Evaluácia programu sociálneho a emocionálneho učenia Zippyho kamaráti

Overview

Úvod: Významnou súčasťou duševného zdravia je emocionálna inteligencia, ktorá predstavuje schopnosť presne vnímať, zhodnotiť, vyjadriť a spracovať emócie, ako aj kapacitu využiť pocity pre intelektuálny rast. Základnú sadu týchto zručností sa môžu deti naučiť v programoch sociálneho a emocionálneho učenia, medzi ktoré patrí aj na Slovensku a v Česku realizovaný medzinárodný program Zippyho kamaráti. V programe Zippyho kamaráti sa deti učia spracovať pocity, komunikovať, nadväzovať a udržiavať priateľstvá, riešiť konflikty, zvládať záťažové situácie, rozvíjať empatiu.

Cieľ: Systematická vedecká evaluácia programu Zippyho kamaráti implementovaného na základných školách v Slovenskej republike u 6–8 ročných detí.

Metódy: Vedecká evaluácia programu Zippyho kamaráti prebiehala na dvoch úrovniach. Prvej úrovne sa zúčastnilo takmer 400 žiakov z 1. a 2. ročníka zo 14 základných škôl z celého Slovenska. Evaluácia prvej úrovne prebiehala na základe techniky „Nakresli a napíš“. Druhej úrovne sa zúčastnilo 128 žiakov z 1. a 2. ročníka z 5 základných škôl. Vedecké hodnotenie druhej úrovne prebiehalo na základe štandardizovaného dotazníka. Zber dát prebiehal od septembra 2019 do novembra 2022.

Výsledky: Po porovnaní výstupov detí pred začatím a po skončení programu pozorujeme u zapojených detí posun od dôrazu na materiálne hodnoty k väčšej empatii a bohatšiemu vnútornému prežívaniu. Po skončení programu kladú deti väčší dôraz na zdravie blízkych a vzťahy s rovesníkmi, sú viac schopné oceniť druhého, riešiť situácie, spolupracovať a pomáhať iným.

Záver: Programy sociálneho a emocionálneho učenia napomáhajú v podpore celkového duševného zdravia a zdravého vývoja dieťaťa.

Klíčová slova:

duševné zdravie detí – sociálne a emocionálne zručnosti – evaluácia – SEL – Zippyho kamaráti

ÚVOD

Duševné zdravie je nevyhnutnou súčasťou celkového zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization – WHO) definovala duševné zdravie ako „stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie pracovať a vie prispieť do života komunity“.(1) Psychický stav detí ovplyvňuje ich telesné zdravie ako aj celkový vývin. Na duševné zdravie dieťaťa nepriaznivo vplývajú mnohé faktory, za najzávažnejšie sa považujú nedostatočná kvalita vzťahovej väzby v ranom detstve; zažívané či v blízkom okolí vnímané násilie fyzické, psychické, sexuálne; psychické či fyzické zanedbávanie; dysfunkcia rodiny – rozvod/rozchod rodičov, duševná porucha či väzenie rodiča; vážne ochorenie vlastné alebo blízkej osoby; strata rodiča, súrodenca. Tieto faktory sa často podieľajú na vzniku mnohých dlhodobých duševných a telesných ochorení.(2) Polovica duševných porúch má začiatok pred 18. rokom veku.(3) Okrem faktorov na individuálnej a komunitnej úrovni majú významný vplyv na duševné zdravie aj celospoločenské udalosti, ako napríklad pandémia ochorenia covid-19. Táto globálna situácia mala negatívny dopad na psychiku celej populácie, no v dôsledku dlhodobého zatvorenia škôl a sociálnej izolácie bol vplyv na deti a adolescentov obzvlášť nepriaznivý. Nárast duševných ochorení u detí a mladistvých v porovnaní s obdobím pred pandémiou preukázali mnohé zahraničné štúdie,(4) pričom bol potvrdený aj v slovenskej populácii.(5,6) Podpora duševného zdravia a prevencia duševných porúch je preto v súčasnosti vysoko žiadúca. Významnou súčasťou duševného zdravia je emocionálna inteligencia (EI), ktorá predstavuje schopnosť presne vnímať, zhodnotiť, vyjadriť a spracovať emócie, ako aj kapacitu využiť pocity pre intelektuálny rast.(7) Jednotlivé schopnosti a zručnosti, ktoré tvoria EI, sa dieťa učí od útleho detstva. Pomáhajú mu zvládať záťažové situácie a nepriaznivé okolnosti. V rámci prevencie je dôležité, že základnú sadu týchto zručností sa môžu deti naučiť v programoch sociálneho a emocionálneho učenia (social and emotional learning – SEL), ktoré sa v mnohých krajinách v ostatných dekádach realizujú v školskom prostredí. Sociálne a emocionálne učenie umožňuje rozvoj sebauvedomenia a sebakontroly. Je nácvikom schopností regulovať emócie, komunikovať, nadväzovať a udržiavať priateľské vzťahy, riešiť konflikty, zvládať záťažové situácie.(8) Programy SEL sú veľmi dôležitým systémovým nástrojom na podporu dobrého duševného zdravia detí.(9) V mnohých krajinách sú pevnou súčasťou vzdelávacieho programu. Podpora priaznivého psychického vývinu detí je v súčasnosti veľmi potrebná.

Na Slovensku sa od roku 2013 realizuje SEL program s názvom Zippyho kamaráti (ZK). Tento program sa realizuje aj v Českej republike. Cieľovou skupinou programu sú deti vo veku šesť až osem rokov. Prebieha v triedach predškolskej prípravy, v prvom alebo druhom ročníku základnej školy pod vedením vyškoleného pedagóga alebo školského psychológa počas trvania jedného školského roku.

V našej štúdii sme hodnotili dopad programu na rozvoj emocionálnych a sociálnych zručností sledovaných detí vo vybraných základných školách Slovenskej republiky.

METODY

Program Zippyho kamaráti (ZK) pozostáva zo šiestich hlavných tém, pričom každá téma má štyri lekcie. Hlavné oblasti programu ZK sú rozvoj pocitov, komunikácia, vzťahy, riešenie konfliktov, vysporiadanie sa so zmenou a stratou a zvládanie nových situácií. Celý program prebieha takzvaným učením sa hrou. Ide o súhrn aktivít, na ktorých sa deti zúčastňujú spoločne v kolektíve triedy, s vyškoleným pedagógom.

Program sociálneho a emocionálneho učenia Zippyho kamaráti sme hodnotili na dvoch úrovniach v 1. a 2. ročníku niektorých základných škôl z celého Slovenska: v prvej úrovni sme vyhodnotili kresby detí pred začatím a po skončení programu, v druhej úrovni sme vyhodnotili zručnosti detí podľa štandardizovaného dotazníka pred začatím a po skončení programu. Dáta sme zbierali od septembra 2019 do novembra 2022.

Do vedeckej evaluácie prvej úrovne sa zapojilo 23 tried zo 14 základných škôl zo všetkých krajov Slovenska. Sociálne a emocionálne zručnosti u detí sme hodnotili tzv. technikou „Nakresli a napíš“ (Draw and Write) pred začatím a po skončení programu ZK. Na prvej hodine dostali deti zadanie nakresliť dve situácie, výstupy sme označili ako Kresba 1 a Kresba 2. Na kresbu 1 mali nakresliť situáciu, kedy mali negatívne pocity – cítili sa napríklad smutne, nahnevane, nervózne, mali strach. Na kresbu 2 mali nakresliť riešenie tejto situácie, respektíve okolnosti, ktoré by im pomohli cítiť sa v danej situácii lepšie, veselšie či spokojne. Sprevádzajúca osoba (pedagóg, školský psychológ) ku každej kresbe dopísala vysvetlenie slovami dieťaťa. Následne sme kresby zozbierali a kategorizovali podľa zobrazovaných situácií a ich riešení. Frekvenciu zastúpenia tém v jednotlivých kategóriách sme porovnávali pred zavedením a po zavedení programu v každej triede.

Na druhej úrovni evaluácie sa zúčastnilo sedem tried z 5 rôznych základných škôl. Druhá úroveň prebiehala ohodnotením jednotlivých detí pedagogičkou alebo školskou psychologičkou podľa štandardizovaného dotazníka. Dotazník vyplňovali za každé dieťa pred začatím programu (pre-test) a po skončení programu (post-test). Zber údajov prebiehal anonymne. Dotazníky boli označené kódmi, ktoré umožnili spárovanie údajov. Dotazník obsahoval 31 výrokov charakterizujúcich konkrétne sociálne a emocionálne zručnosti, ktorým sa počas programu ZK venovali, pričom hodnotil žiakov v dvoch hlavných kategóriách, a to v oblasti sebaovládania (self-management) a sociálnych zručností (social skills). Pedagogička alebo školská psychologička hodnotila každé dieťa konštatovaním, ako veľmi s výrokom súhlasí, na škále: nikdy – zriedka – často – takmer vždy.(10) Výsledky sme následne dichotomizovali, ako pozitívnu odpoveď sme označili často a takmer vždy, ako negatívnu sme označili zriedka a nikdy.

Štatistické spracovanie

Štatistickú významnosť rozdielu v proporciách frekvencie zastúpenia tém v jednotlivých kategóriách kresby 1 a kresby 2 (Úroveň 1) a rozdielov v hodnotení zručností detí pred začatím a po skončení programu (Úroveň 2) sme hodnotili chi-kvadrátovým testom. Hladina významnosti α bola stanovená na 0,05.

VÝSLEDKY

Do vedeckej evaluácie prvej úrovne sa zapojilo pred začatím programu 389 žiakov, ktorí nakreslili kresbu 1, a 393 žiakov, ktorí nakreslili kresbu 2. Po skončení programu odovzdalo kresby 393 žiakov, ktorí nakreslili kresbu 1, a 392 žiakov, ktorí nakreslili kresbu 2. V rámci druhej úrovne sme hodnotili 128 žiakov, pred začatím aj po skončení programu z piatich rôznych škôl (tab. 1).

Evaluácia – úroveň 1

Kresby 1 a 2 sme rozdelili do 9 kategórií. V tabuľke 2 uvádzame prehľad kategórií podľa zobrazovaných tém a príklady ich opisu (pedagóg na kresbu stručne zaznamenal vysvetlenie dieťaťa).

Výsledky porovnania kresieb uvádzame v tabuľke 3, kde hodnotíme percentuálne zastúpenie nakreslených situácií v jednotlivých kategóriách podľa zobrazovaných tém. Najčastejšie zastúpená kategória kresby 1 (situácia spôsobujúca negatívne pocity) pred začatím programu bola zdravie (moje) – 20,82 %. Na druhom mieste sú dve kategórie, a to vzťah s rovesníkmi a smútok zo situácie (nehmotné veci) – 20,31 %. Treťou najčastejšou kategóriou kresby 1 pred začatím programu bola kategória zničenie/absencia/strata materiálnych vecí – 10,28 %. V kresbe 1 po skončení programu bol najfrekventovanejšou kategóriou smútok zo situácie (nehmotné veci) – 23,47 %. Ako druhá kategória bola vzťah s rovesníkmi – 21,17 % a tretia najčastejšia kategória bola smrť – 14,80 %. Pri porovnaní zastúpenia jednotlivých kategórií pred začatím a po skončení programu došlo k štatisticky významnému posunu v dvoch kategóriách: Pred začatím programu deti štatisticky významne častejšie kreslili ako nepriaznivú situáciu narušenie vlastného zdravia v porovnaní s kresbou po skončení programu (z 20,92 % na 9,44 %, p < 0,0001). Pred začatím programu deti štatisticky významne menej často kreslili ako nepriaznivú situáciu smrť v porovnaní s kresbou po skončení programu (z 8,23 % na 14,80 %, p = 0,0041).

Kresby 2 (riešenie / návrh riešenia situácie s negatívnymi pocitmi) sme rozdelili do 9 kategórií, pričom pred začatím programu ZK deti najčastejšie kreslili kresby z kategórie hra / byť s niekým (osoby alebo zvieratá) – 21,88 %. Druhá najčastejšia kresba bola z kategórie radosť zo situácie (nehmotné) – 16,54 % a treťou najfrekventovanejšou kategóriou boli kresby s témou hra / byť s vecou – 11,96 %. Po skončení programu najčastejšou kategóriou bola hra / byť s niekým osoby alebo zvieratá – 23,21 %. Medzi druhú najčastejšiu kategóriu sme zaradili opäť dve – zážitok a radosť zo situácie (nehmotné) – 13,27 %. Treťou najfrekventovanejšou kategóriou bola radosť z materiálnych vecí – 11,48 %.

V kresbe 2 sme pred začatím a po skončení programu nepozorovali v žiadnej kategórií štatisticky významnú zmenu.

Evaluácia – úroveň 2

Do vedeckej evaluácie úrovne 2 sa zapojilo 128 žiakov z 5 škôl. Títo žiaci prešli aj evaluáciou na úrovni 1. V grafe na obr. 3 zobrazujeme proporcionálne zastúpenie pozitívnych odpovedí na 31 výrokov štandardizovaného dotazníka pred začatím a po skončení programu.

V tabuľke 4 uvádzame výroky, v ktorých došlo k štatisticky významnému zvýšeniu v proporcionálnom zastúpení pozitívnych odpovedí pri porovnaní pred začatím a po skončení programu. Štatisticky významný posun sme pozorovali v 9 z 31 výrokov (p < 0,05).

Štatisticky významné rozdiely boli po skončení programu v oblasti sebaovládania, a to konkrétne vo výrokoch: dokáže sa oceniť/pochváliť, nie je nervózny/a, vyrovnáva sa s neúspechom. Z oblasti sociálnych zručností to boli výroky: vie riešiť ublíženie, spolupracuje s vrstovníkmi, pomáha spolužiakom, poukáže na nespravodlivosť a dokáže sa ospravedlniť. Vo väčšine z uvedených výrokov sme pozorovali štatisticky významný nárast, len vo výroku „nerozčuľuje sa“ sme zistili pokles.

DISKUSIA

V našej štúdii sme skúmali vplyv programu Zippyho kamaráti na získanie a osvojenie si emocionálnych a sociálnych zručností u šesť- až osemročných detí v 1. a 2. ročníku základných škôl.

Dopad na rozvoj konkrétnych schopností sme hodnotili na dvoch úrovniach, a to prostredníctvom kresieb a individuálnym posudkom pedagogičky a/alebo školskej psychologičky u každého dieťaťa pred začatím a po skončení programu. V programe Zippyho kamaráti (ZK) sa deti učia samé hľadať riešenia životných situácií – uvedomovať si svoje pocity, hovoriť o nich a spracovať ich, vyjadriť, čo chcú povedať, počúvať s porozumením, v prípade potreby požiadať o pomoc, hľadať si kamarátov a vedieť si udržať priateľstvá, navzájom si pomáhať či zvládať závažné krízové situácie. Program sa venuje aj náročným témam, ako šikana a smrť. Program ZK je jeden z nástrojov sociálneho a emocionálneho učenia, ktoré sú v mnohých krajinách bežnou súčasťou vzdelávacieho programu. Program ZK bol vytvorený britskou mimovládnou organizáciou Partnership for Children a používa sa vo viac ako 30 krajinách sveta. V Slovenskej republike sa tento program realizuje už desať rokov na dobrovoľnej báze – školy aktívne hlásia záujem o jeho zavedenie. Učitelia a školskí psychológovia vnímajú jeho dôležitosť a prospešnosť pre podporu dobrého duševného zdravia detí, nakoľko preberaním uvedených tém a nácvikom sociálnych a emocionálnych zručností u detí do veľkej miery vhodne dopĺňa medzeru v uvedenej oblasti vzdelávacieho programu.

Ambíciou vedeckej evaluácie programu ZK bolo získať dôkazy o jeho pozitívnom vplyve na základné oblasti emocionálnej inteligencie v kohorte sledovaných detí, čo sa do veľkej miery podarilo. V hodnotení zobrazovaných tém v kresbách nepriaznivej situácie a jej riešenia konštatujeme pri porovnaní pred začatím a po skončení programu posun od dôrazu na materiálne hodnoty k väčšej empatii a bohatšiemu vnútornému prežívaniu. Po skončení programu deti vo väčšej miere kreslia ako negatívnu situáciu smrť. Podieľajú sa na tom dva faktory. Jedným je fakt, že tému smrť ako najzavážanejšiu zmenu preberajú v dvoch lekciách. Pre väčšinu z nich je to prvý krát, kedy môžu diskutovať s dospelým a rovesníkmi otvorene o tejto tabuizovanej téme. Druhým významným faktorom je prebiehajúca pandémia covid-19, počas ktorej sme realizovali časť evaluácie. Deti veľmi citlivo vnímali strach spojený s ochorením a úmrtiami, ktoré boli medializované a vo veľkej miere sa vyskytovali aj v ich blízkom okolí.(11) Pri hodnotení kresieb riešenia nepriaznivej situácie sme pozorovali posun od riešení hrou s hračkou / na tablete k uprednostneniu interakcie a komunikácie s inými.

Vo väčšine zahraničných štúdií, ktoré hodnotili účinnosť programu ZK na rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností detí, porovnávali autori schopnosti detí zapojených do programu so schopnosťami detí, ktoré daným programom neprešli. Za ostatných 15 rokov sa v Európe uskutočnili viaceré hodnotiace štúdie, ktoré podobne ako my potvrdili účinnosť programu. Holandská štúdia konštatuje u zapojených detí zlepšenie v oblastiach rozpoznávania emócií, zvládania záťažových situácií a motivácie.(12) Vedecká evaluácia v Írsku konštatovala významný progres v emocionálnej gramotnosti, v schopnosti zvládať záťažové situácie a vo vzťahoch v rámci zapojených tried.(13) Výsledky štúdie, ktorá bola uskutočnená v Nórsku, preukázali zlepšenie v zručnosti zvládať záťažové situácie, ako aj v schopnosti učiť sa a vo vzťahoch medzi rovesníkmi.(14)

V našej štúdii sme sledovali rozdiely v sledovaných zručnostiach pred začatím a po skončení programu. Štatisticky významné rozdiely sa zistili v post-teste v niektorých oblastiach sebaovládania a taktiež sociálnych zručností. Deti, ktoré prešli programom, dokážu vo vyššej miere oceniť/pochváliť, vedia riešiť ublíženie, spolupracujú s vrstovníkmi, pomáhajú spolužiakom, vedia poukázať na nespravodlivosť, nerozčuľujú sa, lepšie sa vyrovnajú s neúspechom a dokážu sa ospravedlniť. Vychádzajúc z toho môžeme predpokladať, že tieto deti sa lepšie adaptujú na školské prostredie – k podobným záverom dospela aj vedecká evaluácia programu ZK v Českej republike. V tejto štúdii došlo k štatisticky významným rozdielom najmä v oblastiach samostatnosti, zvládania školskej záťaže a prispôsobení sa novým situáciám. Deti sa zlepšili aj vo viacerých sociálnych schopnostiach, ako napríklad v riešení konfliktov dohodou, prijímaní kritiky, zručnosťou opísať svoje emócie a podobne.(10)

Najnovšie poznatky potvrdzujú u sledovaných detí významný pozitívny vplyv programov SEL na postoje k samému sebe, iným a škole. Podporujú zmeny správania v prospech prosociálnych prístupov, znižujú mieru agresivity ako aj nežiadúceho uzatvorenia sa do seba.(15) Programy sociálneho a emocionálneho učenia sú efektívne nástroje prevencie duševných, ale i telesných chorôb u detí. Priamy pozitívny účinok SEL programov, potvrdený rozsiahlym výskumom, je najmä zlepšenie duševnej a telesnej pohody detí, zníženie výskytu úzkostných a depresívnych porúch, zníženie výskytu problémov so správaním, zníženie prejavov násilia a rizikového správania, zlepšenie akademického prospechu.(16)

Pre dosiahnutie efektívneho a dlhodobého populačného účinku je nevyhnutné tieto programy realizovať v čo najväčšom rozsahu.

LIMITÁCIE

Hlavnou limitáciou našej štúdie je jej dizajn – hodnotenie zručností u detí pred začatím a po skončení programu. Posun v hodnotených zručnostiach je ovplyvnený aj inými faktormi, ako len účasť na programe ZK. Deti sú o rok staršie a každé sa po zoznámením s okolím a nájdením si kamarátov stáva odvážnejším, menší vplyv má strach z nového. Každé dieťa má individuálne rodinné prostredie, čo tiež zohráva úlohu pri ich zdravom vývine. Pandémia covid-19 ovplyvnila realizáciu programu: online vyučovanie spôsobilo v niektorých triedach predĺženie programu; deti vynechali viaceré lekcie programu; program bol úplne prerušený a začal sa realizovať až po návrate do škôl.

Silnou stránkou je relatívne veľký súbor sledovaných detí, pozitívny posun v sociálnych zručnostiach bol pozorovaný u väčšiny z nich.

ZÁVĚR

Programy sociálneho a emocionálneho učenia ponúkajú deťom cielený a užitočný rozvoj zručností, ako je komunikácia, empatia, udržiavanie priateľstiev, zvládanie kritických a náročných situácií. Ambíciou realizácie medzinárodného programu Zippyho kamaráti na Slovensku je dlhodobo posilniť duševné zdravie detí.

Korešpondenčná adresa:
Mgr. Dorota Nováková
Špitálska 24
813 72 Bratislava
dorota.novakova@fmed.uniba.sk

Ces-slov Pediat 2023; 78(4): 224–230