#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Funkčná morfológia novo objavených telocytov v ženskom pohlavnom systéme


Authors: Božíková S.1 ,UrbanL.2,3;  M. Kajanová 2,3;  I. Béder 4;  K. Pohlodek 1;  I. Varga 3
Authors‘ workplace: II. gynekologicko-pôrodnícka klinika, Lekárska fakulta Univerzity Komenského a Univerzitná nemocnica Bratislava, pracovisko Ružinov, prednosta prof. MUDr. K. Holomáň, CSc. 1;  Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, ForLife Všeobecná nemocnica, Komárno, primár MUDr. F. Tóth, PhD. 2;  Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, prednostaprof. MUDr. Š. Polák, CSc. 3;  Fyziologický ústav, Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava, prednostadoc. MUDr. I. Béder, CSc. 4
Published in: Ceska Gynekol 2016; 81(1): 31-37

#obaja autori sa podieľali na príprave rukopisu rovnakým podielom

Úvodná myšlienka
Vo vede neexistujú malé problémy. Problémy, ktoré sa nám javia ako malé, sú zväčša veľkými problémami, ktoré sme dostatočne nepochopili.

Santiago Ramón y Cajal

Overview

Medzi kľúčové objavy posledných rokov patrilo objavenie telocytov. Tieto bunky väziva majú mimoriadne dlhé výbežky, ktorými vytvárajú funkčne prepojené priestorové siete. Svojimi výbežkami navzájom kontaktujú a funkčne spájajú bunky imunitného systému, nervové vlákna a hladké svalové bunky. Nachádzajú sa aj v rôznych častiach ženského pohlavného systému, pričom môžu mať špecificky významné funkcie, ktoré sumarizujeme v našom literárnom prehľade. Okrem iných regulujú peristaltické pohyby svaloviny vo vajíčkovodoch, pričom ich znížená aktivita, napr. pri zápalových ochoreniach alebo pod vplyvom endometriózy, spôsobuje poruchy transportnej funkcie vajíčkovodov, vyúsťujúce do neplodnosti alebo tubárnej gravidity. V myometriu maternice majú na starosti jednak reguláciu kontrakcie svaloviny (pri vypudení menštruačnej krvi alebo pri pôrode), ale podieľajú sa i na imunologickom dohľade počas implantácie embrya. Ďalšie hypotézy naznačujú ich úlohu pri involúcii maternice post partum. Ich funkcia v pošve zatiaľ nie je objasnená, ale pravdepodobne sa podieľajú na tvorbe pomalých kontrakčných vĺn počas pohlavného styku. V mliečnej žľaze sa predpokladá ich funkcia pri regulácii bunkovej proliferácie a apoptózy, preto môžu hrať úlohu aj pri vzniku a rastu karcinómov. V placente možno monitorujú a regulujú prietok krvi chóriovými klkmi a podieľajú sa na etiopatogenéze preeklampsie. Všetky spomenuté funkcie telocytov sú však len na úrovni hypotézy a boli publikované v nedávnej minulosti. Preto až ďalšie výskumy potvrdia, či táto novo objavená bunková populácia hrá naozaj kľúčovú úlohu vo všetkých spomenutých procesoch, alebo je to len snaha vedcov objasniť neznámu príčinu vzniku niektorých chorobných stavov v gynekológii a pôrodníctve. Náš literárny prehľad dopĺňame vlastnými originálnymi mikrofotografiami dokumentujúcimi telocyty v rôznych orgánoch ženského pohlavného systému.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
telocyty, Cajalovým-bunkám podobné bunky, myometrium, vajíčkovody, pošva, mliečna žľaza, placenta

ÚVOD

Vďaka obrovskému pokroku v oblasti mikroskopickej techniky prevláda v laickej, ale možno aj v odbornej verejnosti predstava, že v súčasnosti už nemožno v ľudskom tele objaviť nový orgán či tkanivo alebo bunku. Veď za dlhé desaťročia a storočia už musí byť každá jedna súčasť tela dokonale preskúmaná. Pritom práve výskum stavby ženského pohlavného systému priniesol v ostatných rokoch prekvapujúce závery. Prvým prekvapujúcim zistením boli výsledky dlhoročnej práce bratislavského patológa Milana Zaviačiča, ktorý potvrdil, že drobné žliazky v okolí ženskej močovej rúry (predtým známe ako Skeneho parauretrálne žliazky) sú morfologickým ako aj funkčným ekvivalentom mužskej prostaty [49]. Profesor Zaviačič zaviedol do praxe nový pojem „ženská prostata“, pričom sa tento termín (prostata feminina) dostal už aj do medzinárodne akceptovanej Terminologia Histologica [18]. Druhým prekvapujúcim objavom posledného desaťročia boli zistenia, že v orgánoch ženského pohlavného systému, ako aj v iných častiach ľudského tela, sa nachádzajú doteraz nerozpoznané bunky s mimoriadne dlhými výbežkami. Tieto bunky pravdepodobne zodpovedajú za koordináciu činnosti hladkej svaloviny vo vajíčkovodoch a v maternici, pomáhajú v procesoch rastu a involúcie mliečnej žľazy a môžu sa podieľať na regulácii prietoku krvi placentou. Spomenuté novo objavené bunky sú dnes známe ako telocyty [33]. V našej prehľadovej práci prinášame súhrn najnovších poznatkov o telocytoch v ženskom pohlavnom systéme so zameraním na možné praktické využitie týchto poznatkov v gynekologicko-pôrodníckej praxi.

METÓDY PRÁCE

K potrebám prehľadovej povahy nášho článku a jeho osvetovému zameraniu sme prispôsobili aj metódy práce. Pracovali sme s odbornými databázami PubMed/Medline, SCOPUS a Web of Knowledge. Zámerne sme sa v rámci našej témy zamerali na kontroverzné otázky, čerpali sme z diskusií i odpovedí na články iných kolegov a snažili sme sa v článku pokryť maximálnu množinu názorov, o ktorých panuje (často kritickým odborným dialógom vybojovaný) konsenzus. Niekedy sme však túto arbitrárne stanovenú čiaru prekročili a dovolili sme si ísť v názoroch ďalej, ak sa nám ten-ktorý úsudok zdal, i podľa našich doterajších odborných vedomostí a skúseností, ako najlepší, napriek tomu, že o ňom ešte nepanuje stopercentná odborná zhoda. Literárny prehľad dopĺňame vlastnými mikrofotografiami znázorňujúcimi telocyty vo vajíčkovodoch, maternici, mliečnej žľaze a placente. Telocyty sme identifikovali metódami imunohistochémie, pomocou protilátok proti receptoru transmembránovej proteínovej kinázy c-kit (CD117). Výsledný reakčný produkt imunohistochemickej reakcie sme zvýraznili diaminobenzidínom do hneda.

OD CAJALOVÝM BUNKÁM PODOBNÝCH BUNIEK KU TELOCYTOM

Laureátmi Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu boli v roku 1906 dvaja neurohistológovia, Talian Camillo Golgi a Španiel Santiago Ramón y Cajal. Obaja získali toto významné ocenenie za svoj prínos vo výskume mikroskopickej anatómie nervového systému. Možno dokonca povedať, že pred Golgim a Cajalom vedný odbor, ktorý dnes poznáme ako „neurovedy“, v podstate neexistoval [3]. Ramón y Cajal však objavil aj špecifické bunky, ktoré sa nachádzajú v stene čreva a boli vsadené v riedkom väzive medzi nervovými gangliami a hladkými svalovými bunkami. Cajal ich považoval za nezrelé neuróny, nakoľko sa (podobne ako neuróny) dali vizualizovať impregnáciou soľami striebra aj farbením metylénovou modrou [33]. V tom čase však exaktná štruktúra a funkcia týchto buniek zostala otázna. Až približne po pol storočí sa metódami elektrónovej mikroskopie podarilo „opätovne“ objaviť v stene tráviacej rúry bunky, ktoré by mohli zodpovedať pôvodným Cajalovým intersticiálnym neurónom. Nakoľko však bolo jednoznačné, že tieto bunky nie sú skutočné nervové bunky, pomenovali sa ako „Cajalove intersticiálne bunky“. Funkčne sa spolupodieľajú na koordinácii peristaltických pohybov tráviacej rúry [17, 44] a pri ich malígnej tranformácii sú podkladom pre vznik gastrointestinálnych stromálnych tumorov [21].

Prítomnosť buniek podobných Cajalovým bunkám však nie je obmedzená len na svalovú vrstvu steny tráviacej trubice, ale tieto bunky sa nachádzajú vo väčšine tkanív a orgánov človeka. V niektorých orgánoch participujú na procesoch regenerácie [2], napríklad v pečeni [25], koži [7] alebo v myokarde srdca [43]. V niektorých prípadoch môžu Cajalovým bunkám podobné bunky zohrávať signalizačnú funkciu a svojimi výbežkami vzájomne prepájajú bunky imunitného systému, nervové zakončenia a svalové bunky [16]. Často slúžia ako „udávači kroku“ (pacemaker) pri koordinovanej činnosti svaloviny, ako tomu je v žlčníku [26], močovom mechúry [36] alebo vo vývodoch exokrinnej časti pankreasu [28]. Intersticiálne boli Cajalovým bunkám podobné bunky objavené aj v orgánoch ženského pohlavného systému, prvýkrát v roku 2005 v stene maternice [8, 15] a vo vajíčkovodoch [29, 39], s krátkym odstupom aj v pošve [40], mliečnej žľaze [30] a placente [41]. Nakoľko označenie buniek – Cajalovým bunkám podobné bunky – je príliš dlhé a nepraktické, Popescu a Faussone-Pellegrini [33] ich pomenovali telocyty. Zaujatého čitateľa ešte určite napadá otázka, ako je možné, že takáto rôznorodá bunková populácia lokalizovaná v rôznych orgánoch tela nebola objavená skôr? Samotný objaviteľ telocytov, profesor Laurențiu Mircea Popescu (1944–2015) z Univerzity medicíny a farmácie v Bukurešti v Rumunsku, to odôvodňuje charakteristickou stavbou týchto buniek. Majú nenápadné, relatívne malé telo, ale mimoriadne dlhé výbežky cytoplazmy, ktorých dĺžka dosahuje desiatky až stovky mikrometrov. Hrúbka ich výbežkov sa pohybuje len okolo 0,2 mikrometra, čo je hranica rozlišovacej schopnosti svetelného mikroskopu [33]. Aj preto sa pri identifikácii telocytov využívajú finančne aj technicky náročné metódy transmisnej elektrónovej mikroskopie [6], prípadne metódy imunohistochémie [45].

TELOCYTY A FUNKCIA MYOMETRIA

V databáze PubMed/Medline nachádzame za posledných desať rokov až 120 vedeckých alebo prehľadových prác zameraných na telocyty (alebo Cajalovým bunkám podobné bunky). Z toho je však len 10 prác zameraných na výskyt a funkciu týchto buniek v maternici. Telocyty pritom patria medzi dominantné bunky intersticiálneho väziva v rámci myometria, ktoré svojimi výbežkami vytvárajú husté priestorové siete medzi bunkami hladkej svaloviny [10]. O funkcii telocytov v stene myometria (obr. 1) existujú doposiaľ len hypotézy. Medzi najviac skloňované hypotézy patria:

Image 1. Telocyty (šípky) medzi hladkými svalovými bunkami myometria maternice (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 400x)
Telocyty (šípky) medzi hladkými svalovými bunkami myometria maternice (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 400x)

  • Tieto bunky sú senzormi hladiny pohlavných hormónov, nakoľko sa na povrchu telocytov nachádzajú receptory pre progesterón a estrogény [9].
  • Zabezpečujú koordináciu kontraktility svaloviny maternice pri pôrode, ale aj pri transporte spermií pred oplodnením, implantácii embrya a pri vyplavení menštruačnej krvi a odumretej funkčnej časti sliznice [22].
  • Môžu mať podobnú funkciu ako telocyty v mezentériu a slúžia ako mechanoreceptory zaznamenávajúce ťah a tlak v myometriu [11].
  • Svojimi dlhými výbežkami sa spájajú s bunkami imunitného systému [31], a preto sa podieľajú na imunologickom dohľade v maternici, najmä v čase implantácie embrya a počas tehotenstva [11, 35].
  • Najvyšší počet telocytov sa nachádza v myometriu po pôrode, preto je predpoklad, že telocyty môžu zohrávať úlohu v involúcii maternice post partum [37].

TELOCYTY A MOTILITA VAJÍČKOVODU

Vajíčkovod (tuba uterina, tuba Falloppii) je orgán, ktorý zabezpečuje transport uvoľneného vajíčka smerom do maternice, transport spermií opačným smerom a ich postupnú aktiváciu (kapacitáciu). Súčasne je miestom, kde dochádza k oplodneniu a ranému vývinu zárodku. Za transportnú funkciu vajíčkovodu zodpovedajú jednak pohyby riasiniek na povrchu epitelových buniek, činnosť svaloviny a prúdenie tubárnej tekutiny [23].

Motilitu svaloviny vajíčkovodu ovplyvňujú receptory pre ovariálne hormóny lokalizované na povrchu hladkých svalových buniek. Tonické sťahy svaloviny vajíčkovodu dokážu dočasne zastaviť transport spermií, alebo v opačnom smere embrya. Druhým typom kontrakcie sú pravidelné a krátke peristaltické vlny, ktoré napomáhajú pri transporte gamét alebo embrya, resp. „premiešavajú“ tubárnu tekutinu s pohlavnými bunkami [14]. V stene vajíčkovodu sa však nachádza aj početná populácia telocytov (obr. 2). Lokalizované sú jednak vo svalovej vrstve, ale sú aj súčasťou väziva sliznice [39, 45]. Podľa Cretoiua et al. [9] exprimujú telocyty vajíčkovodov na svojom povrchu receptory pre steroidné hormóny. To by mohlo napovedať o ich senzorickej funkcii pri kontrole peristaltických pohybov svaloviny vajíčkovodu – zrýchlenie peristaltiky vplyvom estrogénov, spomalenie vplyvom progesterónu. Aj ich samotná lokalizácia napovedá o ich regulačnej funkcii, nakoľko telocyty sú so svojimi výbežkami v tesnom kontakte nielen medzi sebou, ale aj s bunkami hladkej svaloviny, nervovými vláknami a krvnými kapilárami. Medzi plazmatickou membránou telocytov a membránou iných buniek sú vytvorené medzibunkové komunikačné kanáliky známe ako nexy (gap junctions) [32]. Telocyty vajíčkovodov prenášajú impulzy na okolité svalové elementy nie len pomocou týchto nexov, ale predpokladá sa aj parakrinný mechanizmus regulácie. Tieto prvotné domnienky môžu mať významné klinické využitie, napríklad pri vysvetlení príčin neplodnosti bez zjavného poškodenia vajíčkovodu.

Image 2. Telocyty vo svalovej vrstve vajíčkovodu (šípky). Okolo nich cievy (C) naplnené krvinkami, na povrchu rias sliznice vidieť výstelkový epitel (Ep) (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 200x)
Telocyty vo svalovej vrstve vajíčkovodu (šípky). Okolo nich cievy (C) naplnené krvinkami, na povrchu rias sliznice vidieť výstelkový epitel (Ep) (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 200x)

K poškodeniu distribúcie a funkcie telocytov dochádza pri rôznych patologických stavoch, s ktorými sa gynekológovia každodenne stretávajú vo svojich ambulanciách. Z najdôležitejších výsledkov iných autorov vyberáme:

  • Vo svalovine vajíčkovodov žien s endometriózou a tubárnou graviditou sa nachádza štatisticky významne menej telocytov, ktoré svojimi výbežkami cytoplazmy nevytvárajú bohaté priestorové siete [46].
  • Na animálnych modeloch Dixon et al. [12] dokázali, že infekcia Chlamydia muridarum u myší (obdoba infekcie Chlamydia trachomatis u ľudí) spôsobuje pokles počtu telocytov v stene vajíčkovodu. K poklesu týchto buniek dochádza zrejme kvôli toxickým produktom makrofágov väziva vajíčkovodov ako imunitná odpoveď na chlamýdiovú infekciu [13].
  • Na potkanovi sa tiež podarilo dokázať pokles počtu telocytov vo vajíčkovode pri akútnej salpingitíde [47] a pri postihnutí vajíčkovodu endometriózou [48].

Citované štúdie naznačujú, že pokles počtu telocytov v prípade zápalových ochorení vajíčkovodov alebo pri endometrióze sa podieľa na poškodení transportnej funkcie vajíčkovodov (klinicky sa prejavujúcej ako infertilita alebo tubárna gravidita). Zostáva však otázne, či je samotný pokles telocytov ozaj kľúčovým v patomechanizme vyúsťujúcom do poškodenia transportnej funkcie vajíčkovodov, alebo je len sprievodným znakom zápalom poškodeného bunkového mikroprostredia steny vajíčkovodu.

TELOCYTY V STENE POŠVY

Pošva (vagina) je kontraktilný orgán, ktorý vo svojej stene obsahuje hladkú svalovinu. Zohráva ústrednú úlohu počas pohlavného aktu, aj počas pôrodu. Novšie štúdie dokazujú, že stena pošvy je elektricky aktívna a tvoria sa v nej pomalé kontrakčné vlny, ako aj akčné potenciály. Podobne táto štúdia poukazuje na to, že počas pohlavného styku roztiahnutá stena pošvy ovplyvňuje centrum, ktoré má pacemakerovú aktivitu v jej stene, čím znásobuje tvorbu pomalých kontrakčných vĺn, ktoré dopomáhajú k lepšiemu prežívaniu sexuálneho vzrušenia [38]. Avšak autori tohto výskumu nedefinujú lokalizáciu zdroja tvorby rytmických vĺn v rámci steny pošvy.

Shafik et al. [40] posudzoval vzorky pošvy z 28 ženských kadáverov rôzneho veku. Vo svalovej vrstve pošvy objavili c-kit pozitívne bunky, ktoré sa tu vyskytovali buď jednotlivo, alebo vytvárali menšie zoskupenia. Ich morfológia – početné výbežky cytoplazmy a pozitivita na c-kit vnucuje predpoklad, že sa pravdepodobne jedná o populáciu telocytov, ktoré by mohli v stene pošvy zohrávať úlohu prirodzených pacemakerov. Význam týchto buniek vo vzťahu k regulácii motility svaloviny pošvy si však vyžaduje ešte ďalšie štúdie.

TELOCYTY V STRÓME MLIEČNEJ ŽĽAZY

V roku 2005 sa prvýkrát dokázala prítomnosť telocytov aj v stróme mliečnej žľazy [30, 34]. Následne Gherghiceanu a Popescu [20] vypracovali „zlatý štandard“ pre identifikáciu týchto buniek pomocou transmisného elektrónového mikroskopu, z ktorého vyberáme najdôležitejšie poznatky:

  • Telocyty sú lokalizované vo väzive medzi tubulo-alveolárnymi žľazami.
  • Telocyty majú zvyčajne dva až tri výbežky cytoplazmy, dĺžka výbežkov je niekoľko desiatok až stoviek mikrometrov. Týmito výbežkami vytvárajú priestorovú sieť.
  • Približne 2,5 % objemu cytoplazmy buniek zaberajú membránou obalené sekrečné mechúriky, kaveoly.
  • Mitochondrie tvoria približne 10 % objemu cytoplazmy buniek.
  • Endoplazmatické retikulum zaberá približne 1–2 % objemu cytoplazmy buniek, je skôr hladké, ale môže byť aj granulované.
  • Prítomné sú všetky štruktúry cytoskeletu, teda intermendiárne filamentá, mikrofilamentá aj mikrotubuly.
  • Myozínové hrubé filamentá nie sú detekovateľné.
  • Bazálna lamina je prítomná len niekedy.
  • Bunkové spojenia typu nexov (gap junctions) sú prítomné pri spojení s hladkými svalovými bunkami.
  • Bunky vytvárajú spojenia s imunoreaktívnymi bunkami, krvnými kapilárami, nervovými vláknami, epitelovými bunkami, aj hladkými svalovými bunkami.

Telocyty sú však súčasťou nielen normálnej strómy mliečnej žľazy (obr. 3), ale vyskytujú sa aj v nádoroch mliečnej žľazy. Mou et al. [27] predpokladajú, že svojimi výbežkami priamo vplývajú na nádorové bunky, stimulujú ich proliferáciu a zároveň potláčajú apoptózu. Je pritom všeobecne známe, že práve tieto faktory, spoločne aj s hypoxiou, zásadne vplývajú na biologické vlastnosti karcinómu prsníka [1, 19].

Image 3. Telocyty (šípky) vo väzive mliečnej žľazy, v ich blízkosti sú žľazové bunky (Žľa) (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 400x)
Telocyty (šípky) vo väzive mliečnej žľazy, v ich blízkosti sú žľazové bunky (Žľa) (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 400x)

TELOCYTY V CHÓRIOVÝCH KLKOCH PLACENTY

Suciu et al. [41, 42] po použití metód vitálneho farbenia, impregnácie soľami striebra, elektrónovej mikroskopie, kultivácie v bunkových kultúrach a metód imunohistochémie (obr. 4) dokázali prítomnosť telocytov v choriových klkoch placenty. Význam týchto buniek pre normálnu funkciu placenty zostáva otázny. Samotní objavitelia týchto buniek ponúkajú niekoľko vysvetlení ich funkcie:

Image 4. Telocyty (šípky) vo väzive chóriových klkov placenty. Na povrchu klkov je vrstva syncytiotrofoblastu (Syn) (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 200x)
Telocyty (šípky) vo väzive chóriových klkov placenty. Na povrchu klkov je vrstva syncytiotrofoblastu (Syn) (anti-CD117, vizualizované diaminobenzidínom do hneda, orig. zväčšenie 200x)

  • Intercelulárna signalizácia – nakoľko sú tieto bunky svojimi výbežkami v tesnom spojení s krvnými cievami a zároveň aj s inými bunkami strómy chóriových klkov, predpokladá sa ich aktivita pri regulácii funkcií rôznych buniek placenty.
  • Imunologický dohľad – nakoľko výbežky telocytov často spájajú medzi sebou viacero Hofbauerových buniek (špecializované makrofágy), predpokladá sa aj ich imunologická funkcia.
  • Senzorická funkcia – podobne ako v stene vajíčkovodu alebo maternice by mohli telocyty slúžiť ako senzory hladiny steroidných hormónov.
  • Endokrinná aktivita – telocyty by mohli zohrávať aj význam pri sekrécii hormónov, ako napríklad pri placentíne objavenom Komanom et al. [24].

Placenta nie je inervovaná, preto Bosco et al. [4] predpokladajú, že sieť výbežkov telocytov slúži na vedenie signálov, ktoré sa môžu podieľať na regulácii prietoku krvi cievami plodu a na raste alebo skracovaní chóriových klkov. Predpokladajú dokonca, že telocyty lokalizované vo svalovej vrstve ciev plodu slúžia ako senzory prietoku krvi a ischémie/hypoxie. Novšie výskumy však prinášajú nové, až prekvapujúce závery. Tie však bude treba potvrdiť ešte v nasledujúcich rokoch. Vo svojej ďalšej práci totiž Bosco et al. [5] prezentujú hypotézu ohľadom etiopatogenézy preeklampsie, pri ktorej okrem endotelovej dysfunkcie a zvýšenej apoptózy buniek trofoblastu predpokladajú aj úlohu narušenej činnosti telocytov chóriových klkov.

ZÁVER

V ostatnom desaťročí počet prác týkajúcich sa telocytov v rôznych orgánoch ľudského tela výrazne narastá. Predpokladá sa, že tieto novo objavené bunky tvoria aj dôležitú súčasť rôznorodého bunkového mikroprostredia v orgánoch ženského pohlavného systému. Mnoho autorov im pripisuje význam pri vzniku patologických stavov, ktoré doteraz biomedicínsky výskum nedokázal vysvetliť. Odborníci študujúci telocyty predpokladajú ich význam napríklad v poškodení transportnej funkcie vajíčkovodov, raste karcinómu prsníka alebo vzniku preeklampsie. V koncipovaní týchto záverov však treba byť opatrný. Je totiž málo pravdepodobné, že len nesprávna funkcia jednej bunkovej populácie zodpovedá za takúto širokú paletu chorobných stavov. V každom prípade sme však chceli poukázať na skutočnosť, že aj vo výskume morfológie ženského pohlavného systému sa stále objavujú nové výsledky, nad ktorými je potrebné sa zamyslieť.

Korespondující autor:

Doc. RNDr. Ivan Varga, PhD.

Ústav histológie a embryológie LF UK

Sasinkova ulica 4

811 08 Bratislava 1

Slovensko

e-mail: ivan.varga@fmed.uniba.sk


Sources

1. Adamkov, M., Výbohová, D., Horáček, J., et al. Survivin expression in breast lobular carcinoma: correlations with normal breast tissue and clinicomorphological parameters. Acta Histochem, 2013, 115, 5, p. 412–417.

2. Bei, Y., Wang, F., Yang, C., Xiao, J. Telocytes in regenerative medicine. J Cell Mol Med, 2015, 19, 7, p. 1441–1454.

3. Bock, O. Cajal, Golgi, Nansen, Schäfer and the Neuron Doctrine. Endeavour, 2013, 37, 4, p. 228–234.

4. Bosco, C., Díaz, E., Gutiérrez, R., et al. Placental hypoxia developed during preeclampsia induces telocytes apoptosis in chorionic villi affecting the maternal-fetus metabolic exchange. Curr Stem Cell Res Ther, 2015 (v tlači)

5. Bosco, C., Díaz, E., Gutiérrez, R., et al. A putative role for telocytes in placental barrier impairment during preeclampsia. Med Hypotheses, 2015, 84, 1, p. 72–77.

6. Cantarero, I., Luesma, MJ., Alvarez-Dotu, JM., et al. Transmission electron microscopy as key technique for the characterization of telocytes. Curr Stem Cell Res Ther, 2016 (v tlači).

7. Ceafalan, L., Gherghiceanu, M., Popescu, LM., Simio­nescu, O. Telocytes in human skin – are they involved in skin regeneration? J Cell Mol Med, 2012, 16, 7, p. 1405–1420.

8. Ciontea, SM., Radu, E., Regalia, T., et al. C-kit immunopositive interstitial cells (Cajal-type) in human myometrium. J Cell Mol Med, 2005, 9, 2, p. 407–420.

9. Cretoiu, D., Ciontea, SM., Popescu, LM., et al. Interstitial Cajal-like cells (ICLC) as steroid hormone sensors in human myo­metrium: immunocytochemical approach. J Cell Mol Med, 2006, 10, 3, p. 789–795.

10. Creţoiu, SM., Creţoiu, D., Popescu, LM. Human myometrium – the ultrastructural 3D network of telocytes. J Cell Mol Med, 2012, 1, 11, p. 2844–2849.

11. Creţoiu, SM., Creţoiu, D., Marin, A., et al. Telocytes: ultrastructural, immunohistochemical and electrophysiological characteristics in human myometrium. Reproduction, 2013, 145, 4, p. 357–570.

12. Dixon, RE., Hwang, SJ., Hennig, GW., et al. Chlamydia infection causes loss of pacemaker cells and inhibits oocyte transport in the mouse oviduct. Biol Reprod, 2009, 8, 4, p. 665–673.

13. Dixon, RE., Ramsey, KH., Schripsema, JH., et al. Time-dependent disruption of oviduct pacemaker cells by Chlamydia infection in mice. Biol Reprod, 2010, 8, 2, p. 244–253.

14. Djahanbakhch, O., Ezzati, M., Saridogan, E. Physiology and pathophysiology of tubal transport: ciliary beat and muscular contractility, relevance to tubal infertility, recent research, and future directions. In: Ledger, WL., Tan, SL., Bahathiq, AOS. (Eds). The Fallopian tube in infertility and IVF practice. Cambridge: Cambridge University Press, 2010, p. 19–29.

15. Duquette, RA., Shmygol, A., Vaillant, C., et al. Vimentin-positive, c-kit-negative interstitial cells in human and rat uterus: a role in pacemaking? Biol Reprod, 2005, 72, 2, p. 276–283.

16. Edelstein, L., Smythies, J. The role of telocytes in morphogenetic bioelectrical signaling: once more unto the breach. Front Mol Neurosci, 2014, 7, p. 41.

17. Faussone Pellegrini, MS., Cortesini, C., Romagnoli, P. Ultrastructure of the tunica muscularis of the cardial portion of the human esophagus and stomach, with special reference to the so-called Cajal‘s interstitial cells. Arch Ital Anat Embriol, 1977, 82(2), p. 157–177.

18. Federative Committee on Anatomical Terminology. Terminologia histologica: international terms for human cytology and histology. Philadelphia: Wolters Kluwer/Lippincott Williams & Wilkins, 2008, p. 1–213.

19. Furjelova, M., Kovalska, M., Jurkova, K., et al. Correlation of carbonic anhydrase IX expression with clinico-morphological parameters, hormonal receptor status and HER-2 expression in breast cancer. Neoplasma, 2015, 6, 1, p. 88–97.

20. Gherghiceanu, M., Popescu, LM. Interstitial Cajal-like cells (ICLC) in human resting mammary gland stroma. Transmission electron microscope (TEM) identification. J Cell Mol Med, 2005, 9, 4, p. 893–910.

21. Hemminger, J., Iwenofu, OH. Discovered on gastrointestinal stromal tumours 1 (DOG1) expression in non-gastrointestinal stromal tumour (GIST) neoplasms. Histopathology, 2012, 61, 2, p. 170–177.

22. Hutchings, G., Williams, O., Cretoiu, D., Ciontea, SM. Myometrial interstitial cells and the coordination of myometrial contractility. J Cell Mol Med, 2009, 13, 10, p. 4268–4282.

23. Kajanová, M., Danihel, Ľ., Polák, Š., et al. Štruktúrny základ transportnej funkcie vajíčkovodu. Čes Gynekol, 2012, 77, 6, p. 566–571.

24. Koman, A., Cazaubon, S., Couraud, PO., et al. Molecular characterization and in vitro biological activity of placentin, a new member of the insulin gene family. J Biol Chem, 1996, 271, 34, p. 20238–20241.

25. Liu, J., Cao, Y., Song, Y., et al. Telocytes in liver. Curr Stem Cell Res Ther, 2015 (v tlači).

26. Matyja, A., Gil, K., Pasternak, A., et al. Telocytes: new insight into the pathogenesis of gallstone disease. J Cell Mol Med, 2013, 17, 6, p. 734–742.

27. Mou, Y., Wang, Y., Li, J., et al. Immunohistochemical characterization and functional identification of mammary gland telocytes in the self-assembly of reconstituted breast cancer tissue in vitro. J Cell Mol Med, 2013, 1, 1, p. 65–75.

28. Nicolescu, MI., Popescu, LM. Telocytes in the interstitium of human exocrine pancreas: ultrastructural evidence. Pancreas, 2012, 41, 6, p. 949–956.

29. Popescu, LM., Ciontea, SM., Cretoiu, D., et al. Novel type of interstitial cell (Cajal-like) in human fallopian tube. J Cell Mol Med, 2005, 9, 2, p. 479–523.

30. Popescu, LM., Andrei, F., Hinescu, ME. Snapshots of mammary gland interstitial cells: methylene-blue vital staining andc-kit immunopositivity. J Cell Mol Med, 2005, 9, 2, p. 476–477.

31. Popescu, LM., Gherghiceanu, M., Cretoiu, D., Radu, E. The connective connection: interstitial cells of Cajal (ICC) and ICC-like cells establish synapses with immunoreactive cells. Electron microscope study in situ. J Cell Mol Med, 2005, 3, p. 714–730.

32. Popescu, LM., Ciontea, SM., Cretoiu, D. Interstitial Cajal-like cells in human uterus and Fallopian tube. Ann N Y Acad Sci, 2007, 1101, p. 139–165.

33. Popescu, LM., Faussone-Pellegrini, MS. Telocytes – a case of serendipity: the winding way from Interstitial Cells of Cajal, via Interstitial Cajal-Like Cells to telocytes. J Cell Mol Med, 2010, 14, 4, p. 729–740.

34. Radu, E., Regalia, T., Ceafalan, L., et al. Cajal-type cells from human mammary gland stroma: phenotype characteristics in cell culture. J Cell Mol Med, 2005, 9, 3, p. 748–752.

35. Roatesi, I., Radu, BM., Cretoiu, D., Cretoiu, SM. Uterine telocytes: a review of current knowledge. Biol Reprod, 2015, 93, 1, p. 10.

36. Rusu, MC., Folescu, R., Mănoiu, VS., Didilescu, AC. Suburothelial interstitial cells. Cells Tissues Organs, 2014, 19, 1, p. 59–72.

37. Salama, N. Immunohistochemical characterization of telocytes in rat uterus in different reproductive states. Egypt J Histol, 2013, 36, p. 185–194.

38. Shafik, A., El Sibai, O., Shafik, AA., et al. The electrovaginogram: study of the vaginal electric activity and its role in the sexual act and disorders. Arch Gynecol Obstet, 2004, 269, 4, p. 282–286.

39. Shafik, A., Shafik, AA., El Sibai, O., Shafik, IA. Specialized pacemaking cells in the human Fallopian tube. Mol Hum Reprod, 2005, 11, 7, p. 503–505.

40. Shafik, A., El-Sibai, O., Shafik, I., Shafik, AA. Immunohistochemical identification of the pacemaker cajal cells in the normal human vagina. Arch Gynecol Obstet, 2005, 272, 1, p. 13–16.

41. Suciu, L., Popescu, LM., Gherghiceanu, M. Human placenta: de visu demonstration of interstitial Cajal-like cells. J Cell Mol Med, 2007, 11, 3, p. 590–597.

42. Suciu, L., Popescu, LM., Gherghiceanu, M., et al. Telocytes in human term placenta: morphology and phenotype. Cells Tissues Organs, 2010, 192, 5, p. 325–339.

43. Tao, L., Wang, H., Wang, X., et al. Cardiac telocytes. Curr Stem Cell Res Ther, 2016 (v tlači).

44. Thuneberg, L. Interstitial cells of Cajal: intestinal pacemaker cells? Adv Anat Embryol Cell Biol, 1982, 71, p. 1–130.

45. Urban, L., Miko, M., Kajanová, M., et al. Telocytes (interstitial Cajal-like cells) in human Fallopian tubes – an immunohistochemical study. Bratisl Lek Listy, 2016, 5, (v tlači).

46. Yang, XJ., Xu, JY., Shen, ZJ., Zhao, J. Immunohistochemical alterations of Cajal-like type of tubal interstitial cells in women with endometriosis and tubal ectopic pregnancy. Arch Gynecol Obstet, 2013, 288, 6, p. 1295–1300

47. Yang, J., Chi, C., Liu, Z., et al. Ultrastructure damage of oviduct telocytes in rat model of acute salpingitis. J Cell Mol Med, 2015, 19, 7, p. 1720–1728.

48. Yang, XJ., Yang, J., Liu, Z., et al. Telocytes damage in endometriosis-affected rat oviduct and potential impact on fertility. J Cell Mol Med, 2015, 1, 2, p. 452–462.

49. Zaviačič, M., Ablin, RJ. The female prostate and prostate-specific antigen. Immunohistochemical localization, implications of this prostate marker in women and reasons for using the term „prostate“ in the human female. Histol Histopathol, 2000, 15, 1, p. 131–142.

Labels
Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicine

Article was published in

Czech Gynaecology

Issue 1

2016 Issue 1

Most read in this issue
Topics Journals
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#