu pre odbor takmer súčasne stihol obhájiť v Brne kandidátsku dizertačnú prácu „ Výskyt pyelonefritídy u zomrelých detí a jej vzťah k perzistencii fetálnych štruktúr v obličkách“ a získať titul CSc. (1968). Okrem bežnej, spočiatku nekroptickej, neskôr bioptickej činnosti sa venoval vedeckému bádaniu, čo sa stalo základom jeho ďalších úspechov na tomto poli. Už v roku 1964 sa začal venovať nefropatológii (v tomto roku hodnotil svoju prvú renálnu biopsiu), bol jej úspešným priekopníkom na Slovensku. Jeho pedagogická činnosť s pribúdaním výsledkov svojich štúdií a publikovaných vedeckých prác logicky a po zásluhe vyústila v obhájenie habilitačnej práce „K morfologickej klasifikácii glomerulonefritíd a bioptické nálezy u 93 detí s glomerulonefritídou liečených imunosupresiou“ a získaniu titulu docent v roku 1978 tiež v Brne.

Cieľavedomosť, neutíchajúca vôľa po získavaní ďalších poznatkov a odhaľovaní neznámeho spolu so schopnosťou podeliť sa o výsledky vo forme prednášok a publikácií viedli k tomu, že prioritné práce Ivana Slugeňa o renálnych biopsiách boli podkladom pre jeho doktorskú dizertačnú prácu s názvom „Glomerulonefritídy v biopsii a niektoré možnosti využitia rozhodovacích procesoch pri nich“, ktorú obhájil roku 1987 v Bratislave a získal titul DrSc. vo vednom odbore patológia. V roku 1991 bol Ivan Slugeň vymenovaný za profesora.

Pracovisko pod vedením prof. Slugeňa sa stalo centrom pre hodnotenie transplantovaných orgánov a spolupracovalo na medzinárodnej úrovni s vyspelými pracoviskami v zahraničí. Okrem nefropatológie, zameranej aj na problematiku rejekčných fenoménov po transplantácii obličiek sa od roku 1992 venoval aj endomyokardiálnej biopsii, rovnako aj z hľadiska hodnotenia myokardu transplantovaného srdca.

Niekoho možno prekvapí, že Ivan Slugeň bol aj autorom dvoch vynálezov týkajúcich sa „Zariadenia na zníženie spotreby u benzínových motorov“ a „Nového zdroja pretlaku vzduchu pre vozidlá“ a spoluautorom ďalších 7 zlepšovacích návrhov väčšinou na uľahčenie práce v patológii.

Ako autor alebo spoluautor publikoval Ivan Slugeň vyše 350 odborných prác v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Z viacerých knižných publikácií, ktorých bol autorom alebo spoluautorom k najhodnotnejším patrí monografia „Biopsia glomerulonefritíd a rozhodovacie procesy“, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Veda  roku 1989. Na odborných podujatiach, kongresoch a konferenciách bol autorom alebo spoluautorom vyše 400 prednášok. Ako zodpovedný riešiteľ obhájil vyše 10 vedecko-výskumných úloh v kategórii „A“ a pri ďalších bol spoluriešiteľom. Opakovane získal ceny odbornej spoločnosti za najlepšiu publikáciu roka, resp. za najlepšie prednášky v rôznych rokoch. Z ocenení sú najvýznamnejšie: držiteľ Zlatej medaily SLS (1997), čestný člen Spoločnosti patológov SLS (1997), ako aj viacerých ďalších vyznamenaní, napr. Guothovej medaily, cien Ministra zdravotníctva SR (naposledy roku 1999) a najmä materskej SZU v Bratislave.

Nezanedbateľná, skôr naopak, bola pedagogická činnosť prof. Slugeňa. Vyše 30-ročná činnosť na Katedre patológie ILF (dnešnej SZU) v pozícii odborného asistenta, neskôr tajomníka a od roku 1980 ako vedúceho katedry a ústavu patológie, kde pracoval až do konca roku 1998, kedy požiadal o odchod do dôchodku – hovorí takmer sama za seba. Na KPA, resp. Ústave patológie sa podieľal a riadil postgraduálne vzdelávanie patológov v z celého Slovenska. Nebol povýšenecký, naopak nezištne pomáhal, ako sa len dalo, každému, aj „vidieckemu“ patológovi či klinikovi konzultáciou, radou. Bol dlhoročným predsedom komisií pre kvalifikačné atestácie, špecializačné a certifikačné.

Prof. Slugeň mal bohatú vedeckú školu, vychoval viacerých kandidátov vied, resp. doktorandov, docentov, primárov - vlastný „dorast“, teda nasledovníkov, ktorí sa snažili pokračovať vo vysokom odbornom štandarde nielen jeho pracoviska...

Prof. Slugeň zastával aj ďalšie významné funkcie, napr. hlavný odborník MZ SR pre patológiu (1987-1992), člen vedeckých a redakčných rád, komisií na obhajobu dizertačných prác (CSc. a DrSc.), člen predsedníctva SLS, člen výboru Slovenskej spoločnosti patológov a Slovenskej nefrologickej spoločnosti, člen redakčných rád viacerých odborných časopisov a pod.).

Pri hodnotení jeho odbornej činnosti, vedecko-výskumnej alebo pedagogickej treba zdôrazniť jeho vzťah ku klinickej práci.  Bez pátosu možno povedať, že prof. Slugeň bol priekopníkom klinickej patológie na Slovensku.

Prof. Slugeňa viacerí hodnotili ako človeka so svojráznym, síce profesijne stigmatizovaným, ale v každom prípade optimistickým zmyslom pre humor, viacerí sme ho poznali ako výborného rozprávača, najmä zážitkov zo života špitálskeho s originálnou a poučnou pointou.  Jeho extrovertná, komunikatívna a rázovitá povaha mu umožňovala získavať si ľudí okolo seba. Bol aj hltačom literatúry, človek žasol nad jeho knižnicou a nad tým, čo všetko stihol prečítať nielen z odbornej literatúry ale aj z beletrie a literatúry faktu.

Ivan Slugeň si veľmi zakladal na svojej rodine, ktorá mu vždy bola oporou a pomáhala mu optimálne rozvíjať všetky stránky jeho osobnosti. Po odchode do dôchodku sa s manželkou, biochemičkou doc. MUDr. Evou, rod. Petelenovou, CSc. (zomrela roku 2016) presťahoval do Prahy, k rodine dcéry Vladimíry (druhá dcéra Katarína žije v USA). Zbožňoval svoje vnúčatá  i malého pravnúčika  Arthura.

Vážený pán profesor, milý Ivan, chceme sa Ti v mene Tvojich bývalých spolupracovníkov, kolegov, patológov i klinikov, priateľov, žiakov a nasledovníkov, ktorým si odovzdával kus seba, poďakovať a vysloviť presvedčenie, že ostaneš natrvalo v našich spomienkach a srdciach.

Česť Tvojej pamiatke

Dušan Daniš

Dalibor Ondruš