Morfologické a klinické následky fokálnychischemických lézií

Cievne ochorenia, a hlavne tie, ktoré zasahujú CNS, patria k najzávažnejším problematikám me-dicíny. Encefalomalácia alebo cerebrálny infarkt vzniká pri zapchatí lúmenu prívodnej artérie.Príčinami vzniku uzáverov mozgových artérií môže byť embolický mechanizmus alebo lokálnevznikajúce poruchy ciev. Pri nedostatku kyslíka, teda v prípade ischémie mozgu, väčšinou vznikáirreverzibilné poškodenie buniek. Makrofágy, ktoré sa objavujú po 72 - 96 hodinách, pohlcujú drťodumretého tkaniva. Mozgová ischémia môže byť globálna alebo fokálna. Nami pretraktovanáfokálna mozgová ischémia vzniká v prípade stenózy ciev alebo tromboembolických uzáverov.Podľa veľkosti sme lézie rozdeľovali do 3 skupín (do 10 mm, 11-30 mm, väčšie ako 30 mm).Najčastejšie zo všetkých lézií (72,1 %) sa vyskytujú lézie do 10 mm - malé cysty - lacunae 90 %z nich nachádzame v bazálnych gangliách.U 56,8 % pacientov postmalatické pseudocysty, dutinky a malácie boli asymptomatické. Asympto-matické lézie, ktoré majú negatívne údaje v anamnéze, sa najčastejšie nachádzajú v bazálnychgangliách a v pravej frontálnej lokalizácii.Pri vzniku fokálnej mozgovej ischémie sme označili aterosklerózu, hypertenziu a diabetes melli-tus ako rizikové faktory. Aterosklerózou bolo postihnutých 87,5 % pacientov s fokálnym ischemic-kým ložiskom v mozgu. Hypertenzia sa vyskytuje u 44,3 % pacientov, kým diabetes mellitus u 25 %.Údaje boli negatívne v anamnéze 56,8 % pacientov postihnutých ischemickou léziou v mozgu.

Klíčová slova:
fokálna mozgová ischémia, lézia, lokalizácia, asymptomatickosť