Memoriál Tomáša Kadlica – kto bol doc. MUDr. Tomáš Kadlic

Autor poukazuje na začiatky rozvoja anestézie na Slovensku po druhej svetovej vojne a na proces kryštalizácie, ktorý vyústil do samostatnosti odboru anestéziológia a resuscitácia. V tomto procese sleduje doc. MUDr. Tomáša Kadlica a jeho úlohu, ktorú zohral pri formovaní odboru ako zakladateľ prvej kliniky anestéziológie a resuscitácie v Československu. Zaveruje etapy tohto vývoja a informuje o poctách, ktoré udeľuje SSAIM na Memoriále T. Kadlica.

Kľúčové slova:
história anestéziológie – vzdelávanie

Od podania prvej vyváženej celkovej anestézie na Slovensku (Ruth Mansfield v roku 1946 vo Vyšných Hágoch) uplynulo viac ako 60 rokov [1]. Po druhej svetovej vojne, niekoľko rokov po tejto významnej udalosti, sa začal kryštalizačný proces formovania vtedy neznámej klinickej disciplíny – anestéziológie; hovoríme že československá anestéziológia vzišla z anglickej školy [2].

Moderná anestéziológia sa u nás (rozumej v Československu) dočkala vlastného rozvoja až po druhej svetovej vojne, anestézia sa etablovala ako samostatný vedný odbor v sedemdesiatych rokoch 20. storočia [3]. Do roku 1968 sa sformovala prvá generácia (pionierska), ktorá vytvorila základ odboru anestéziológia a resuscitácia, ale augustové udalosti roku 1968 v Československu negatívne zasiahli do tohto vývoja. Takmer celá jedna generácia anestéziológov z politických dôvodov odišla. Aj napriek tomu sa v roku 1967 v Bratislave doc. MUDr. Tomáš Kadlic pripravoval k zahájeniu činnosti kliniky a katedry anestéziológie a resuscitácie v novovybudovanej nemocnici Na Kramároch.

Toto pracovisko zohralo kľúčovú a nenahraditeľnú úlohu vo výchove lekárov a sestier na Slovensku. Po vyjdení vyhlášky o Koncepcii anestéziológie a resuscitácie v r. 1972 sa odbor na Slovensku dobudoval. Do konca deväťdesiatych rokov vzniklo 89 lôžkových ARO, na ktorých pracovalo viac ako 700 lekárov. Vytvoril sa priestor pre vedeckú a pedagogickú prácu, predmet sa stal povinným vo výučbe na lekárskych fakultách a samostatným špecializačným odborom v postgraduálnom vzdelávaní. Dá sa povedať, že pôdou Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity v akejkoľvek forme prešli všetci dnes žijúci lekári pracujúci v anestéziológii a intenzívnej medicíne v SR [4]. Odbor dosiahol spoločenskú úctu a medicínsku prestíž.

Z úcty k nestorovi slovenskej anestéziológie T. Kadlicovi Slovenská spoločnosť anestéziológie a intenzívnej medicíny (SSAIM) udeľuje medailu významným odborníkom pracujúcim v odbore. Pôvodne začal dr. Kadlic pracovať na Katedre patológie LFUK v Bratislave, k nej a vôbec k medicíne ho priviedol strýko prof. MUDr. A. Šubík, patológ, predstaviteľ katolíckej moderny, slovenský básnik (básnickým menom Andrej Žarnov), medzi iným aj účastník expertnej skupiny odborníkov v rokoch 1940–1943, ktorí boli pri exhumácii poľských generálov v Katyňskom lese.

T. Kadlic sa začal po druhej svetovej vojne v rámci chirurgie venovať klinickej anestéziológii na pracovisku 1. chirurgickej kliniky LFUK v Bratislave u prof.  MUDr. K. Čárskeho (obr. 1). Kvalifikáciu z anestéziológie získal v roku 1952 a v roku 1962 habilitoval. V odbore anestéziológia uviedol do povedomia princípy fyziológie dýchania, farmakológie anestetík a zásad všeobecnej intenzívnej starostlivosti [6]. Bol nestor slovenskej anestéziológie, jeho prednášateľská a pedagogická práca bola neoceniteľná. Ako prednášajúci bol žiadaným vo všetkých klinických disciplínach. Možno povedať, že vychoval prvú generáciu odborníkov v odbore anestéziológia a resuscitácia. Mnohí z nich sa stali primámi oddelení anestéziológie a resuscitácie. Bol náročným na preukázanie vedomostí nielen pri skúškach, ale aj pri kontrolách, ktoré vykonával ako hlavný odborník.

V roku 1972 uviedol do života koncepciu anestéziológie a resuscitácie. V týchto rokoch založil tradíciu májových primárskych kurzov (obr. 2 ). Katedra AR ILF ich organizovala od roku 1972 až do roku 1987. Kurzy patrili k najobľúbenejším aktivitám, bolo nepísanou povinnosťou zúčastniť sa. Koncepčne boli starostlivo, aktuálne a veľmi dobre pripravené. Mali osobitnú atmosféru, umožnili primárom sa navzájom spoznať, vymeniť si skúsenosti a utužiť vzťahy. Zaslúžili sa o vytvorenie anestéziologickej komunity, zárodok dnešnej SSAIM. Klinika ich uvádzala ako inovačné kurzy primárov. Účasť na kurzoch na Katedre AR ILF a Klinike anestéziológie a resuscitácie v tom období boli jediným zdrojom nových informácií. Pripravenosť prednášajúcich bola na vysokej úrovni, docent Kadlic bol spravidla účastníkom všetkých prednášok, viedol interaktívne diskusie. Do prednáškovej činnosti zapojil externých pracovníkov – primárov (Lučanský, Bohuš, Kapustík, Piljarová, Cmarková, Steinerová). Možno povedať, že dvadsať rokov boli prameňom informácií. Odbor sa dobudoval a koncom osemdesiatych rokov nebola nemocnica v SR bez ARO [5].

MUDr. A. Lučanský od začiatku spolupracoval s prednostom katedry IVZ v Bratislave, docentom Kadlicom (obr. 3). Boli známe ich vášnivé diskusie a polemiky o rôznych odborných i organizačných aspektoch odboru pri ich častých stretnutiach. Treba povedať, že doc. Kadlic nemal širokú publikačnú činnosť, ktorá by odzrkadľovala jeho možnosti a jeho prednáškovú činnosť. Pri ňom vyzrievali mnohí talentovaní lekári, bol náročný nielen na seba, ale aj na nich. Mnohí sa docenenia nedočkali, akoby nebol možný priestor pre ich vedecký a pedagogický rast. Stál na čele bratislavského kryštalizačného jadra, z ktorého sa sformovali prví predstavitelia odbornej spoločnosti. Podporoval vedecký a spoločenský život, mal čulý kontakt s českou anesteziologickou špičkou a cez Milana Buroša v šesťdesiatych rokoch aj so západnou Európou. Na Slovensko prichádzali prednášať svetové anestéziologické elity (Payne, Nunn, Mayerhofer, Hesse, Gray, Ruben, Ostrjež, Ribanič). V roku 1965 dokončili kandidátske štúdium prví anestéziológovia A. Lučanský a M. Buroš, ich školiteľom bol T. Kadlic. Po roku 1968 odišli špičky slovenskej anestéziológie a rozptýlili sa vo svetovej diaspóre. Sú v nej také mená ako Buroš, Balla, Silvay, Ševčík a mnohí iní.

T. Kadlic vytvoril priestor pre vývoj detskej anestézie, kde k primárke D. Ondrouchovej prišiel T. Šagát, jeho žiak, ktorý stal pri zrode Kliniky detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny. Kadlic podporoval vedecký výskum najmä štúdium pľúcnej ventilácie, spolupracoval s Chiranou Stará Turá, kde vo výskumnej úlohe upriamil mnohých mladých lekárov ku skupine Ing. O. Brychtu (Török, Májek, Kálig). Udalosťou v sedemdesiatych rokoch bolo 3. mezinárodné sympózium anestéziológov socialistických krajín v Bratislave. Veľkou cťou pre odbornú československú spoločnosť bola účasť Quintina Gemeza (Filipíny), prezidenta WFSA. Na organizácii tohto podujatia mal veľkú zásluhu Jozef Malatinský, habilitovaný, ale nepromovaný docent, ktorý neskôr emigroval do USA. V roku 1984  T. Kadlic odišiel do dôchodku, na Klinike anestéziológie a resuscitácie ILF Bratislava ešte zostal dva roky, lebo bol hlavným odborníkom SR.

Slovenská spoločnosť anestéziológie a intenzívnej medicíny na pamiatku zakladateľa modernej anestéziológie a intenzívnej medicíny na Slovensku každoročne udeľuje medailu T. Kadlica (obr. 4). Od roku 2000 je Memoriál Tomáša Kadlica (obr. 5) súčasťou každého kongresu, kde sa udeľuje strieborná pamätná medaila a súčasťou je vyžiadaná memoriálova prednáška. SSAIM udeľuje medailu na základe štatútu, nominácií a tajného hlasovania.

Autorom medaily bol významný európsky medailér Viliam Schiffer, francúzsky občan slovenského pôvodu. Medaila je strieborná a bola v počte 50 ks vyrazená v Mincovni Kremnica. Jej autor vystihol prepojenie vplyvu anglickej školy na formovanie slovenskej anestéziológie. Slovenská spoločnosť anestéziológie a intenzívnej medicíny pri 5.výročí úmrtia T. Kadlica umiestnila bronzový reliéf od akad. sochára Milana Lukáča v knižnici a bývalej pracovni prvého prednostu Katedry AR ILF a Kliniky anestéziológie a resuscitácie v Nemocnici akademika L. Dérera Na Kramároch v Bratislave (obr. 6).

Záver

Slovenská anestéziológia sa spolu s českou formovala na anglickej škole v druhej polovici 20. storočia. Keby sme chceli s rešpektovaním historických faktov rekonštruovať vývoj odboru anestéziológia a intenzívna medicína v tomto období a na prelome tisícročia, bol by takýto:

I. etapa r. 1945–1952 anglická

II. etapa r. 1952–1962 osamostatňovania, formovanie anestéziológie z chirurgie

III. etapa r. 1962–1972 anesteziologická, sformoval sa samostatný medicínsky odbor anestéziológia a resuscitácia

IV. etapa r. 1972–1998 1. koncepcia, dobudovanie oddelení anestéziológie a resuscitácie; SSAIM riadnym členom WFSA (1992), WFSICCM (1993)

V. etapa r. 1998–2006 2. koncepcia s názvom odbor anestéziológia a intenzívna medicína

VI. etapa r. 2007 3. koncepcia [3]

Adresa pre korešpodenciu:
MUDr. Milan Onderčanin, PhD.
KAIM SZU Bratislava
Limbová 12
833 03 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: kain.ssaim@mail.t-com.sk